Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Inflácia v USA dosiahla v júli 3,4 percenta

Údaje o vývoji spotrebiteľských cien v USA boli v súlade s prognózami ekonómov. Medziročná inflácia v júli dosiahla 3,4 percenta po 3,5 percenta v júni. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom ceny vzrástli o 0,1 percenta, zatiaľ čo v júni nečakane klesli o 0,4 percenta.

Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa nestále ceny potravín a energií, medziročne predstavovala 2,5 percenta a medzimesačne 0,2 percenta.

Ceny energií počas júla vzrástli v súvislosti so zdražením ropy po skončení prímeria medzi Spojenými štátmi a Iránom. Priemerné ceny pohonných látok na čerpacích staniciach však podľa amerického Úradu pre energetické informácie zostali o niečo nižšie než v júni.

Futures na index Dow Jones krátko po zverejnení údajov rástli o 0,25 percenta, na indexe Standard & Poor's 500 o 0,37 percenta a na technologickom Nasdaq 100 o 0,84 percenta.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Očistec bude pokračovať v septembri, vypovedať má aj Makó

Proces v kauze Očistec na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici bude pokračovať v septembri. Senát v stredu ukončil vykonávanie navrhovaných listinných dôkazov, preto sa štvrtkové hlavné pojednávanie konať nebude.

Z 11 obžalovaných už desiati vypovedali alebo využili možnosť vyjadriť sa neskôr. Zostáva podnikateľ Boris Turan, ktorý sa pre zdravotné problémy na posledných pojednávaniach nezúčastnil. Jeho výsluch by sa mohol uskutočniť budúci mesiac.

Očakáva sa tiež výpoveď bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa. Na jeseň by mali vypovedať poškodení a súd má vykonať zvukové nahrávky aj ďalšie dôkazy z prostredia bývalej Národnej kriminálnej agentúry.

Obžaloba sa týka približne 20 skutkov vrátane korupcie, zneužívania právomoci a údajného fungovania zločineckej skupiny. Medzi obžalovanými sú Norbert Bödör, Tibor Gašpar, či Dušan Kováčik. Väčšina z nich považuje obžalobu za nedôvodnú a nezákonnú.

(tasr, bak)

Minúta  |  

UNESCO zaradilo medzi zabitých novinárov aj členov Hamasu

Správa ženevskej organizácie UN Watch tvrdí, že UNESCO zaradilo medzi novinárov zabitých v Pásme Gazy najmenej sedem teroristov alebo členov teroristických skupín. V niektorých prípadoch ich príslušnosť neskôr potvrdili samotný Hamas či Palestínsky islamský džihád.

Medzi nimi bol Muhammad Sámí Džarhún, ktorého UNESCO označilo za reportéra Smart Media. Brigády al-Kassám ho však vo svojom nekrológu označili za svojho člena. Muhammada Násira Abú Huwajdího zase Palestínsky islamský džihád označil za veliteľa „jednotky mediálnej vojny“.

UN Watch poukazuje aj na Muhammada Manhala Abú Armána, ktorého Hamas predstavil ako „veliteľa čaty“, a Muhammada Waššáha. Izraelská armáda ho identifikovala ako veliteľa jednotky protitankových rakiet Hamasu. Všetci štyria zostávajú na stránke UNESCO vedení ako novinári.

Problémy vo svojej databáze potvrdil aj Výbor na ochranu novinárov, ktorý vyradil 20 mien. Osem osôb sa podľa jeho preverenia zapojilo do bojov za Hamas alebo Palestínsky islamský džihád a ďalších sedem nemalo profesionálne väzby na médiá.

UN Watch žiada UNESCO o opravu záznamov, zverejnenie zdrojov a nezávislé vyšetrovanie.

