Zatiaľ sa ukazuje, že opozícia má väčšiu schopnosť spolupracovať ako koalícia. Výsledok spojených župných a komunálnych volieb v októbri však nemožno automaticky prenášať na budúcoročný súboj koalície a opozície o poslanecké kreslá v Národnej rade.
Medzi oboma typmi volieb je viacero rozdielov, ktoré treba zohľadniť. Rozhodovať bude osobnosť kandidáta na župana a sympatie voličov k nemu, ale aj špecifiká regionálnej politiky. Navyše, v parlamentných voľbách sa volia politické strany. Nie priamo osobnosti, hoci aj tie zohrávajú dôležitú úlohu. Nezodpovedanou otázkou je aj to, v akej konštelácii sa budú jednotlivé politické subjekty uchádzať o hlasy.
Po spojených voľbách sa však bude hodnotiť najmä to, ktorá strana alebo zoskupenie ich vyhralo a kto bude počítať straty. Dosiahnuté výsledky by mohli navodiť určitú klímu v spoločnosti a ovplyvniť ďalšie pôsobenie strán medzi voličmi.
Priamy zápas koalície a opozície
Voľby v Trnavskom kraji budú pripomínať celoštátnu politiku. Úradujúci župan Jozef Viskupič má podporu parlamentnej opozície: PS, SaS, KDH, Hnutia Slovensko, Demokratov, OKS a Maďarského fóra.
Viskupič je županom od roku 2017. Aktuálne je členom PS. Do politiky však prišiel spolu so svojím bratrancom Igorom Matovičom a bol jedným zo štyroch zakladajúcich členov OĽaNO.
Proti nemu sa postaví Peter Hambálek, ktorý sa opiera o Smer, Hlas, SNS a Republiku. Je podpredsedom Správy štátnych hmotných rezerv. Jeho otec Augustín Hambálek je poslancom parlamentu za Smer.
Kandidátom na župana bude aj József Berényi z Maďarskej aliancie. Ten je v súčasnosti vicežupanom v Trnavskom kraji.
Trenčiansky kraj a súboj dvoch blokov
Podobná situácia je v Trenčianskom kraji. Súčasný župan Jaroslav Baška sa spolieha na materský Smer, na koaličné strany Hlas a SNS a tiež na Republiku. Jeho vyzývateľkou je Natália Svítková so zjednotenou opozíciou: PS, SaS, KDH, Hnutím Slovensko a Demokratmi.
Baška je županom od roku 2013 a zároveň poslancom parlamentu za Smer. Mohol by byť favoritom, keďže nemá za sebou žiadne kauzy. V rebríčku mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko je navyše Trenčiansky kraj vyhodnotený ako víťaz transparentnosti. Prvú priečku si pritom drží niekoľko rokov.
Nevýhodou Baškovej súperky je, že je takmer neznáma. Je krajskou predsedníčkou Demokratov. Do župnej politiky ju pritiahla kauza vyšetrovateľov známych ako čurillovci. „Môj manžel je jedným z policajtov ‚čurillovcov‘, a to bol aj dôvod, prečo som vstúpila do verejného diania,“ povedala Svítková.
Dvaja hlavní kandidáti v nitrianskom aj v košickom regióne
Aj v Nitrianskom kraji sa očakáva priamy súboj koaličného a opozičného tábora. Čaká sa na ohlásenie kandidatúry súčasného župana Branislava Becíka, ktorý je zároveň poslancom parlamentu za Hlas. Koaličný Smer mu zatiaľ podporu nevyjadril, no podľa informácií Štandardu sa takýto krok očakáva.
Kandidátom opozície na post župana je Henrich Varga, komunikačný poradca primátora Nitry Mareka Hattasa. Varga môže počítať s priazňou PS, SaS, KDH, Hnutia Slovensko, Demokratov, OKS, Maďarského fóra a Tímu Kraj Nitra.
