Od roku 2030 by mala uviesť do prevádzky sieť 6G. Bude postavená na technológii nazývanej Integrated Sensing and Communication (ISAC), ktorá umožní monitorovať, riadiť a merať každú osobu alebo vozidlo pomocou mobilných rádiových vĺn.
Všeobecný zber údajov so sebou prináša značné riziká. Prečo? Mohlo by dôjsť k opätovnej identifikácii jednotlivcov, samotné sledovanie by prebiehalo bez povšimnutia, narušila by sa ochrana údajov, došlo by k oslabeniu súkromia a zaviedla by sa forma nekontrolovateľného, všeobecného sledovania.
S technológiou 6G už nebude vlastníctvo telefónu predpokladom na monitorovanie. ISAC, radarová technológia, ktorá tvorí jej jadro, vysiela aj vlny schopné prenikať cez steny, čo prakticky znemožňuje akúkoľvek ochranu súkromia.
Premena sietí na radary
V súčasnosti prebiehajú práce na stanovení funkcií a štandardov tejto technológie, ktoré budú záväzné v celej Európe. Samotný názov znamená jednoducho „šiesta generácia“ a rovnako ako pri každej novej generácii je jej hlavným prísľubom rýchlejší prenos čoraz väčšieho množstva dát.
Technológia 6G však sľubuje oveľa viac. Po prvýkrát je navrhnutá tak, aby systematicky kombinovala mobilnú komunikáciu s radarovým snímaním. Mobilná sieť by už neslúžila len na prenos informácií medzi zariadeniami. Využívala by svoje rádiové vlny na zhromažďovanie dát o fyzickom prostredí a odosielala ich ďalej.
Nemecká konferencia pre ochranu údajov (DSK) – koordinačný orgán pre federálne a krajské orgány na ochranu údajov – to vyjadruje jasne: v budúcnosti by každé zariadenie s rádiovým pripojením mohlo slúžiť aj ako radarový senzor.
Vďaka mobilnému ISAC by senzorové funkcie mohli plniť nielen základňové stanice, ale aj pripojené zariadenia, ako sú napríklad smartfóny. To predstavuje skutočnú revolúciu: zmenu čisto komunikačnej siete na komplexnú radarovú sieť.
Nikto neunikne signálu
Dosah technológie 6G siaha oveľa ďalej ako len k ľuďom, ktorí nosia telefóny, tablety, inteligentné hodinky alebo dátové okuliare. Zahŕňa každú osobu, zviera a predmet v okolí. Každý mobilný vysielač už vyžaruje elektromagnetické vlny, ktoré dopadajú nielen na zamýšľaný smartfón, ale aj na domy, autá, ľudí a iné objekty v dosahu. Časť tohto žiarenia sa odráža späť a analýzou jeho času šírenia, fázy, frekvenčných posunov a uhla dopadu môže sieť vyvodiť závery o svojom okolí.
Ukladanie a spracovanie týchto údajov môže stačiť na identifikáciu osoby, či už prostredníctvom charakteristického pohybového vzorca alebo iných biometrických znakov spojených s výsledkami radarového sledovania.
Tieto informácie sa označujú ako „senzorové údaje“, čo je termín používaný pre dáta zhromaždené prostredníctvom ISAC. V kombinácii s údajmi o účte, mobilnými údajmi, informáciami o polohe alebo inými súbormi údajov by sa tak pôvodne neznámy objekt mohol zmeniť na identifikovateľnú osobu.
Možnosti tejto technológie sa tým však nekončia. Len čo vlny zachytia osobu, radar dokáže zaznamenať a odoslať okrem iného údaje o jej chôdzi, gestách, črtách tváre, pohlaví, dýchaní a srdcovom tepe. Rozpoznanie alebo opätovná identifikácia osoby je už kedykoľvek možná.
Zákon nedokáže držať krok
Spomínané skutočnosti by mohli znamenať takmer neprekonateľný praktický problém pre orgány na ochranu údajov v krajinách EÚ.
Vezmime si napríklad systém 6G určený na sledovanie ľudí na železničnej stanici. Oblasťou so senzormi ich prechádzajú každý deň tisíce. Niektorí vlastnia zariadenia podporujúce 6G, iní nie. Niektorí sú zákazníkmi prevádzkovateľa siete, ktorý systém prevádzkuje, iní nie.
Všeobecné nariadenie EÚ o ochrane údajov (GDPR) vyžaduje platný súhlas od každého, kto je zachytený v rámci sledovacieho opatrenia, a získanie tohto súhlasu v prípade sledovania prostredníctvom technológie 6G je jednoducho nemožné. S technológiou 6G sa GDPR stáva prázdnym pojmom.
Vyšetrovacie orgány a spravodajské služby sa už teraz môžu tešiť na neobmedzené možnosti sledovania. Aj v tomto prípade slúži Nemecko ako príklad problému so širšími dôsledkami. A to najmä vzhľadom na to, že spravodajské služby v tejto krajine by mohli získať výrazne rozšírené právomoci.
Táto otázka sa stáva obzvlášť citlivou na rozhraní medzi verejným a súkromným priestorom. V závislosti od frekvencie, materiálu, výkonu a nastavenia merania môžu rádiové vlny prenikať určitými prekážkami a DSK výslovne varuje, že systém ISAC by za určitých okolností mohol zachytávať informácie aj spoza stien. To vyvoláva obavy, že by mohlo byť ohrozené ustanovenie článku 13 nemeckého Základného zákona, ktorý zaručuje nedotknuteľnosť domova (domáceho súkromia).
Senzor na každom rohu
Ochrana údajov nie je len otázkou toho, čo smie robiť prevádzkovateľ siete. Právne normy musia tiež zabrániť tomu, aby sa nová infraštruktúra stala nástrojom na snímanie údajov tretími stranami.
Infraštruktúra mobilných sietí by sa mohla stať celonárodnou sieťou senzorov. Jedna radarová inštalácia je priestorovo obmedzená, ale vysielače mobilných sietí sú všade. Práve táto všadeprítomnosť komunikačnej infraštruktúry dáva technológii ISAC jej skutočný rozsah, a preto DSK hovorí o nebezpečenstve „všadeprítomného“ sledovania.
Mobilné základňové stanice, Wi-Fi routery, smartfóny a ďalšie zariadenia už existujú v obrovskom množstve. Ak sa ich rádiová technológia zároveň využije na snímanie, sledovanie sa stane realitou.
Medzi možné aplikácie patrí analýza toku davu na podujatiach, monitorovanie dopravy, priemyselné sledovanie, systémy v zdravotníctve a opatrovateľskej starostlivosti, automatická detekcia nebezpečných situácií alebo vysoko presné digitálne repliky reálnych priestorov. Tú istú infraštruktúru by však v zásade bolo možné využiť aj na komplexné, už neviditeľné sledovanie.
Pôvodný text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe sesterského denníka Statement.com.