Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Jabloko prišlo o možnosť kandidovať vo voľbách pre zahraničné financie

Ruský najvyšší súd vylúčil opozičnú stranu Jabloko z nadchádzajúcich volieb do Štátnej dumy. Súd tak rozhodol 10. augusta na podnet konkurujúcej strany Rodina po viac ako deväťhodinovom zasadnutí. Oficiálnym dôvodom je nelegálne financovanie zo zahraničia.

Podľa tajnej správy finančnej stráže Rosfinmonitoring, o ktorej informuje agentúra TASS, údajne strana po registrácii do volieb prijala od svojich podporovateľov dary vo výške približne 2,8 milióna rubľov (36-tisíc dolárov). Získané prostriedky vraj pochádzali z USA, Veľkej Británie, SAE, Izraela a ďalších krajín.

Materiál ďalej uvádza, že až 74 subjektov spojených so stranou údajne v rokoch 2023 až 2026 dostalo dohromady okolo 80 miliónov rubľov zo zahraničných zdrojov.

Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia sa Jabloko nebude môcť zúčastniť na parlamentných voľbách. Zákaz pre stranu znamená aj okamžitú stratu nároku na bezplatný či platený vysielací čas v štátnych médiách, účasť v televíznych debatách a možnosť viesť akúkoľvek volebnú kampaň či distribuovať propagačné materiály.

(max)

Minúta  |  

Ukrajine chýbajú rakety Patriot, Európa naráža na limity

Európske krajiny podľa denníka Politico intenzívne hľadajú možnosti, ako Ukrajine dodať ďalšie protiraketové systémy Patriot pred očakávanými zimnými útokmi Ruska. Kyjev čelí masívnemu nedostatku stíhacích rakiet PAC-2 a PAC-3, ktoré sú kľúčové na zachytávanie balistických striel.

Bývalý minister obrany Mychajlo Fedorov upozornil, že Rusko týždenne vystreľuje viac rakiet, než Ukrajina dostane od partnerov za celé mesiace. V júli sa ukrajinskej protivzdušnej obrane podarilo zneškodniť 29 zo 195 ruských balistických rakiet.

Zásoby v Európe sa však vyčerpávajú. Nemecko, ktoré už dodalo tri systémy, upozorňuje, že naráža na hranice vlastnej bezpečnosti a záväzkov voči NATO. Tlak rastie aj na ďalšie štáty ako Poľsko, Španielsko či Grécko. Poľsko v júli uvoľnilo podľa médií iba päť rakiet PAC-3. Navyše vývoj vlastného ukrajinského systému Freya ani výroba rakiet v Nemecku neprinesú výsledky pred touto zimou.

Situáciu komplikuje aj situácia v USA. Prezident Donald Trump vyhlásil, že Spojené štáty potrebujú doplniť vlastné sklady, ktoré výrazne zaťažil konflikt s Iránom.

Biely dom taktiež spomalil diskusie o poskytnutí licencie na výrobu patriotov priamo na Ukrajine. Pre pretrvávajúci nedostatok stíhacích rakiet preto Kyjev zvažuje zmenu stratégie – namiesto obrany chce agresívnejšie útočiť priamo na ruské odpaľovacie zariadenia okamžite po štarte striel.

(max)

Minúta  |  

Menej migrantov, viac obetí. Trasy v Stredomorí sú nebezpečnejšie

Správa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) podľa Euractivu ukazuje znepokojivý vývoj v centrálnom a vo východnom Stredozemí za prvé štyri mesiace tohto roka. Aj keď sa počet ľudí pokúšajúcich sa prejsť cez hranice znížil na polovicu, úmrtnosť migrantov sa viac ako zdvojnásobila.

Zástupkyňa generálneho riaditeľa IOM Ugochi Danielsová zdôraznila, že nižší počet príchodov v žiadnom prípade neznamená bezpečnejšiu trasu.

Na centrálnu stredomorskú trasu smerom do Talianska vyrazilo okolo 8 500 migrantov, čo je polovičný počet oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Napriek tomu tu zahynulo alebo zmizlo až 821 osôb. Polovicu obetí má na svedomí január, keď oblasť zasiahol ničivý cyklón Harry.

Podobný trend zaznamenalo aj východné Stredomorie, kde počet obetí stúpol na 244 (trojnásobok oproti vlaňajšku), pričom mnohí smerovali na grécky ostrov Kréta. Za vyšším rizikom stoja podľa správy okrem geopolitického napätia aj extrémne výkyvy počasia.

Publikovaná správa pokrýva obdobie od januára do apríla 2026, takže nezachytáva neskorší masívny prílev viac ako 70-tisíc migrantov do španielskej enklávy Ceuta. Predpovedala ho však vopred: západostredomorská trasa v sledovanom čase zaznamenala viac ako 60-percentný nárast príchodov, ktorý poháňal najmä trojnásobný nárast pozemných prechodov do španielskych enkláv Ceuta a Melilla na africkom kontinente.

