Preskočiť na obsah
  |  

Leavittová opúšťa funkciu hovorkyne Bieleho domu

Karoline Leavittová na konci augusta odstúpi z funkcie hovorkyne Bieleho domu, oznámil v stredu americký prezident Donald Trump na platforme Truth Social. Leavittová chce podľa jeho slov tráviť viac času so svojou rodinou.

„Naša skvelá hovorkyňa Bieleho domu a jedna z mojich najdôveryhodnejších spolupracovníčok Karoline Leavittová na konci mesiaca opustí svoju funkciu, aby mohla tráviť viac času so svojimi krásnymi malými deťmi a rodinou – toto rozhodnutie úplne chápem a rešpektujem!“ uviedol Trump v príspevku.

„Karoline sa teraz stane jednou z mojich hlavných externých poradkýň a vplyvnou osobnosťou v rámci Republikánskej strany,“ dodal.

„Karoline bola v Bielom dome skutočnou líderkou a od roku 2018 odviedla fenomenálnu prácu v boji za spravodlivosť, voľnosť a slobodu,“ poznamenal Trump a poďakoval jej za prácu, ktorú vo funkcii hovorkyne odviedla.

Agentúra AFP uvádza, že Leavittová si vybudovala povesť lojálnej obhajkyne súčasného prezidenta USA.

(tasr, afp, im)

  |  

Poškodený tanker zamoril už veľkú rozlohu mora pri Ománe

Pobrežie Ománu zasiahla rozsiahla ropná škvrna zo sankcionovaného tankera Caroline Bezengi, ktorá sa podľa odborníkov nekontrolovane šíri. Ropa už zasiahla oblasť neďaleko Ras Madraka a ohrozuje ostrov Masirah, ktorý je súčasťou vzácnej morskej prírodnej rezervácie s výskytom ohrozených vráskavcov a kormoránov.

Podľa satelitných snímok škvrna pokrýva plochu viac ako dvetisíc štvorcových kilometrov a jej rozširovanie sa v auguste dramaticky zrýchlilo.

Dvadsaťpäťročný tanker prepravujúci 800-tisíc barelov ruskej ropy uviazol v oblasti koncom júna. Predchádzal tomu výbuch pri pobreží Jemenu počas plavby cez vojnové zóny. Loď patrí k tieňovej flotile a nebola poistená v žiadnej západnej poisťovni.

Odstraňovanie následkov zásadne komplikujú byrokratické aj právne prekážky: medzivládna organizácia IOPC Funds odmietla hradiť náklady, keďže udalosť klasifikovala ako „vojnový akt“, a nie bežnú nehodu.

Záchranné práce spomaľuje aj nepriaznivé monzúnové počasie a silný vietor. Expert John Amos z neziskovej organizácie SkyTruth varuje, že ak sa neodkladne nezačne prečerpávanie zvyšnej ropy a stabilizácia plavidla, hrozí úplný rozpad trupu. Z tankera by mohlo uniknúť až 50 miliónov galónov ropy, čo by rozsahom zodpovedalo katastrofe tankera Exxon Valdez z roku 1989 a išlo by o jednu z najhorších ekologických havárií posledných desaťročí.

(reuters, max)

  |  

NYT: Medziročne zomrelo viac civilistov v Rusku aj na Ukrajine

Počet civilných obetí v Rusku sa počas prvých siedmich mesiacov roku 2026 výrazne zvýšil. Podľa údajov denníka New York Times, na ktoré sa odvoláva UA News, a analýzy skupiny Conflict Intelligence Team bolo pri ostreľovaní, útokoch dronov a náletoch mimo okupovaných území zabitých najmenej 327 ľudí. V rovnakom období minulého roka išlo o 145 úmrtí.

Výrazne vzrástol aj počet zranených – na 2 366 osôb, čo predstavuje viac ako dvojnásobok oproti vlaňajšku. Nárast obetí súvisí podľa spomínaných webov s intenzívnejším nasadzovaním dronov Ukrajincami, pričom ich útoky pokrývajú širšiu geografickú oblasť.

Podľa údajov tímu pre spravodajstvo o konfliktoch zomrelo v prvých siedmich mesiacoch tohto roka v častiach Ukrajiny, ktoré nekontroluje Rusko, 1 695 civilistov, čo je o 25 percent viac ako v rovnakom období v roku 2025, a ďalších 12 515 utrpelo zranenia.

Takmer 70 percent úmrtí civilistov v dôsledku leteckých útokov počas vojny v tomto roku sa pritom údajne stalo na území kontrolovanom Ukrajinou.

