Preskočiť na obsah
  |  

Zomrela významná literárna vedkyňa Marta Součková

Vo veku 63 rokov zomrela v stredu ráno profesorka Marta Součková, významná osobnosť literárnej vedy a dlhoročná pedagogička Prešovskej univerzity v Prešove. O jej náhlom úmrtí informovala univerzita.

Součková sa počas svojej vedeckej a pedagogickej činnosti venovala slovenskej literatúre. Bola školiteľkou desiatok doktorandských a ďalších záverečných prác, pôsobila tiež ako editorka vedeckých publikácií a umeleckých rukopisov. Viaceré z nich sa podľa univerzity zaradili do Zlatého fondu slovenskej literatúry.

„Posledné desaťročie viedla prešovskú literárnovednú slovakistiku ako garantka kontinuity a kvality a stelesňovala živý príklad vedca oddaného svojmu povolaniu,“ uviedli z univerzity a vyjadrili úprimnú sústrasť jej synom a najbližšej rodine.

(tasr, bak)

  |  

Libanon schválil rozsiahlu amnestiu. Má preplnené väznice

Libanonský parlament prijal dlho pripravovaný zákon, ktorý má pomôcť tisícom väzňov a hľadaných osôb. Ide o prvú legislatívu tohto druhu od roku 1991.

Cieľom opatrenia je najmä zmierniť preplnenosť väzníc, kde mnohí ľudia čakajú na súdne konanie celé roky. Tresty smrti a doživotia sa zmenia na 17 väzenských rokov, čo v Libanone zodpovedá 12 rokom a deviatim mesiacom skutočného výkonu trestu. Prepustení majú byť aj ľudia zadržiavaní viac ako 12 väzenských rokov bez vznesenia obvinenia. Počet dotknutých osôb zatiaľ úrady nezverejnili.

Podľa Národnej komisie pre ľudské práva dosahovala preplnenosť nápravných zariadení v roku 2025 až 300 percent. Koncom marca sa v nich nachádzalo najmenej 6 268 ľudí.

Debata o amnestii zosilnela po páde sýrskeho prezidenta Bašára Asada v roku 2024. Týka sa aj islamistických väzňov spájaných so sýrskou občianskou vojnou. Vlastné požiadavky presadzovali tiež Hizballáh a jeho spojenec Amal či kresťanské strany.

(lemonde, bak)

  |  

Inflácia v USA dosiahla v júli 3,4 percenta

Údaje o vývoji spotrebiteľských cien v USA boli v súlade s prognózami ekonómov. Medziročná inflácia v júli dosiahla 3,4 percenta po 3,5 percenta v júni. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom ceny vzrástli o 0,1 percenta, zatiaľ čo v júni nečakane klesli o 0,4 percenta.

Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa nestále ceny potravín a energií, medziročne predstavovala 2,5 percenta a medzimesačne 0,2 percenta.

Ceny energií počas júla vzrástli v súvislosti so zdražením ropy po skončení prímeria medzi Spojenými štátmi a Iránom. Priemerné ceny pohonných látok na čerpacích staniciach však podľa amerického Úradu pre energetické informácie zostali o niečo nižšie než v júni.

Futures na index Dow Jones krátko po zverejnení údajov rástli o 0,25 percenta, na indexe Standard & Poor's 500 o 0,37 percenta a na technologickom Nasdaq 100 o 0,84 percenta.

(reuters, bak)

  |  

Očistec bude pokračovať v septembri, vypovedať má aj Makó

Proces v kauze Očistec na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici bude pokračovať v septembri. Senát v stredu ukončil vykonávanie navrhovaných listinných dôkazov, preto sa štvrtkové hlavné pojednávanie konať nebude.

Z 11 obžalovaných už desiati vypovedali alebo využili možnosť vyjadriť sa neskôr. Zostáva podnikateľ Boris Turan, ktorý sa pre zdravotné problémy na posledných pojednávaniach nezúčastnil. Jeho výsluch by sa mohol uskutočniť budúci mesiac.

Očakáva sa tiež výpoveď bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa. Na jeseň by mali vypovedať poškodení a súd má vykonať zvukové nahrávky aj ďalšie dôkazy z prostredia bývalej Národnej kriminálnej agentúry.

Obžaloba sa týka približne 20 skutkov vrátane korupcie, zneužívania právomoci a údajného fungovania zločineckej skupiny. Medzi obžalovanými sú Norbert Bödör, Tibor Gašpar, či Dušan Kováčik. Väčšina z nich považuje obžalobu za nedôvodnú a nezákonnú.

(tasr, bak)

  |  

UNESCO zaradilo medzi zabitých novinárov aj členov Hamasu

Správa ženevskej organizácie UN Watch tvrdí, že UNESCO zaradilo medzi novinárov zabitých v Pásme Gazy najmenej sedem teroristov alebo členov teroristických skupín. V niektorých prípadoch ich príslušnosť neskôr potvrdili samotný Hamas či Palestínsky islamský džihád.

Medzi nimi bol Muhammad Sámí Džarhún, ktorého UNESCO označilo za reportéra Smart Media. Brigády al-Kassám ho však vo svojom nekrológu označili za svojho člena. Muhammada Násira Abú Huwajdího zase Palestínsky islamský džihád označil za veliteľa „jednotky mediálnej vojny“.

UN Watch poukazuje aj na Muhammada Manhala Abú Armána, ktorého Hamas predstavil ako „veliteľa čaty“, a Muhammada Waššáha. Izraelská armáda ho identifikovala ako veliteľa jednotky protitankových rakiet Hamasu. Všetci štyria zostávajú na stránke UNESCO vedení ako novinári.

Problémy vo svojej databáze potvrdil aj Výbor na ochranu novinárov, ktorý vyradil 20 mien. Osem osôb sa podľa jeho preverenia zapojilo do bojov za Hamas alebo Palestínsky islamský džihád a ďalších sedem nemalo profesionálne väzby na médiá.

UN Watch žiada UNESCO o opravu záznamov, zverejnenie zdrojov a nezávislé vyšetrovanie.

(un watch, unesco, bak)

  |  

SaS: Gašpar mohol byť pri trestnej novele v konflikte záujmov

Opozičná SaS tvrdí, že podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar zo Smeru mohol byť v konflikte záujmov pri presadzovaní zmien pravidiel pre spolupracujúcich obvinených. Poslankyňa Mária Kolíková preto podáva podnety na parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií a mandátový a imunitný výbor.

Podľa Kolíkovej je Gašpar obžalovaný v kauze Očistec a zároveň presadzuje a podporuje legislatívne zmeny, ktoré sa môžu dotýkať jeho vlastnej trestnej veci. Výbory by preto podľa nej mali preveriť možné porušenie povinností poslanca, disciplinárnu zodpovednosť a dodržiavanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Parlament v júni posunul do druhého čítania novelu Trestného poriadku z dielne ministerstva spravodlivosti. Pri spolupracujúcich osobách má zaviesť systém benefitov prostredníctvom mimoriadneho zníženia trestu alebo upustenia od potrestania až v súdnej fáze konania. Opozícia namietala, že Gašpar pri hlasovaní neoznámil konflikt záujmov.

Gašpar je obžalovaný v kauze Očistec týkajúcej sa údajného fungovania zločineckej skupiny v bezpečnostných zložkách v rokoch 2012 až 2018, keď bol policajným prezidentom.

(tasr, bak)