Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Palestínski študenti podali žalobu na Kolumbijskú univerzitu

Skupina súčasných a bývalých palestínskych študentov a zamestnancov podala žalobu na Kolumbijskú univerzitu v New Yorku. Tvrdí, že škola od konca roka 2023 diskriminuje palestínsku komunitu.

V žalobe sa uvádza, že univerzita nezabezpečila ochranu svojich palestínskych členov pred obťažovaním a cielene proti nim postupovala prostredníctvom toho, čo žalobcovia označili za „nespravodlivé a zaujaté disciplinárne konanie“. Kolumbijská univerzita už skôr poprela, že by sa dopúšťala diskriminácie. K prebiehajúcemu súdnemu konaniu sa však odmietla vyjadriť.

Po vypuknutí vojny v Pásme Gazy vyvolanej smrtiacim útokom palestínskej militantnej skupiny Hamas v októbri 2023 na Izrael sa nielen na Kolumbijskej univerzite, ale po celých Spojených štátoch konali početné protesty. Demonštranti požadovali ukončenie americkej podpory Izraela a vyzývali univerzity, aby stiahli svoje investície z firiem podporujúcich židovský štát.

V máji 2025 Kolumbijská univerzita vylúčila viac než 65 študentov za ich účasť na uzavretí hlavnej univerzitnej knižnice počas propalestínskej demonštrácie. K demonštrácii došlo v čase, keď škola rokovala s administratívou prezidenta Donalda Trumpa, ktorá jej znížila federálne financovanie po tom, ako školu obvinila z toho, že počas propalestínskych protestov tolerovala antisemitizmus.

Demonštranti tvrdia, že odpor proti izraelským útokom na Pásmo Gazy a okupácii palestínskych území nie je antisemitský a že obhajoba palestínskych práv by sa nemala zamieňať s podporou extrémizmu. Univerzita vlani v júli súhlasila, že americkej vláde zaplatí viac než 200 miliónov dolárov s cieľom urovnať federálne vyšetrovania a obnoviť federálne financovanie.

Organizácie na ochranu slobody prejavu odsúdili tvrdý zásah univerzity proti protestujúcim, v dôsledku ktorého hrozili študentom zatknutie, pozastavenie či vylúčenie zo štúdia alebo až odobratie akademického titulu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Leavittová opúšťa funkciu hovorkyne Bieleho domu

Karoline Leavittová na konci augusta odstúpi z funkcie hovorkyne Bieleho domu, oznámil v stredu americký prezident Donald Trump na platforme Truth Social. Leavittová chce podľa jeho slov tráviť viac času so svojou rodinou.

„Naša skvelá hovorkyňa Bieleho domu a jedna z mojich najdôveryhodnejších spolupracovníčok Karoline Leavittová na konci mesiaca opustí svoju funkciu, aby mohla tráviť viac času so svojimi krásnymi malými deťmi a rodinou – toto rozhodnutie úplne chápem a rešpektujem!“ uviedol Trump v príspevku.

„Karoline sa teraz stane jednou z mojich hlavných externých poradkýň a vplyvnou osobnosťou v rámci Republikánskej strany,“ dodal.

„Karoline bola v Bielom dome skutočnou líderkou a od roku 2018 odviedla fenomenálnu prácu v boji za spravodlivosť, voľnosť a slobodu,“ poznamenal Trump a poďakoval jej za prácu, ktorú vo funkcii hovorkyne odviedla.

Agentúra AFP uvádza, že Leavittová si vybudovala povesť lojálnej obhajkyne súčasného prezidenta USA.

(tasr, afp, im)

Minúta  |  

Poškodený tanker zamoril už veľkú rozlohu mora pri Ománe

Pobrežie Ománu zasiahla rozsiahla ropná škvrna zo sankcionovaného tankera Caroline Bezengi, ktorá sa podľa odborníkov nekontrolovane šíri. Ropa už zasiahla oblasť neďaleko Ras Madraka a ohrozuje ostrov Masirah, ktorý je súčasťou vzácnej morskej prírodnej rezervácie s výskytom ohrozených vráskavcov a kormoránov.

Podľa satelitných snímok škvrna pokrýva plochu viac ako dvetisíc štvorcových kilometrov a jej rozširovanie sa v auguste dramaticky zrýchlilo.

Dvadsaťpäťročný tanker prepravujúci 800-tisíc barelov ruskej ropy uviazol v oblasti koncom júna. Predchádzal tomu výbuch pri pobreží Jemenu počas plavby cez vojnové zóny. Loď patrí k tieňovej flotile a nebola poistená v žiadnej západnej poisťovni.

Odstraňovanie následkov zásadne komplikujú byrokratické aj právne prekážky: medzivládna organizácia IOPC Funds odmietla hradiť náklady, keďže udalosť klasifikovala ako „vojnový akt“, a nie bežnú nehodu.