(max)

  |  

Ambulantní lekári: Nárok na špecialistu je v praxi nereálny

Zväz ambulantných poskytovateľov zásadne nesúhlasí s návrhom verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského, aby zdravotné poisťovne mali zákonnú povinnosť nájsť pacientovi konkrétneho špecialistu. Združenie to považuje za nevykonateľné v praxi.

Návrh podľa neho naráža na systémový problém slovenského zdravotníctva – ak v danom regióne lekár chýba alebo nemá voľné kapacity, samotná zmena zákona novú ambulanciu nevytvorí.

Ambulancie podľa zväzu pracujú na hranici svojich možností. Dôvodmi ich nedostupnosti sú dlhodobé podfinancovanie sektora, nedostatok personálu a chýbajúca generačná obnova. Vytvorenie právneho nároku bez reálnych kapacít prinesie len alibistické presúvanie zodpovednosti medzi pacientom, poisťovňou a lekárom, pričom starostlivosť nezlepší.

Riešením podľa ambulantných poskytovateľov nie sú nové príkazy a zákazy, ale stabilizácia siete ambulancií, predvídateľné financovanie a systematické podmienky na udržanie zdravotníckeho personálu v sektore.

Ombudsman Dobrovodský svoj návrh uplatnil v rámci medzirezortného pripomienkového konania k novele zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

(tasr, max)

  |  

Jabloko prišlo o možnosť kandidovať vo voľbách pre zahraničné financie

Ruský najvyšší súd vylúčil opozičnú stranu Jabloko z nadchádzajúcich volieb do Štátnej dumy. Súd tak rozhodol 10. augusta na podnet konkurujúcej strany Rodina po viac ako deväťhodinovom zasadnutí. Oficiálnym dôvodom je nelegálne financovanie zo zahraničia.

Podľa tajnej správy finančnej stráže Rosfinmonitoring, o ktorej informuje agentúra TASS, údajne strana po registrácii do volieb prijala od svojich podporovateľov dary vo výške približne 2,8 milióna rubľov (36-tisíc dolárov). Získané prostriedky vraj pochádzali z USA, Veľkej Británie, SAE, Izraela a ďalších krajín.

Materiál ďalej uvádza, že až 74 subjektov spojených so stranou údajne v rokoch 2023 až 2026 dostalo dohromady okolo 80 miliónov rubľov zo zahraničných zdrojov.

Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia sa Jabloko nebude môcť zúčastniť na parlamentných voľbách. Zákaz pre stranu znamená aj okamžitú stratu nároku na bezplatný či platený vysielací čas v štátnych médiách, účasť v televíznych debatách a možnosť viesť akúkoľvek volebnú kampaň či distribuovať propagačné materiály.

(max)

  |  

Ukrajine chýbajú rakety Patriot, Európa naráža na limity

Európske krajiny podľa denníka Politico intenzívne hľadajú možnosti, ako Ukrajine dodať ďalšie protiraketové systémy Patriot pred očakávanými zimnými útokmi Ruska. Kyjev čelí masívnemu nedostatku stíhacích rakiet PAC-2 a PAC-3, ktoré sú kľúčové na zachytávanie balistických striel.

Bývalý minister obrany Mychajlo Fedorov upozornil, že Rusko týždenne vystreľuje viac rakiet, než Ukrajina dostane od partnerov za celé mesiace. V júli sa ukrajinskej protivzdušnej obrane podarilo zneškodniť 29 zo 195 ruských balistických rakiet.

Zásoby v Európe sa však vyčerpávajú. Nemecko, ktoré už dodalo tri systémy, upozorňuje, že naráža na hranice vlastnej bezpečnosti a záväzkov voči NATO. Tlak rastie aj na ďalšie štáty ako Poľsko, Španielsko či Grécko. Poľsko v júli uvoľnilo podľa médií iba päť rakiet PAC-3. Navyše vývoj vlastného ukrajinského systému Freya ani výroba rakiet v Nemecku neprinesú výsledky pred touto zimou.

Situáciu komplikuje aj situácia v USA. Prezident Donald Trump vyhlásil, že Spojené štáty potrebujú doplniť vlastné sklady, ktoré výrazne zaťažil konflikt s Iránom.

Biely dom taktiež spomalil diskusie o poskytnutí licencie na výrobu patriotov priamo na Ukrajine. Pre pretrvávajúci nedostatok stíhacích rakiet preto Kyjev zvažuje zmenu stratégie – namiesto obrany chce agresívnejšie útočiť priamo na ruské odpaľovacie zariadenia okamžite po štarte striel.

(max)