Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Menej migrantov, viac obetí. Trasy v Stredomorí sú nebezpečnejšie

Správa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) podľa Euractivu ukazuje znepokojivý vývoj v centrálnom a vo východnom Stredozemí za prvé štyri mesiace tohto roka. Aj keď sa počet ľudí pokúšajúcich sa prejsť cez hranice znížil na polovicu, úmrtnosť migrantov sa viac ako zdvojnásobila.

Zástupkyňa generálneho riaditeľa IOM Ugochi Danielsová zdôraznila, že nižší počet príchodov v žiadnom prípade neznamená bezpečnejšiu trasu.

Na centrálnu stredomorskú trasu smerom do Talianska vyrazilo okolo 8 500 migrantov, čo je polovičný počet oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Napriek tomu tu zahynulo alebo zmizlo až 821 osôb. Polovicu obetí má na svedomí január, keď oblasť zasiahol ničivý cyklón Harry.

Podobný trend zaznamenalo aj východné Stredomorie, kde počet obetí stúpol na 244 (trojnásobok oproti vlaňajšku), pričom mnohí smerovali na grécky ostrov Kréta. Za vyšším rizikom stoja podľa správy okrem geopolitického napätia aj extrémne výkyvy počasia.

Publikovaná správa pokrýva obdobie od januára do apríla 2026, takže nezachytáva neskorší masívny prílev viac ako 70-tisíc migrantov do španielskej enklávy Ceuta. Predpovedala ho však vopred: západostredomorská trasa v sledovanom čase zaznamenala viac ako 60-percentný nárast príchodov, ktorý poháňal najmä trojnásobný nárast pozemných prechodov do španielskych enkláv Ceuta a Melilla na africkom kontinente.

(max)

Minúta  |  

Zelenskyj: Ukrajina dobyla značné územie

Ukrajinské sily oslobodili v tomto roku 745 štvorcových kilometrov územia na juhovýchodnom fronte, vyhlásil v stredu prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa neho bola útočná operácia presná a podľa plánu.

Pod kontrolu Kyjeva sa vrátilo 26 osád v Dnepropetrovskej, Doneckej a Záporožskej oblasti pozdĺž 60-kilometrového úseku frontu.

Zatiaľ čo ukrajinský generálny štáb zverejnil zábery s ukrajinskou vlajkou v oslobodených dedinách, mapa analytickej skupiny DeepState ukazuje, že veľká časť územia zostáva v sivej zóne bez jasnej kontroly.

Vojenskí analytici dodávajú, že napriek spomaleniu celkového ruského postupu na väčšine frontu sa ruské jednotky stále postupne približujú ku kľúčovým mestám na východe Ukrajiny.

(reuters, max)

Minúta  |  

Spor o neutralitu vo Švajčiarsku. Rozhodne sa v referende

Švajčiarska vláda odmieta striktný výklad neutrality krajiny, ktorý chcú aktivisti zakotviť v ústave prostredníctvom nadchádzajúceho referenda. Minister zahraničných vecí Ignazio Cassis uviedol, že navrhované zmeny by iba obmedzili manévrovací priestor Švajčiarska. „Švajčiarsko bolo a je neutrálne a také aj zostane,“ vyhlásil minister.

Švajčiarska neutralita bola medzinárodne uznaná v roku 1815, jej korene však siahajú až do roku 1516. Na základe princípu neutrality sa Švajčiarsko nezapája do vojen medzi inými krajinami, s bojujúcimi stranami neuzatvára vojenské spojenectvá, neposiela im vojakov ani zbrane a neumožňuje im prechod cez svoje územie.

Iniciatíva Pro Schweiz a pravicová Švajčiarska ľudová strana tvrdia, že neutralita krajiny bola narušená, keď Bern uvalil sankcie na Rusko v reakcii na jeho inváziu na Ukrajinu a zároveň nadviazal užšie vzťahy so Severoatlantickou alianciou (NATO).

Švajčiarska ústava v súčasnosti neobsahuje žiadnu presnú definíciu neutrality. To chcú aktivisti zmeniť prijatím záväzku, že švajčiarska neutralita bude trvalá a krajina bude musieť byť schopná sama sa vojensky ubrániť. Takisto chcú zaručiť, že Švajčiarsko nevstúpi do vojenských zoskupení, nezúčastní sa na konfliktoch medzi ďalšími krajinami ani neuplatní sankcie voči stranám vojny, pokiaľ o tom nerozhodne Organizácia Spojených národov (OSN).

Pro Schweiz vyzbierala viac ako 100-tisíc podpisov, aby vyvolala referendum, ktoré sa uskutoční 27. septembra v súlade so švajčiarskou tradíciou priamej demokracie. V prípade úspechu všeľudového hlasovania, ktoré podporuje aj Švajčiarska ľudová strana, by bolo potrebné zmeniť a doplniť ústavu.

