Téma menštruačného voľna v práci vyvoláva rôzne reakcie verejnosti. Kým niektoré ženy by ho z dôvodu silných kŕčov a psychickej nepohody uvítali, iní sa na takýto návrh a jeho prípadné zavedenie pozerajú kriticky.
„Ak bude menštruačné voľno povinné, znevýhodní to ženy na trhu práce,“ vyjadruje sa k téme čitateľ nášho denníka. Zamestnávateľ podľa neho radšej obsadí pracovné miesto kandidátom, ktorý odrobí plný pracovný fond za mesiac, než ženou, ktorej bude musieť dať ten istý plat za menej odpracovaných dní.
Pre ženy s diagnózou
Opozičné hnutie Progresívne Slovensko si plán zaviesť menštruačné voľno dalo do svojho programu v roku 2023. Platilo by však len pre ženy, ktoré pociťujú menštruačné bolesti – dysmenoreu (silná kŕčovitá bolesť v podbrušku, ktorá približne jednej z 10 žien narúša každodenné fungovanie, poznámka redakcie).
„Rovnako ako pri platenom voľne z iných zdravotných dôvodov musí dočasnú pracovnú neschopnosť a jej dĺžku schváliť lekár alebo lekárka,“ uvádza PS vo svojich materiáloch.
Práve tento bod programu nedávno kritizovala Lívia Pavlíková, členka politického hnutia Republika. Oponovala tiež tým, že zamestnávateľ môže pri výbere uprednostniť muža, ak by žena pre menštruačné voľno pravidelne chýbala v práci napríklad dva dni v mesiaci.
„Takéto výhody, ktoré by ženy mali, znova len prehlbujú nevýhody, ktoré majú na pracovnom trhu,“ dodala Pavlíková s argumentom, že by to ročne stálo niekoľko miliónov eur.
Mohlo by Vás zaujímať
Ženy žiadajú menštruačné voľno. Zákon ho nepozná, firmy ho môžu poskytovať dobrovoľne
Ministerstvo práce pre Štandard konštatuje, že zavedenie osobitného inštitútu „menštruačného voľna“ si vyžaduje posúdenie jeho právnych, ekonomických a pracovnoprávnych dôsledkov vrátane dosahov na zamestnávateľov, systém sociálneho zabezpečenia a rovnaké zaobchádzanie na trhu práce.
Od 7. júna 2026 navyše platí zákon o rovnakom odmeňovaní, podľa ktorého majú muži a ženy právo na rovnakú odmenu za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Zamestnanci sa môžu informovať o pravidlách odmeňovania a priemernej odmene vo svojej kategórii.
Pri prípadnom zavedení menštruačného voľna by sa preto mohla objaviť námietka, že ženy by oproti mužom pri rovnakej mzde získali napríklad ďalších 12 dní pracovného voľna ročne.
Spýtali sme sa odborníka
Platené menštruačné voľno by prinieslo dodatočné výdavky subjektu, ktorý by zamestnankyniam nahrádzal príjem – zamestnávateľovi, Sociálnej poisťovni alebo priamo štátu.
Analytik Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) pre Štandard vypočítal orientačné náklady modelu, v ktorom by Sociálna poisťovňa vyplácala osobitnú dávku vo výške 55 percent denného vymeriavacieho základu (DVZ), podobne ako pri nemocenskom.
Údaje a konkrétne čísla sú však len veľmi odhadované. Nie je známe, koľko pracujúcich žien na Slovensku menštruuje a či by každá využívala takúto dávku.
Podľa údajov Eurostatu je na Slovensku približne 928-tisíc zamestnaných žien vo veku od 25 do 54 rokov.
„Predpokladajme, že všetky menštruujú, čo určite nie je pravda, ale presné číslo nepoznáme,“ upozorňuje analytik z INESS. Zároveň počíta s krajným scenárom, v ktorom by každá z týchto žien využila dva dni voľna mesačne.
Mohlo by Vás zaujímať
Muži a ženy majú mať za rovnakú prácu rovnakú mzdu. Zamestnanci môžu žiadať dorovnanie
Za základ výpočtu použil sumu 1 709 eur, ktorú vo svojom modeli považuje za priemerný mesačný vymeriavací základ zamestnanej ženy. Upozorňuje však, že ide o zjednodušenie, pretože nerozlišuje medzi plným a skráteným pracovným úväzkom. Keďže ženy častejšie pracujú na skrátený úväzok, ich skutočný priemerný vymeriavací základ môže byť nižší.
Pri dávke vo výške 55 percent denného vymeriavacieho základu by jedna žena podľa Ďuranovho výpočtu dostala približne 31,30 eura denne, teda 62,60 eura za dva dni.
Jeho orientačný výpočet vyzerá takto: 928-tisíc zamestnaných žien × 31,30 eura denne × dva dni × 12 mesiacov. To znamená, že dávky by stáli približne 697 miliónov eur ročne.
