Vzťahy Smeru a šéfa generálnej prokuratúry Žilinku poznačilo napätie trvajúce od vlaňajška. Premiér Fico opakovane spomínal úvahy o zmene fungovania prokuratúry. Je neisté, či sa naplnia rok pred voľbami, keď má vláda krehkú väčšinu.
Predstaviteľom Smeru prekáža spôsob, akým prokuratúra pristupovala ku kauzám, ktoré sa týkali vyšetrovania dotácií pre občianske združenie Projekt fórum matky šéfa opozičného PS Michala Šimečku, financovania mobilných odberových miest počas pandémie alebo darovania zbraní Ukrajine.
Predseda vlády Robert Fico (Smer) otvoril otázku zmien v prokuratúre začiatkom septembra. Zatiaľ to však vyzerá tak, že nič konkrétne nie je na stole. Rezort spravodlivosti priamo nepovedal, či pripravuje reformu prokuratúry a kedy by o nej mohla rozhodnúť vláda. „Táto vec je aktuálne ešte predmetom diskusií,“ uviedlo pre Štandard tlačové oddelenie ministerstva.
Michelko: Silné reči a koncovka žiadna
Viacerí koaliční politici, s ktorými sa Štandard rozprával, hovorili, že teraz je kľúčové, aby vládna zostava dokázala fungovať po tom, čo sa do parlamentu vrátil bývalý minister životného prostredia Tomáš Taraba a pridal sa k nemu poslanec Peter Slyško. Formálne nie sú členmi žiadneho z vládnych poslaneckých klubov. Koalícia sa preto opiera o tesnú väčšinu 76 hlasov zo 150.
Predseda klubu SNS Roman Michelko je skeptický voči zmenám na prokuratúre. „Robert Fico robí silné reči, ale potom už nie je žiadna koncovka. Neviem, na čo je dobré rinčanie zbraní. Žilinku tým nevystrašil. My sme boli voči tomu extrémne zdržanliví. Podľa mňa sa to skončí ako transakčná daň,“ mienil poslanec SNS.
Kontrola rozhodnutí predtým, ako prídu na generálnu prokuratúru
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) hovorí o vylepšení kontrolných mechanizmov na úrovni prokuratúry. Pripomeňme, že je obžalovaný spolu s ďalšími osobami v kauze Očistec. Podľa obžaloby mali vytvoriť zločineckú skupinu na ovplyvňovanie policajných vyšetrovaní.
Generálny prokurátor môže prostredníctvom známeho paragrafu 363 Trestného poriadku zastaviť trestné konanie ešte predtým, ako sa dostane pred súd, ak zistí nezákonnosť. Neznamená to však, že po odstránení chýb nemôže byť v budúcnosti obnovené.
Gašpar sa prihovára za zavedenie aspoň jedného medzistupňa na preskúmanie postupu prokurátora pri rozhodovaní o sťažnosti proti policajnému rozhodnutiu, napríklad na krajskej úrovni prokuratúry. Ide teda o preskúmanie postupu orgánov činných v trestnom konaní ešte predtým, ako by o ich zákonnosti rozhodoval generálny prokurátor.
„V súčasnosti máme množstvo dôkazov v kauzách, ktoré boli v rokoch 2020 až 2023, že si policajt s prokurátorom tykajú a dohadujú si postup, voči ktorému idete podať sťažnosť. Tá je však bezpredmetná, pretože sú dopredu dohodnutí, že vás idú obviniť,“ povedal pre Štandard Gašpar s tým, že potom už je len jeden inštitút, a „to je ten slávny paragraf 363“. Doplnil, že by sa tak vyfiltrovalo veľa podnetov, o ktorých by sa nemuselo rozhodovať podľa spomínaného paragrafu 363.
Zásadná zmena bez 90 hlasov nebude
Ak by sa mali prijať nejaké úpravy, pravdepodobne by išlo o novelizáciu zákona o prokuratúre. Koalícia však nemá potrebných 90 hlasov, aby podstatne zmenila články ústavy o prokuratúre.
„Zásadné zmeny v postavení generálnej prokuratúry by nenastali. Ak by ste chceli zmeniť prokuratúru na štátne zastupiteľstvo, museli by ste zmeniť aj ústavu,“ pripomenul Gašpar.
Odmietol, že by sa mali oslabiť právomoci generálneho prokurátora. „Práve naopak,“ povedal. Zároveň si položil otázku, aký postup by sa mal uplatniť voči šéfovi prokuratúry v prípade, že by sa dopustil nezákonnosti.
„Naša legislatíva to podľa mňa nerieši. Samotný generálny prokurátor môže vydať rozhodnutie a môže byť podozrenie, že išlo o trestný čin. Budú to jeho podriadení dozorovať? Tým nechcem povedať, že toto je priorita. Nie je to priorita. Prokuratúra má niekedy až takú nezávislosť, že keď jej postup kritizujete, obviňujú vás zo zasahovania,“ zhodnotil Gašpar. Podľa neho je kritika namieste, zároveň však treba rešpektovať rozhodnutia prokuratúry.
