Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Spor o neutralitu vo Švajčiarsku. Rozhodne sa v referende

Švajčiarska vláda odmieta striktný výklad neutrality krajiny, ktorý chcú aktivisti zakotviť v ústave prostredníctvom nadchádzajúceho referenda. Minister zahraničných vecí Ignazio Cassis uviedol, že navrhované zmeny by iba obmedzili manévrovací priestor Švajčiarska. „Švajčiarsko bolo a je neutrálne a také aj zostane,“ vyhlásil minister.

Švajčiarska neutralita bola medzinárodne uznaná v roku 1815, jej korene však siahajú až do roku 1516. Na základe princípu neutrality sa Švajčiarsko nezapája do vojen medzi inými krajinami, s bojujúcimi stranami neuzatvára vojenské spojenectvá, neposiela im vojakov ani zbrane a neumožňuje im prechod cez svoje územie.

Iniciatíva Pro Schweiz a pravicová Švajčiarska ľudová strana tvrdia, že neutralita krajiny bola narušená, keď Bern uvalil sankcie na Rusko v reakcii na jeho inváziu na Ukrajinu a zároveň nadviazal užšie vzťahy so Severoatlantickou alianciou (NATO).

Švajčiarska ústava v súčasnosti neobsahuje žiadnu presnú definíciu neutrality. To chcú aktivisti zmeniť prijatím záväzku, že švajčiarska neutralita bude trvalá a krajina bude musieť byť schopná sama sa vojensky ubrániť. Takisto chcú zaručiť, že Švajčiarsko nevstúpi do vojenských zoskupení, nezúčastní sa na konfliktoch medzi ďalšími krajinami ani neuplatní sankcie voči stranám vojny, pokiaľ o tom nerozhodne Organizácia Spojených národov (OSN).

Pro Schweiz vyzbierala viac ako 100-tisíc podpisov, aby vyvolala referendum, ktoré sa uskutoční 27. septembra v súlade so švajčiarskou tradíciou priamej demokracie. V prípade úspechu všeľudového hlasovania, ktoré podporuje aj Švajčiarska ľudová strana, by bolo potrebné zmeniť a doplniť ústavu.

Šéf diplomacie Cassis pri spustení vládnej protikampane povedal, že požiadavky iniciatívy Pro Schweiz už boli splnené, keďže neutralita Švajčiarska je medzinárodne uznávaná a krajina nie je členom žiadnej vojenskej ani obrannej organizácie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Z kempingu pre lesné požiare evakuovali tisícku ľudí

Na severe Francúzska museli úrady v stredu evakuovať približne 1 200 ľudí z kempingu neďaleko pláže. Dôvodom boli dva lesné požiare v departemente Pas-de-Calais pri Doverskom prielive. Podľa miestnej prefektúry sa jedno zo zasiahnutých ohnísk podarilo dostať pod kontrolu.

Plamene z druhého ohniska sa však pre ťažko prístupný terén voľne šíria smerom na juh. Evakuovaných turistov a táborníkov dočasne premiestnili do núdzového prístrešku.

Francúzsko aj zvyšok Európy čelia mimoriadne aktívnej sezóne lesných požiarov. K rýchlemu šíreniu ohňa prispela relatívne vlhká zima, počas ktorej narástla hustá vegetácia, ktorá následne vyschla počas intenzívnych letných vĺn horúčav.

Francúzska ministerka životného prostredia Monique Barbutová v stredu upozornila, že celkové priame aj nepriame hospodárske škody spojené s tohtoročnými vlnami horúčav by sa mohli vyšplhať až na 15 miliárd eur.

(reuters, max)

Minúta  |  

Británia či Taliansko môžu dohliadať na odzbrojenie Hizballáhu

Izrael a Libanon sa na rokovaniach v Ríme dohodli na užšom výbere potenciálnych krajín, ktoré by mohli vyslať vojenský personál na overenie odzbrojenia hnutia Hizballáh. Medzi kandidátov na účasť v medzinárodnom mechanizme patria Veľká Británia, Taliansko, Švajčiarsko a Indonézia.

Tento krok nadväzuje na júnovú dohodu sprostredkovanú USA, ktorá podmieňuje postupné sťahovanie izraelskej armády z južného Libanonu kompletnou demilitarizáciou Iránom podporovanej ozbrojenej skupiny.

Izraelská armáda v súčasnosti okupuje 10-kilometrové bezpečnostné pásmo na juhu Libanonu a odmieta odísť bez splnenia podmienok. Navrhovaný mechanizmus počíta s inšpekciami dedín aj súkromných domov. Práve prehliadky nehnuteľností predstavujú citlivé miesto, keďže libanonská armáda sa obáva vyhrotenia napätia s Hizballáhom a bezpečnostné zložky požadujú na prehliadku každého domu súdny príkaz.