(un watch, unesco, bak)

Minúta  |  

SaS: Gašpar mohol byť pri trestnej novele v konflikte záujmov

Opozičná SaS tvrdí, že podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar zo Smeru mohol byť v konflikte záujmov pri presadzovaní zmien pravidiel pre spolupracujúcich obvinených. Poslankyňa Mária Kolíková preto podáva podnety na parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií a mandátový a imunitný výbor.

Podľa Kolíkovej je Gašpar obžalovaný v kauze Očistec a zároveň presadzuje a podporuje legislatívne zmeny, ktoré sa môžu dotýkať jeho vlastnej trestnej veci. Výbory by preto podľa nej mali preveriť možné porušenie povinností poslanca, disciplinárnu zodpovednosť a dodržiavanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Parlament v júni posunul do druhého čítania novelu Trestného poriadku z dielne ministerstva spravodlivosti. Pri spolupracujúcich osobách má zaviesť systém benefitov prostredníctvom mimoriadneho zníženia trestu alebo upustenia od potrestania až v súdnej fáze konania. Opozícia namietala, že Gašpar pri hlasovaní neoznámil konflikt záujmov.

Gašpar je obžalovaný v kauze Očistec týkajúcej sa údajného fungovania zločineckej skupiny v bezpečnostných zložkách v rokoch 2012 až 2018, keď bol policajným prezidentom.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Zomrel bývalý čínsky premiér a reformátor Ču Žung-ťi

Bývalý čínsky premiér Ču Žung-ťi, jeden z hlavných predstaviteľov ekonomických reforiem krajiny, zomrel v stredu v Pekingu na následky choroby. Mal 97 rokov.

Na čele vlády pôsobil v rokoch 1998 až 2003 za prezidenta Ťiang Ce-mina. Presadzoval rozsiahle zmeny v štátnych podnikoch, od ktorých požadoval vyššiu efektívnosť a ziskovosť. Reformy síce viedli k prepusteniu miliónov pracovníkov, zároveň však prispeli k prudkému hospodárskemu rastu.

Významnú úlohu zohral pri vstupe Číny do Svetovej obchodnej organizácie v roku 2001. Vstup do organizácie krajine pomohol stať sa najväčším svetovým exportérom. V roku 1998 podporil aj predaj bytov vlastnených štátnymi podnikmi, čím odštartoval rozmach súkromného vlastníctva bývania.

Ču bol známy tvrdým postojom voč korupcii a neefektívnosti. V 50. rokoch 20. storočia ho za podporu reforiem v Maďarsku a Juhoslávii označili za pravičiara a neskôr počas kultúrnej revolúcie poslali na vidiek, kde vykonával manuálne práce. Rehabilitovali ho v roku 1979.

(ap, bak)

Minúta  |  

Analytici NBS: Americké clá majú väčší vplyv na USA ako Európu

Najväčšiu časť ekonomických nákladov ciel znáša podľa analytikov Národnej banky Slovenska krajina, ktorá ich zavádza. Pri 10-percentnom americkom cle odhadujú pokles hrubého domáceho produktu Spojených štátov o 0,6 až 0,8 percenta, teda približne dva- až trikrát viac ako v eurozóne.

Inflácia v Spojených štátoch by podľa väčšiny odhadov vzrástla o 0,3 až 1,1 percentuálneho bodu, zatiaľ čo v eurozóne by sa výrazne nezmenila. Analytici vychádzali z viac ako 20 simulácií popredných medzinárodných inštitúcií.

Pre Európu predstavujú clá najmä riziko slabšieho amerického dopytu. Ich dosah však nebude rovnomerný. Zraniteľné sú otvorené ekonomiky závislé od vývozu, najmä Nemecko pre väzby na americký trh a zameranie na automobily, stroje a elektrotechniku. Podobné riziká sa týkajú aj Slovenska.

Presný dosah závisí od reakcie firiem, dodávateľských reťazcov, výmenných kurzov a obchodných partnerov. Podľa analytikov by sa preto clá nemali automaticky považovať za dôvod na sprísnenie menovej politiky.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.