Maroš Žilinka. Foto: Maroš Herc/TASR
Voľba nového generálneho prokurátora
Smer síce Žilinku kritizuje, no nemá ho ako odvolať. Jeho sedemročné funkčné obdobie sa skončí 10. decembra 2027. Súčasní poslanci Žilinkovho nástupcu pravdepodobne nezvolia. Parlamentné voľby by totiž mali byť koncom septembra 2027.
Fico opakovane vyhlásil, že je to úloha pre nový parlament. „Akože čo, stretneme sa v júli, v auguste a budeme voliť generálneho prokurátora?“ pýtal sa Fico minulý týždeň v relácii V politike na TA3.
Naznačil však, že Žilinku by mohol nahradiť expolitik a bývalý šéf zrušeného Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Daniel Lipšic. „Na nič iné nehrajú, prečo ho chráni Žilinka? Veď má na generálnej prokuratúre taký status, že si tam robí, čo chce a Žilinka ho chráni. Tak potom sa nečudujte, že my sme z toho mierne nervózni,“ tvrdil predseda vlády.
Podpredseda parlamentu Gašpar vidí problém Lipšica v tom, že vzhľadom na svoju politickú minulosť sa musel ako špeciálny prokurátor vylúčiť z viacerých káuz pre svoju zaujatosť. „Bol politik, ktorý sa verejne vyjadroval k mnohým osobám, ktoré na ÚŠP stíhali. Ako politik bol už vtedy najmenej vhodný kandidát. Ak by niekto opakoval túto chybu v mene vedenia nejakého politického džihádu, tak to je celé zle. Je to rozklad právneho štátu,“ zdôraznil podpredseda parlamentu.
Spomenul, že aj vtedajšia prezidentka Zuzana Čaputová bola proti tomu, aby bol Lipšic na čele generálnej prokuratúry.
Samotný Lipšic nedávno povedal, že nemá ambície byť generálnym prokurátorom. „Vôbec o tom neuvažujem, ani som o tom v minulosti neuvažoval. Aj pred tými šiestimi rokmi som povedal, že o túto pozíciu sa uchádzať nebudem, a budem sa uchádzať o pozíciu na prvostupňovej, aj keď elitnej špeciálnej prokuratúre,“ vyjadril sa pre Sme.
Od Súmraku po dnešok
Po nástupe Ficovej vlády nebol konflikt medzi premiérom a Žilinkom taký viditeľný ako v súčasnosti. Opozícia často kritizovala Žilinku, že pomáha premiérovi a jeho ľuďom, keď generálna prokuratúra využila paragraf 363 a zastavila trestné konania.
Jedno z nich sa týkalo aj samotného Fica. Bolo to ešte za bývalej vlády. Išlo o kauzu Súmrak, v ktorej bol súčasný premiér obvinený zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a zneužívania právomoci verejného činiteľa.
V roku 2024 poslanec Smeru Daniel Karas navrhol zmeny v zákone o prokurátoroch, ktoré mali priniesť aj doživotnú rentu pre generálneho prokurátora. Žilinka túto vec nikdy nechcel komentovať. Prezident Peter Pellegrini zákon vetoval a parlament v júni 2025 jeho veto neprelomil. Nárok na rentu tak napokon nevznikol.
V októbri toho istého roku Fico na sneme Smeru kritizoval Žilinku a aj orgány činné v trestnom konaní. „Nie je to v poriadku a môže sa generálny prokurátor na mňa hnevať, koľko chce,“ hovoril v súvislosti s prípadom dotácií pre občianske združenie Projekt Fórum matky šéfa PS Michala Šimečku.
Generálny prokurátor sa voči vyjadreniam premiéra ohradil. „Vážený pán predseda vlády, odmietam spochybňovanie činnosti orgánov činných v trestnom konaní len z toho dôvodu, že ich postupy a rozhodnutia nezodpovedajú vašim predstavám či dokonca politickým sľubom daným voličom,“ reagoval Žilinka.
Začiatkom septembra tohto roka Fico priamo vyzval Žilinku na odstúpenie. „Zotrvávaním vo svojej funkcii bude vytvárať podmienky na prípravu a schválenie rozsiahlej reformy rezortu prokuratúry,“ ozrejmil premiér.
„Pohár trpezlivosti“ podľa neho pretiekol v prípade bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského. Fico videl „nadprácu“ generálneho prokurátora aj v prípadoch vyšetrovania a stíhania darovania vojenského materiálu Ukrajine a podvodov pri financovaní mobilných odberných miest počas pandémie.
Žilinka reagoval, že mieni zotrvať na svojej pozícii až do konca funkčného obdobia. Výzvy na odstúpenie označil za „bezostyšný tlak“ tých, ktorí majú záujem na spôsobe vybavenia niektorých trestných vecí.