Zahraničné misie preto budú musieť mať jasne definovaný mandát, rozsah slobody pohybu a formálne pozvanie od libanonskej vlády schválené Izraelom.

Zákulisné rokovania sú nateraz v počiatočnej fáze, no vyjednávači vyjadrujú opatrný optimizmus. Komplikáciou zostáva aj samotná štruktúra dohľadu. Spojené štáty a Izrael odmietajú priamu účasť OSN, zatiaľ čo vybrané európske štáty majú výhrady k možnému dohľadu zo strany takzvanej Mierovej rady amerického prezidenta Donalda Trumpa.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pakistanské zdroje hovoria o možnom predĺžení prímeria

Prímerie dohodnuté v polovici júna v rámci rámcovej dohody medzi Spojenými štátmi a Iránom sa má predĺžiť o ďalších 60 až 90 dní. Pre agentúru DPA to uviedli pakistanské bezpečnostné zdroje, ktoré v konflikte vystupujú ako sprostredkovatelia.

Pôvodná 60-dňová lehota určená na rokovania vyprší v polovici augusta. Zatiaľ nie je rozhodnuté, či bude predĺženie pokoja zbraní zverejnené.

Zároveň je na spadnutie dohoda medzi Iránom a Ománom o regulácii lodnej dopravy cez blokovaný Hormuzský prieliv, pričom k podpisu by mohlo dôjsť do soboty.

Konflikt sa vyhrotil po útokoch USA a Izraela na Irán 28. februára, po ktorých americký prezident Donald Trump vyhlásil v apríli jednostranné prímerie. Následná júnová dohoda mala otvoriť cestu k mierovým rozhovorom, no opakované vzájomné útoky v druhej polovici júla podrobnejšie vyjednávania zablokovali.

Turecká agentúra Anadolu pritom už skôr informovala o vzájomnej dohode o predĺžení. Vysokopostavený iránsky zdroj však pre Reuters uviedol, že Teherán s Washingtonom o predĺžení nerokoval. Irán totiž zastáva názor, že pôvodná dohoda nemala presne stanovený dátum začiatku, a preto z jeho pohľadu nie je čo formálne predlžovať.

(tasr, max)

Minúta  |  

Spoločnosť v Dubaji zošrotuje ropné tankery pod sankciami

Dubajská spoločnosť GMS, ktorá sa špecializuje na výkup a recykláciu plavidiel, získala povolenie vlády USA na zošrotovanie dvoch zaistených ropných tankerov, na ktoré sa vzťahovali americké sankcie. Ide o tankery Marinera (predtým Bella-1) a Galileo (predtým Veronica), ktoré americké úrady zaistili v januári tohto roka v rámci opatrení namierených proti nelegálnemu vývozu venezuelskej ropy.

Rozhodnutie nadväzuje na licenciu z úvodu roka, keď GMS získala súhlas na likvidáciu štyroch kontajnerových lodí spojených s Iránom.

Riaditeľ prevádzky GMS Jogeš Rehani spresnil, že spoločnosť pri obchode spolupracovala priamo s vládou USA a predchádzajúcim sankcionovaným majiteľom neposkytla žiadne financie. Lode sú určené na bezpečnú recykláciu v regulovaných ázijských lodeniciach.

Predstavitelia GMS aj amerického ministerstva financií zdôrazňujú, že dlhodobé zadržiavanie sankcionovaných plavidiel vo vládnej väzbe predstavuje finančnú záťaž pre daňových poplatníkov, pričom neustále prináša prevádzkové aj environmentálne riziká.

Využívanie takzvanej tieňovej flotily – stoviek neregulovaných tankerov prepravujúcich iránsku či ruskú ropu bez riadnych poistení – v posledných rokoch prudko vzrástlo. Zástupcovia lodného priemyslu preto dlhodobo požadujú zrýchlené zošrotovanie týchto nebezpečných plavidiel, čím sa trvalo zabráni ich opätovnému návratu do nelegálneho obchodu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kyjev útočí na ruský vývoz obilia, Moskva varuje pred chaosom

Ukrajinské útoky na ruskú poľnohospodársku infraštruktúru zvyšujú ceny potravín vo svete a zhoršujú nedostatok obilia, čo slúži záujmom niektorých západných krajín. Po ukrajinskom útoku na obilný terminál v prístave Novorossijsk to v stredu vyhlásila hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

„Všetko to zhoršuje nedostatok obilia a hnojív, podporuje rast globálnych cien potravín a zvyšuje záťaž pre krajiny globálneho Juhu a Východu, ktoré sú rukojemníkmi nezodpovednej politiky spomínaných ‚hráčov‘,“ ozrejmila.

Obilný terminál v ruskom prístave Novorossijsk v stredu po nočnom dronovom útoku Ukrajiny pozastavil svoju prevádzku. Spoločnosť Demetra Holding, ktorá terminál vlastní, potvrdila, že pri útoku bol poškodený.

(reuters, tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.