V Košickom kraji sa za kandidáta na funkciu župana Mariána Porvažníka postavili PS, SaS, KDH, Hnutie Slovensko, Demokrati a OKS. Jeho súperom bude poslanec Národnej rady za Hlas Igor Šimko, ktorého podporil Smer.
Do volebného výsledku však môže ešte prehovoriť súčasný župan Rastislav Trnka, ktorý sa uchádza o hlasy voličov ako nezávislý.
Komplikácie v Prešove
Pozornosť najviac priťahuje volebná mapa v Prešovskom kraji. Úradujúci župan Milan Majerský sa môže oprieť o KDH, ktorého je predsedom. Rovnako aj o Hnutie Slovensko, SaS, Za ľudí a stranu Konzervatívci – Kresťanská únia. Majerský je na čele župy od roku 2017, keď porazil dovtedajšieho župana Petra Chudíka zo Smeru.
Prešovský kraj, najmä jeho severovýchodná časť, je pritom známy vysokou podporou Smeru. Strana Roberta Fica vyslala do tohto kraja ako kandidátku do funkcie županky europoslankyňu Juditu Laššákovú. Tá sa pritom narodila v Bratislave a vyrastala v Nových Zámkoch. Pre kandidatúru si zmenila aj trvalé bydlisko.
Vládna SNS nedokázala nájsť zhodu s vládnymi partnermi a za županku navrhla Moniku Leškovú, ktorá je prednostkou Okresného úradu vo Vranove nad Topľou. Je neterou podpredsedu SNS a štátneho tajomníka ministerstva školstva Jána Krišandu.
V tomto kraji sa o pozíciu župana usiluje aj minister investícií Samuel Migaľ, ktorý je nominantom premiéra vo vláde. Kandiduje ako nezávislý. Snaží sa zužitkovať, že je ministrom. Hovoril, že vie, aké sú možnosti v štátnom rozpočte, eurofondoch a programoch, o ktoré sa treba profesionálne uchádzať.
Za hnutie Republika chce byť županom europoslanec Milan Mazurek. Spolu s Laššákovou sa tak budú uchádzať o podobnú skupinu voličov. Jeden z nich sa však bude musieť vzdať kandidatúry v prospech druhého, ak chcú poraziť Majerského.
Dohoda Laššákovej a Mazureka?
„S prepáčením, toto vyzerá fakt zúfalo. Akoby chceli postaviť kandidáta na prešovského župana za každú cenu. Zbytočne trieštia hlasy a len tým pomáhajú Majerskému, ktorého mohol poraziť Milan Mazurek... Majerský môže poslať Ficovi šampanské,“ reagoval predseda Republiky Milan Uhrík na kandidatúru Laššákovej.
Fico naznačil, že ešte môže dôjsť k dohodám. Vládne strany spolu s mimoparlamentnými subjektami ochotnými spolupracovať by mali podľa neho na konci septembra urobiť prehľad šancí kandidátov na posty primátorov vo veľkých mestách a županov. „A potom pristúpiť aj k vážnym rozhodnutiam o stiahnutí niektorých kandidátov s cieľom zvýšiť pravdepodobnosť víťazstva najlepšieho kandidáta. Smer je na takúto diskusiu aj rozhodnutia pripravený,“ konštatoval pred niekoľkými dňami šéf Smeru vo videu na sociálnej sieti.
Líder SNS Andrej Danko pritom ešte v júni povedal, že si robil nádeje na kompromis Smeru, Hlasu a SNS pri vytváraní spojenectiev v spojených voľbách. „Chcem povedať, že ak sa nepoučíme, tak to môže zle dopadnúť aj v parlamentných voľbách,“ upozornil.
