Irán a Omán sa opäť o krok priblížili k dohode o Hormuzskom prielive. Ako jediné dva štáty s pobrežím dotýkajúcim sa tohto globálne významného úzkeho miesta sa predbežne zhodli na nových prepravných trasách, kým ďalšie časti návrhu sú v „pokročilom štádiu“.
Tieto slová použil v utorok hovorca katarského ministerstva zahraničia Madžíd al-Ansárí. „Od oboch krajín sme dostali pozitívnu odozvu,“ povedal.
„Ako sprostredkovatelia chceme, aby sa Hormuzský prieliv čo najskôr opäť otvoril,“ doplnil hovorca katarského rezortu, ktorý okrem emirátu hovoril aj v mene Pakistanu ako druhého sprostredkovateľa mierových rozhovorov.
Rokovania popri rokovaniach
Pokrok v rokovaniach s Ománom však podľa Iránu nebude mať efekt na urýchlenie otvorenia prielivu. To musí byť výsledkom rokovaní so Spojenými štátmi, ktoré by Teherán mohol odročiť až na január 2029 – teda do obdobia inaugurácie nového prezidenta USA.
Naposledy to pre televíziu PBS otvorene povedal hlavný poradca veliteľa Islamských revolučných gárd Muhammad Rezá Nakdí. „Jednou z možností je predĺžiť túto vojnu až do nasledujúceho prezidentského funkčného obdobia a spôsobiť vyčerpanie nepriateľov, aby v prípade, že by niekto iný chcel zaútočiť na Irán, vedel, že to bude mať svoju cenu,“ povedal v utorkovej relácii PBS NewsHour.
„Musíme dosiahnuť odstrašujúcu silu, aby sa nepriateľ nikdy neodvážil na nás zaútočiť a aby sme mohli žiť v bezpečí,“ doplnil.
Teherán otvorenie Hormuzu podmieňuje ukončením americkej námornej blokády.
USA sa však jej zrušenie nemajú v pláne. Centrálne velenie amerických síl v utorok oznámilo, že blokáda zostáva „v úplnej platnosti“ po tom, ako USA presmerovali 55 tankerov, zneškodnili tri lode a na ďalšie dve lode vstúpili ich príslušníci.
Medzi poslednými tvrdými vyjadreniami Trumpa vytŕča jeho príspevok na platforme Truth Social o údajnej kontrole prielivu. „USA majú úplnú kontrolu nad Hormuzským prielivom. Myslím si, že ho udržíme! Našu námornú blokádu všetci nazývajú ‚oceľovou stenou‘ a Irán s tým nemôže nič urobiť,“ napísal Trump.
Predstavitelia islamskej republiky to, samozrejme, takmer okamžite spochybnili. Novozaložený úrad pre Hormuz (PGSA) v príspevku na sieti X ironicky poznamenal, že tvrdé vyhlásenia plné optimizmu situáciu v regióne nezmenili.
„Tvrdenia a opakované príspevky amerických predstaviteľov o tom, že Hormuzský prieliv už nie je blokovaný, nemenia skutočnosť: Hormuzský prieliv zostáva blokovaný a nebude opäť otvorený, kým nebudú prijaté podmienky Iránu,“ citoval vyjadrenie Agentúry pre správu prielivu Perzského zálivu portál Times of Oman.
Kto prehral
Tento internetový denník v rovnakom čase zverejnil aj komentár domáceho pozorovateľa menom Sadík Mohammed Saíd al-Lawátí, ktorý situáciu medzi Spojenými štátmi a Iránom vysvetlil ako americkú porážku.
S odkazom na článok denníka Wall Street Journal uviedol, že Trump z pôvodných 14 „nesplniteľných“ podmienok, ktoré stanovil na začiatku vojny, ustúpil a v súčasnosti za zatvorenými dverami zvažuje vycúvanie z konfliktu.
„Dnes, po dlhej sérii ekonomických vojen, sankcií a vojenských konfrontácií, Trump zredukoval všetky tieto prísne podmienky na jedinú požiadavku: opätovné otvorenie Hormuzského prielivu,“ poznamenal al-Lawátí.
Ustúpenie zo všetkých podmienok podľa analytika znamená „tiché priznanie porážky“, ktoré dobre vidno na vyjadreniach členov administratívy, napriek tomu, že Trump tvrdí opak.
„Ak Trump skutočne kontroluje prieliv, ako môže požadovať, aby ho Irán otvoril?“ pýtal sa al-Lawátí, ktorý dodal, že aj americká verejnosť je „unavená“ z nekončiacich sa rétorických zvratov.