(max)

Minúta  |  

Zelenskyj: Ukrajina dobyla značné územie

Ukrajinské sily oslobodili v tomto roku 745 štvorcových kilometrov územia na juhovýchodnom fronte, vyhlásil v stredu prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa neho bola útočná operácia presná a podľa plánu.

Pod kontrolu Kyjeva sa vrátilo 26 osád v Dnepropetrovskej, Doneckej a Záporožskej oblasti pozdĺž 60-kilometrového úseku frontu.

Zatiaľ čo ukrajinský generálny štáb zverejnil zábery s ukrajinskou vlajkou v oslobodených dedinách, mapa analytickej skupiny DeepState ukazuje, že veľká časť územia zostáva v sivej zóne bez jasnej kontroly.

Vojenskí analytici dodávajú, že napriek spomaleniu celkového ruského postupu na väčšine frontu sa ruské jednotky stále postupne približujú ku kľúčovým mestám na východe Ukrajiny.

(reuters, max)

Minúta  |  

Spor o neutralitu vo Švajčiarsku. Rozhodne sa v referende

Švajčiarska vláda odmieta striktný výklad neutrality krajiny, ktorý chcú aktivisti zakotviť v ústave prostredníctvom nadchádzajúceho referenda. Minister zahraničných vecí Ignazio Cassis uviedol, že navrhované zmeny by iba obmedzili manévrovací priestor Švajčiarska. „Švajčiarsko bolo a je neutrálne a také aj zostane,“ vyhlásil minister.

Švajčiarska neutralita bola medzinárodne uznaná v roku 1815, jej korene však siahajú až do roku 1516. Na základe princípu neutrality sa Švajčiarsko nezapája do vojen medzi inými krajinami, s bojujúcimi stranami neuzatvára vojenské spojenectvá, neposiela im vojakov ani zbrane a neumožňuje im prechod cez svoje územie.

Iniciatíva Pro Schweiz a pravicová Švajčiarska ľudová strana tvrdia, že neutralita krajiny bola narušená, keď Bern uvalil sankcie na Rusko v reakcii na jeho inváziu na Ukrajinu a zároveň nadviazal užšie vzťahy so Severoatlantickou alianciou (NATO).

Švajčiarska ústava v súčasnosti neobsahuje žiadnu presnú definíciu neutrality. To chcú aktivisti zmeniť prijatím záväzku, že švajčiarska neutralita bude trvalá a krajina bude musieť byť schopná sama sa vojensky ubrániť. Takisto chcú zaručiť, že Švajčiarsko nevstúpi do vojenských zoskupení, nezúčastní sa na konfliktoch medzi ďalšími krajinami ani neuplatní sankcie voči stranám vojny, pokiaľ o tom nerozhodne Organizácia Spojených národov (OSN).

Pro Schweiz vyzbierala viac ako 100-tisíc podpisov, aby vyvolala referendum, ktoré sa uskutoční 27. septembra v súlade so švajčiarskou tradíciou priamej demokracie. V prípade úspechu všeľudového hlasovania, ktoré podporuje aj Švajčiarska ľudová strana, by bolo potrebné zmeniť a doplniť ústavu.

Šéf diplomacie Cassis pri spustení vládnej protikampane povedal, že požiadavky iniciatívy Pro Schweiz už boli splnené, keďže neutralita Švajčiarska je medzinárodne uznávaná a krajina nie je členom žiadnej vojenskej ani obrannej organizácie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Z kempingu pre lesné požiare evakuovali tisícku ľudí

Na severe Francúzska museli úrady v stredu evakuovať približne 1 200 ľudí z kempingu neďaleko pláže. Dôvodom boli dva lesné požiare v departemente Pas-de-Calais pri Doverskom prielive. Podľa miestnej prefektúry sa jedno zo zasiahnutých ohnísk podarilo dostať pod kontrolu.

Plamene z druhého ohniska sa však pre ťažko prístupný terén voľne šíria smerom na juh. Evakuovaných turistov a táborníkov dočasne premiestnili do núdzového prístrešku.

Francúzsko aj zvyšok Európy čelia mimoriadne aktívnej sezóne lesných požiarov. K rýchlemu šíreniu ohňa prispela relatívne vlhká zima, počas ktorej narástla hustá vegetácia, ktorá následne vyschla počas intenzívnych letných vĺn horúčav.

Francúzska ministerka životného prostredia Monique Barbutová v stredu upozornila, že celkové priame aj nepriame hospodárske škody spojené s tohtoročnými vlnami horúčav by sa mohli vyšplhať až na 15 miliárd eur.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.