Smer proti SNS
V Žilinskom kraji takisto našla opozícia zhodu pri kandidatúre županky Eriky Jurinovej z Hnutia Slovensko. O kreslo župana sa mal uchádzať poslanec parlamentu za KDH Igor Janckulík. Kandidatúru nakoniec stiahol v prospech Jurinovej, ktorá je vo funkcii od roku 2017, keď porazila dovtedajšieho župana Juraja Blanára zo Smeru.
Koalícia sa však nedokázala zhodnúť na spoločnom vyzývateľovi úradujúcej županky. Za Smer kandiduje štátny tajomník ministerstva dopravy Igor Choma. Medzi kandidátmi na post župana je tiež poslanec parlamentu za SNS Adam Lučanský. Republika zasa podporuje Annu Belousovovú, ktorá je viceprimátorkou Čadce.
Banskobystrický a Bratislavský kraj bez Smeru
Zatiaľ to vyzerá tak, že v týchto dvoch krajoch nebude mať najsilnejšia vládna strana svojho uchádzača o miesto župana. Hlas dokonca vyslovil podporu nezávislému kandidátovi Ondrejovi Lunterovi, za ktorým stoja rozhodujúce opozičné strany. Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok to vysvetlil tým, že spolupráca so súčasným županom Lunterom je na regionálnej úrovni vysoko nadštandardná. Strana ho odporučila voličom aj v minulých voľbách.
Kandidatúru na post župana už predložil vládny poslanec Roman Malatinec zo Strany vidieka. Na otázku, či ráta s podporou vládnej koalície, pre Štandard povedal, že je ochotný rozprávať sa s každým. Prekvapilo ho však, že sa Hlas pridal k Lunterovi. „Sú úplne odlišní, nerozumiem tomu,“ poznamenal. Dodal, že sa rozpráva aj so Smerom, ale ten sa zatiaľ nevyjadril, ako chce postupovať.
O vedúcu funkciu v župe sa uchádza aj podpredseda Republiky Miroslav Suja.
Aj v Bratislavskom kraji zatiaľ vládna koalícia nepredstavila žiadneho kandidáta. Favoritom je úradujúci župan a podpredseda SaS Juraj Droba, ktorého podporujú okrem materskej strany tiež PS, Demokrati a Team Bratislava. O miesto župana majú záujem aj nezávislý Dávid Staruch a za mimoparlamentnú stranu Právo na pravdu Zuzana Krajčovičová.
Spájame sa pre čo najlepší výsledok, hovorí Janckulík
„Je prirodzené, že politické strany sa snažia zistiť nálady v spoločnosti a aj podľa výsledkov v spojených župných a komunálnych voľbách sa budú rozhodovať o postupe v parlamentných voľbách,“ zhodnotil pre Štandard poslanec Smeru Ján Mažgút.
Podobne aj šéf parlamentného klubu KDH Igor Janckulík sa domnieva, že tam, kde sa opozícia dokázala zhodnúť, to bude mať výpovednú hodnotu. „Aj preto sa opozícia spája, robí vzájomné ústupky, aby podporila spoločného kandidáta a dosiahla čo najlepší výsledok,“ zhodnotil pre Štandard. Priblížil, že kandidát s nižšou podporou v prieskumoch by sa mal vzdať kandidatúry v prospech silnejšieho.
Janckulík zdôraznil, že opozícia chce vládne strany poraziť. „Viem, že nedisponujú dobrými a vhodnými kandidátmi na starostov a primátorov. Ľudia sú doslova tlačení, aby znovu kandidovali, hoci záujem nemajú, najmä v Smere,“ dodal.
Celkový pohľad na osem žúp zatiaľ napovedá, že opozícia má väčšiu schopnosť vytvárať dohody než vládna zostava. Je pravdepodobné, že zisky v župných voľbách bude môcť opozícia interpretovať ako výsledok spolupráce s presahom do veľkej politiky.
Kandidátne listiny treba podať najneskôr 25. augusta tohto roka. Spojené komunálne a župné voľby sa uskutočnia v sobotu 24. októbra od 7.00 do 20.00 h.