V podobnom duchu nedávno písal aj prorežimný denník Tehran Times, ktorý Trumpa dodatočne varoval, že Irán „nie je Venezuela“ a delenie koristi – o ktorom Trump a minister financií Scott Bessent tiež hovorili – sa týka len tých, ktorí nejakú korisť aj získali.
Iránsky denník rekapituloval, že Američania namiesto jasného víťazstva vo vojne len pomáhajú arabským spojencom odkláňať ropný export cez sústavu potrubí, ktorej niektoré časti stále čakajú na spustenie či dokonca výstavbu. A medzitým sa podľa denníka ocitajú v čoraz väčšej izolácii. Išlo o narážku na to, že európski spojenci NATO odmietli americké výzvy na zapojenie sa do stráženia tankerov v Hormuze a Španielsko či Francúzsko sa „otvorene postavili proti vojenským operáciám“.
To, že slová o narastajúcej americkej izolácii znejú z Iránu, sa dalo očakávať, keďže Teherán je bojujúcou stranou. Rovnaké slová z Ománu – ktorý niekoľkokrát hostil americko-iránske rozhovory o jadrovom programe na svojom konzuláte v Ženeve a vystupuje ako neutrálny arbiter – však znejú ako isté varovanie pre Washington.
Kameňom úrazu sú aj peniaze
Minulý týždeň uviedli predstavitelia Teheránu vojnové reparácie ako jednu z podmienok otvorenia Hormuzu. V zásade išlo o tých istých šesť podmienok ako tých z konca marca: zrušenie námornej blokády, zrušenie sankcií, stiahnutie amerických síl z blízkosti iránskeho územia, vojnové reparácie, rozmrazenie zahraničných aktív a zastavenie útokov na militantné skupiny na Blízkom východe.
Odvolanie uzávery iránskych prístavov je oproti marcu novinkou, no z prozaického dôvodu. Blokáda totiž pribudla až neskôr. Bez reparácií však Iránci Hormuz neotvoria, poznamenal v sobotu tajomník Najvyššej národnej bezpečnostnej rady Muhammad Bákér Zolkádr.
Samotná dohoda s Ománom prieliv neotvorí, naznačil v tom istom čase hovorca Revolučných gárd Hosejn Mohébí. Rovnakým tónom sa vyjadril aj minister zahraničia Abbás Arákčí.
Tento tón viedol Trumpa k obráteniu argumentu a na tlačovej konferencii v Bielom dome si vyžiadal reparácie od Teheránu.
„Budeme požadovať odškodnenie za škody, ktoré spôsobili za posledných 50 rokov,“ vyhlásil Trump s tým, že odškodnenie by sa malo týkať obetí medzi civilnými demonštrantmi aj príslušníkmi amerických síl. „Ak teda má byť vyplatené odškodné, myslím si, že Irán by mal tieto škody uhradiť,“ dodal.
Jeho vyhlásenie citovala aj agentúra Reuters, ktorá poznamenala, že „dohoda s Ománom by Teheránu poskytla väčší vplyv na túto kľúčovú vodnú trasu (Hormuz), než mal pred začiatkom vojny“.
Arákčího hovorca Esmáíl Bakájí v pondelok rokovania Teheránu a Maskatu opísal ako čisto technické. Rozhovory na pakistanskej pôde podľa jeho slov „prebiehajú hladko a konštruktívne“, pričom sa oba brehy Hormuzu dohodli na novej mape námorných trás.
Za ochranu tankerov a životného prostredia a za poskytovanie námorných služieb vrátane poistenia budú obe strany vyžadovať platby, poznamenal navyše Bakájí.
Američania pritom vyberanie mýta opakovane odmietali.
Hovorca iránskeho rezortu diplomacie na svojom profile na X poukázal na to, že vyberanie poplatkov za čistenie vodnej plochy je podľa neho opodstatnené. Pri brehoch sultanátu napríklad len nedávno havaroval tanker Caroline Bezengi, pričom ropná škvrna s rozlohou viac ako 2-tisíc štvorcových kilometrov zrejme zasahuje až k iránskemu ostrovu Kešm.
„Kto nesie zodpovednosť za náhradu týchto škôd? Sú to krajiny, ktoré spotrebúvajú lacnú energiu vyvážanú z nášho regiónu, poisťovatelia námornej dopravy, alebo agresori a ich partneri, ktorí premenili Perzský záliv a Ománske more na dejisko vojenských operácií?“ pýtal sa Bakájí v príspevku.