Záchranné práce spomaľuje aj nepriaznivé monzúnové počasie a silný vietor. Expert John Amos z neziskovej organizácie SkyTruth varuje, že ak sa neodkladne nezačne prečerpávanie zvyšnej ropy a stabilizácia plavidla, hrozí úplný rozpad trupu. Z tankera by mohlo uniknúť až 50 miliónov galónov ropy, čo by rozsahom zodpovedalo katastrofe tankera Exxon Valdez z roku 1989 a išlo by o jednu z najhorších ekologických havárií posledných desaťročí.

(reuters, max)

Minúta  |  

NYT: Medziročne zomrelo viac civilistov v Rusku aj na Ukrajine

Počet civilných obetí v Rusku sa počas prvých siedmich mesiacov roku 2026 výrazne zvýšil. Podľa údajov denníka New York Times, na ktoré sa odvoláva UA News, a analýzy skupiny Conflict Intelligence Team bolo pri ostreľovaní, útokoch dronov a náletoch mimo okupovaných území zabitých najmenej 327 ľudí. V rovnakom období minulého roka išlo o 145 úmrtí.

Výrazne vzrástol aj počet zranených – na 2 366 osôb, čo predstavuje viac ako dvojnásobok oproti vlaňajšku. Nárast obetí súvisí podľa spomínaných webov s intenzívnejším nasadzovaním dronov Ukrajincami, pričom ich útoky pokrývajú širšiu geografickú oblasť.

Podľa údajov tímu pre spravodajstvo o konfliktoch zomrelo v prvých siedmich mesiacoch tohto roka v častiach Ukrajiny, ktoré nekontroluje Rusko, 1 695 civilistov, čo je o 25 percent viac ako v rovnakom období v roku 2025, a ďalších 12 515 utrpelo zranenia.

Takmer 70 percent úmrtí civilistov v dôsledku leteckých útokov počas vojny v tomto roku sa pritom údajne stalo na území kontrolovanom Ukrajinou.

(max)

Minúta  |  

Ambulantní lekári: Nárok na špecialistu je v praxi nereálny

Zväz ambulantných poskytovateľov zásadne nesúhlasí s návrhom verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského, aby zdravotné poisťovne mali zákonnú povinnosť nájsť pacientovi konkrétneho špecialistu. Združenie to považuje za nevykonateľné v praxi.

Návrh podľa neho naráža na systémový problém slovenského zdravotníctva – ak v danom regióne lekár chýba alebo nemá voľné kapacity, samotná zmena zákona novú ambulanciu nevytvorí.

Ambulancie podľa zväzu pracujú na hranici svojich možností. Dôvodmi ich nedostupnosti sú dlhodobé podfinancovanie sektora, nedostatok personálu a chýbajúca generačná obnova. Vytvorenie právneho nároku bez reálnych kapacít prinesie len alibistické presúvanie zodpovednosti medzi pacientom, poisťovňou a lekárom, pričom starostlivosť nezlepší.

Riešením podľa ambulantných poskytovateľov nie sú nové príkazy a zákazy, ale stabilizácia siete ambulancií, predvídateľné financovanie a systematické podmienky na udržanie zdravotníckeho personálu v sektore.

Ombudsman Dobrovodský svoj návrh uplatnil v rámci medzirezortného pripomienkového konania k novele zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

(tasr, max)

Minúta  |  

Jabloko prišlo o možnosť kandidovať vo voľbách pre zahraničné financie

Ruský najvyšší súd vylúčil opozičnú stranu Jabloko z nadchádzajúcich volieb do Štátnej dumy. Súd tak rozhodol 10. augusta na podnet konkurujúcej strany Rodina po viac ako deväťhodinovom zasadnutí. Oficiálnym dôvodom je nelegálne financovanie zo zahraničia.

Podľa tajnej správy finančnej stráže Rosfinmonitoring, o ktorej informuje agentúra TASS, údajne strana po registrácii do volieb prijala od svojich podporovateľov dary vo výške približne 2,8 milióna rubľov (36-tisíc dolárov). Získané prostriedky vraj pochádzali z USA, Veľkej Británie, SAE, Izraela a ďalších krajín.

Materiál ďalej uvádza, že až 74 subjektov spojených so stranou údajne v rokoch 2023 až 2026 dostalo dohromady okolo 80 miliónov rubľov zo zahraničných zdrojov.

Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia sa Jabloko nebude môcť zúčastniť na parlamentných voľbách. Zákaz pre stranu znamená aj okamžitú stratu nároku na bezplatný či platený vysielací čas v štátnych médiách, účasť v televíznych debatách a možnosť viesť akúkoľvek volebnú kampaň či distribuovať propagačné materiály.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.