Šéf diplomacie Cassis pri spustení vládnej protikampane povedal, že požiadavky iniciatívy Pro Schweiz už boli splnené, keďže neutralita Švajčiarska je medzinárodne uznávaná a krajina nie je členom žiadnej vojenskej ani obrannej organizácie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Z kempingu pre lesné požiare evakuovali tisícku ľudí

Na severe Francúzska museli úrady v stredu evakuovať približne 1 200 ľudí z kempingu neďaleko pláže. Dôvodom boli dva lesné požiare v departemente Pas-de-Calais pri Doverskom prielive. Podľa miestnej prefektúry sa jedno zo zasiahnutých ohnísk podarilo dostať pod kontrolu.

Plamene z druhého ohniska sa však pre ťažko prístupný terén voľne šíria smerom na juh. Evakuovaných turistov a táborníkov dočasne premiestnili do núdzového prístrešku.

Francúzsko aj zvyšok Európy čelia mimoriadne aktívnej sezóne lesných požiarov. K rýchlemu šíreniu ohňa prispela relatívne vlhká zima, počas ktorej narástla hustá vegetácia, ktorá následne vyschla počas intenzívnych letných vĺn horúčav.

Francúzska ministerka životného prostredia Monique Barbutová v stredu upozornila, že celkové priame aj nepriame hospodárske škody spojené s tohtoročnými vlnami horúčav by sa mohli vyšplhať až na 15 miliárd eur.

(reuters, max)

Minúta  |  

Británia či Taliansko môžu dohliadať na odzbrojenie Hizballáhu

Izrael a Libanon sa na rokovaniach v Ríme dohodli na užšom výbere potenciálnych krajín, ktoré by mohli vyslať vojenský personál na overenie odzbrojenia hnutia Hizballáh. Medzi kandidátov na účasť v medzinárodnom mechanizme patria Veľká Británia, Taliansko, Švajčiarsko a Indonézia.

Tento krok nadväzuje na júnovú dohodu sprostredkovanú USA, ktorá podmieňuje postupné sťahovanie izraelskej armády z južného Libanonu kompletnou demilitarizáciou Iránom podporovanej ozbrojenej skupiny.

Izraelská armáda v súčasnosti okupuje 10-kilometrové bezpečnostné pásmo na juhu Libanonu a odmieta odísť bez splnenia podmienok. Navrhovaný mechanizmus počíta s inšpekciami dedín aj súkromných domov. Práve prehliadky nehnuteľností predstavujú citlivé miesto, keďže libanonská armáda sa obáva vyhrotenia napätia s Hizballáhom a bezpečnostné zložky požadujú na prehliadku každého domu súdny príkaz.

Zahraničné misie preto budú musieť mať jasne definovaný mandát, rozsah slobody pohybu a formálne pozvanie od libanonskej vlády schválené Izraelom.

Zákulisné rokovania sú nateraz v počiatočnej fáze, no vyjednávači vyjadrujú opatrný optimizmus. Komplikáciou zostáva aj samotná štruktúra dohľadu. Spojené štáty a Izrael odmietajú priamu účasť OSN, zatiaľ čo vybrané európske štáty majú výhrady k možnému dohľadu zo strany takzvanej Mierovej rady amerického prezidenta Donalda Trumpa.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pakistanské zdroje hovoria o možnom predĺžení prímeria

Prímerie dohodnuté v polovici júna v rámci rámcovej dohody medzi Spojenými štátmi a Iránom sa má predĺžiť o ďalších 60 až 90 dní. Pre agentúru DPA to uviedli pakistanské bezpečnostné zdroje, ktoré v konflikte vystupujú ako sprostredkovatelia.

Pôvodná 60-dňová lehota určená na rokovania vyprší v polovici augusta. Zatiaľ nie je rozhodnuté, či bude predĺženie pokoja zbraní zverejnené.

Zároveň je na spadnutie dohoda medzi Iránom a Ománom o regulácii lodnej dopravy cez blokovaný Hormuzský prieliv, pričom k podpisu by mohlo dôjsť do soboty.

Konflikt sa vyhrotil po útokoch USA a Izraela na Irán 28. februára, po ktorých americký prezident Donald Trump vyhlásil v apríli jednostranné prímerie. Následná júnová dohoda mala otvoriť cestu k mierovým rozhovorom, no opakované vzájomné útoky v druhej polovici júla podrobnejšie vyjednávania zablokovali.

Turecká agentúra Anadolu pritom už skôr informovala o vzájomnej dohode o predĺžení. Vysokopostavený iránsky zdroj však pre Reuters uviedol, že Teherán s Washingtonom o predĺžení nerokoval. Irán totiž zastáva názor, že pôvodná dohoda nemala presne stanovený dátum začiatku, a preto z jeho pohľadu nie je čo formálne predlžovať.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.