Výdavky by mohli byť nižšie, keďže časť žien pracuje na skrátený úväzok alebo už čerpá PN. Ďurana však do celkového dosahu započítava aj výpadok príjmov z daní a odvodov. Pri dvoch dňoch voľna z približne 20 pracovných dní mesačne by tento výpadok predstavoval približne desatinu pracovného mesiaca.
Celkový rozpočtový dosah preto odhaduje na 650 až 850 miliónov eur ročne, čo prirovnáva k výdavkom na 13. dôchodok.
„Takýto nový výdavok je v súčasnom rozpočtovom marazme nepredstaviteľný,“ konštatuje analytik s dôvetkom, že zamestnávatelia by „získali“ garanciu o 10 percent kratšieho pracovného času žien a museli by riešiť problém nedostatočnej pracovnej sily.
„Vo výsledku by sa zvýšil rozdiel v príjmoch podľa pohlavia (ženám by klesol hrubý aj čistý príjem),“ dodáva na záver Ďurana s dôvetkom, že ženám by sa zároveň znížil aj priemerný dôchodok.
Čo umožňuje zákon
Ministerstvo práce pre Štandard dopĺňa, že hoci Zákonník práce neupravuje menštruačné voľno osobitne ako dôležitú osobnú prekážku v práci, zamestnávateľom umožňuje poskytovať pracovné voľno podľa vlastného uváženia – s náhradou mzdy alebo bez nej.
Firma to upraví v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise a tento benefit nemusí označovať priamo ako menštruačné voľno. Zamestnankyňa môže využiť aj takzvaný sick day, ak ho zamestnávateľ poskytuje.
„V súvislosti s ochoreniami v rámci menštruácie je možné využiť aj dočasnú pracovnú neschopnosť pre chorobu,“ dodáva rezort práce.
Mohlo by Vás zaujímať
Petržalka spustí projekt Dôstojná menštruácia na základných školách
Politické strany zostávajú opatrné
Redaktorku Štandardu zaujímalo, čo si o možnom zavedení „menštruačného voľna“ na Slovensku myslí koalícia aj opozícia.
„Už teraz Zákonník práce umožňuje ženám využiť štandardnú PN u lekára alebo čerpať bežné voľno, prípadne túto možnosť ponúkajú aj viacerí zamestnávatelia ako firemné benefity,“ konštatuje hovorca SaS Ondrej Šprlák.
Zavedenie menštruačného voľna preto SaS neplánuje. Šprlák upozorňuje, že okrem zvýšenej administratívy pre firmy by to malo aj negatívny dosah na štátny rozpočet.
Poslankyňa Andrea Szabóová podotýka, že pre stranu Hlas je dôležitá rovnosť mužov a žien. „Čo sme potvrdili aj presadením princípu rovnakého odmeňovania do ústavy,“ spresňuje.
Osobitné menštruačné voľno by podľa nej malo význam najmä pri diagnostikovaných zdravotných ťažkostiach, keď lekár potvrdí, že žena nie je schopná pracovať.
Za relevantnú tému Hlas považuje menštruačnú chudobu a dostupnosť hygienických potrieb pre ženy a dievčatá. „Debatu o menštruačnom voľne nevylučujeme, ale musia sa k nej vyjadriť odborníci aj tí, ktorých by sa takéto opatrenie najviac dotklo,“ hovorí politička.
Szabóová zároveň upozorňuje, že plošné platené voľno na jeden či dva dni každý mesiac by znamenalo výrazné náklady pre zamestnávateľov aj verejné financie. „Preto by prípadné riešenie muselo byť veľmi presne nastavené a posúdené aj z hľadiska jeho finančných a pracovnoprávnych dôsledkov,“ uvádza.
Štandard zaujímalo aj to, či by menštruačné voľno podľa názoru politických strán a hnutí mohlo narušiť vnímanie spravodlivosti na pracovisku.
„Pri plošnom automatickom nároku by takáto námietka bola legitímna. Ak by však išlo o zdravotne odôvodnené voľno potvrdené lekárom, nemalo by byť vnímané ako zvýhodnenie, ale ako riešenie konkrétneho zdravotného stavu,“ vysvetľuje Szabóová.
Podľa nej však treba pripomenúť, že menštruácia nemá byť natoľko bolestivá, aby ženu úplne ochromila. „Ak ženy počas menštruácie pociťujú väčšie bolesti, kŕče či únavu, ktoré obmedzujú ich fungovanie, treba navštíviť lekára. Môže to byť príznak niečoho vážnejšieho,“ dodáva poslankyňa.
Ostatné oslovené koaličné aj opozičné strany a hnutia – Smer, SNS, KDH a Hnutie Slovensko – sa bližšie nevyjadrili. Odôvodnili to tým, že iné aktuálne témy na Slovensku si podľa nich vyžadujú väčšiu pozornosť.
