Preskočiť na obsah
  |  

Libanonskí hasiči obviňujú Izrael zo zakladania požiarov

V posledných týždňoch zasiahli rozsiahle lesné a poľnohospodárske plochy plamene, ktoré podľa miestnych záchranárov a obyvateľov spôsobuje izraelská armáda používaním dronov a munície. Tá na obvinenia nereagovala.

V utorok mali svetlice zhodené pri meste Chijám zapáliť porast. Keď sa hasiči pokúsili oheň uhasiť, neďaleko nich zaútočil dron a prinútil ich ustúpiť. Husajn Fakíh, šéf civilnej obrany v oblasti Nabatíja, odhaduje, že v oblasti pri fronte požiare zasiahli približne 30 až 40 percent pôdy.

Podobné incidenty hlásia aj z ďalších oblastí. Záchranári tvrdia, že plamene vznikajú po zásahoch dronov, použití zápalných materiálov, bieleho fosforu či osvetľovacích svetlíc.

Environmentálne organizácie hovoria o dlhodobom ničení prírody vrátane borovicových a dubových lesov, ktoré sú významné aj pre sťahovavé vtáctvo.

Izraelská armáda v minulosti argumentovala, že Hizballáh využíva zalesnené oblasti ako krytie pre svojich bojovníkov a pre tunely.

(guardian, bak)

  |  

Messi po smrti otca pochybuje o pokračovaní kariéry

Lionel Messi priznal, že po minulotýždňovom úmrtí svojho otca Jorgeho premýšľa nad tým, ako dlho ešte zostane pri futbale. Jeho otec zomrel vo veku 68 rokov po dlhej chorobe na klinike v argentínskom Rosariu.

„Neviem, čo budem bez teba robiť. Neviem, ako pokračovať. Hral som iba futbal a teraz mám dosť pochybností, či v tom budem ešte dlho pokračovať,“ napísal 39-ročný Argentínčan na Instagrame.

Jorge Messi sprevádzal syna počas celej kariéry, od jeho začiatkov v Barcelone, a niekoľko rokov pôsobil aj ako jeho zástupca.

Kapitán Argentíny prezradil, že na posledných majstrovstvách sveta nastúpil aj na otcovo prianie. Jeho zdravotný stav sa pritom zhoršil niekoľko dní pred začiatkom turnaja. Argentína napokon vo finále po predĺžení podľahla Španielsku.

Útočník Interu Miami zároveň odkázal, že otcovu pamiatku chce zachovať aj pri výchove svojich detí. „Budem ich učiť a vychovávať tak, ako si vychoval mňa,“ napísal.

(reuters, bak)

  |  

NATO riešilo narušenia vzdušného priestoru svojich členov

Veľvyslanci členských krajín Severoatlantickej aliancie v stredu rokovali o nedávnych narušeniach vzdušného priestoru Poľska a Rumunska, ako aj o incidentoch s dronmi.

Zástupcovia spojencov vyjadrili plnú solidaritu a podporu dotknutým krajinám. Zodpovednosť pripísali Rusku, pričom narušenia označili za nebezpečné a neprijateľné. Podľa nich zároveň dokazujú rastúcu ochotu Moskvy podstupovať riziko.

Aliancia pokračuje v posilňovaní integrovanej protivzdušnej a protiraketovej obrany. Členské štáty zároveň poukázali na opatrenia prijaté na zvýšenie bezpečnosti východného krídla od Baltského až po Čierne more.

Severoatlantická aliancia zároveň deklarovala pripravenosť odstrašiť akúkoľvek agresiu a v prípade potreby sa proti nej brániť.

(reuters, bak)

  |  

V Zimbabwe sa prevrátil trajekt, zahynulo najmenej 44 ľudí

Najmenej 44 ľudí prišlo o život pri utorkovej nehode osobného plavidla v Zimbabwe. Polícia pôvodný odhad počtu obetí už niekoľkokrát zvýšila po nájdení ďalších tiel.

Vyšetrovanie naznačuje, že plavidlo sa počas silného vetra na jazere Kariba prevrátilo v dôsledku preťaženia. Hoci bolo určené pre 90 cestujúcich, na palube sa podľa polície mohlo nachádzať viac ako 120 osôb.

Záchranárom sa doteraz podarilo zachrániť 67 ľudí. Prepravili ich do základnej školy, kde im poskytli zdravotnú pomoc.

Jazero Kariba leží na hranici Zimbabwe so Zambiou.

(reuters, bak)

  |  

Zomrela významná literárna vedkyňa Marta Součková

Vo veku 63 rokov zomrela v stredu ráno profesorka Marta Součková, významná osobnosť literárnej vedy a dlhoročná pedagogička Prešovskej univerzity v Prešove. O jej náhlom úmrtí informovala univerzita.

Součková sa počas svojej vedeckej a pedagogickej činnosti venovala slovenskej literatúre. Bola školiteľkou desiatok doktorandských a ďalších záverečných prác, pôsobila tiež ako editorka vedeckých publikácií a umeleckých rukopisov. Viaceré z nich sa podľa univerzity zaradili do Zlatého fondu slovenskej literatúry.

„Posledné desaťročie viedla prešovskú literárnovednú slovakistiku ako garantka kontinuity a kvality a stelesňovala živý príklad vedca oddaného svojmu povolaniu,“ uviedli z univerzity a vyjadrili úprimnú sústrasť jej synom a najbližšej rodine.

(tasr, bak)

  |  

Libanon schválil rozsiahlu amnestiu. Má preplnené väznice

Libanonský parlament prijal dlho pripravovaný zákon, ktorý má pomôcť tisícom väzňov a hľadaných osôb. Ide o prvú legislatívu tohto druhu od roku 1991.

Cieľom opatrenia je najmä zmierniť preplnenosť väzníc, kde mnohí ľudia čakajú na súdne konanie celé roky. Tresty smrti a doživotia sa zmenia na 17 väzenských rokov, čo v Libanone zodpovedá 12 rokom a deviatim mesiacom skutočného výkonu trestu. Prepustení majú byť aj ľudia zadržiavaní viac ako 12 väzenských rokov bez vznesenia obvinenia. Počet dotknutých osôb zatiaľ úrady nezverejnili.

Podľa Národnej komisie pre ľudské práva dosahovala preplnenosť nápravných zariadení v roku 2025 až 300 percent. Koncom marca sa v nich nachádzalo najmenej 6 268 ľudí.

Debata o amnestii zosilnela po páde sýrskeho prezidenta Bašára Asada v roku 2024. Týka sa aj islamistických väzňov spájaných so sýrskou občianskou vojnou. Vlastné požiadavky presadzovali tiež Hizballáh a jeho spojenec Amal či kresťanské strany.

(lemonde, bak)