Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael dúfa, že útoky na Hizballáh posunú rokovania s Libanonom

Izrael dúfa, že jeho útoky na militantné hnutie Hizballáh posunú dopredu rokovania s Libanonom. Pre agentúru AFP to v sobotu povedal hovorca izraelského premiéra Benjamina Netanjahua Doron Spielman. Samotné údery by podľa neho mali rozhovory naštartovať a dodať im väčšiu vážnosť, a nie ich zablokovať.

„A myslím si, že tak sa aj stane. Dúfajme, že to posunie tieto rokovania ďalej, pretože nepriateľ je tu jasný a tým je Hizballáh,“ uviedol Spielman. Pri izraelských útokoch na juhu Libanonu prišlo v sobotu o život najmenej 11 ľudí vrátane troch detí a dvoch žien, ako podľa agentúry Reuters oznámilo libanonské ministerstvo zdravotníctva.

Izraelská armáda uviedla, že cez noc zasiahla infraštruktúru Hizballáhu v odvete za útoky militantov v oblasti v južnom Libanone, ktorú označuje za svoju bezpečnostnú zónu. Traja izraelskí vojaci utrpeli zranenia. Armáda uviedla, že v reakcii zaútočila na veliteľstvo elitnej jednotky Radwán pôsobiacej v rámci Hizballáhu a zabila jedného z veliteľov.

Libanonský prezident Džúzíf Awn v sobotu pokračujúce izraelské údery odsúdil a označil ich za jasný odkaz pre rokovania. Izrael podľa neho porušuje rámcovú dohodu z konca júna a medzinárodné právo na ochranu civilistov.

Hovorca Netanjahua pre AFP povedal, že Izrael naďalej dodržiava dohodu sprostredkovanú Spojenými štátmi, ktorá stanovuje plán stiahnutia izraelských jednotiek z juhu Libanonu výmenou za odzbrojenie Iránom podporovaného hnutia Hizballáh. Oblasť má postupne prevziať pod svoju kontrolu libanonská armáda. „Veríme v túto dohodu. Veľmi dúfame, že libanonské ozbrojené sily budú schopné zapojiť sa do diania a spoločne vyženieme Hizballáh z oblasti.“

Hizballáh zatiahol Libanon do vojny na Blízkom východe začiatkom marca, keď začal na podporu svojho spojenca - Iránu - ostreľovať Izrael raketami. Izrael odpovedal rozsiahlymi leteckými útokmi a pozemnou inváziou, pri ktorých podľa libanonských úradov zahynulo už najmenej 4300 ľudí.

(tasr, afp, reuters)

Minúta  |  

Fico: Rastú mzdy, ale pretrváva stagnácia hospodárskeho rastu

Na Slovensku pretrváva stagnácia hospodárskeho rastu. Konštatuje to premiér Robert Fico (Smer-SD) na sociálnej sieti. Označuje to za „menej uspokojivú správu“. Naopak za dobrú správu považuje rast reálnych miezd.

„Dobrou správou je, že rast miezd na Slovensku je vyšší ako inflácia, teda zdražovanie. Preto môžeme konštatovať rast reálnych miezd. Menej uspokojivou správou je pretrvávajúca stagnácia hospodárskeho rastu. Stále sme v raste, ale nie v takom, aký by sme si želali,“ hodnotí vo videu Fico s tým, že problémy s hospodárskym rastom boli aj pred konsolidáciou.

Podľa premiéra zároveň objektívne naďalej platí, že Slovensko je jednou z najotvorenejších a exportne orientovaných ekonomík extrémne závislých od vývoja nemeckej ekonomiky. A tej sa podľa neho „naozaj nedarí“. Na Slovensku preto podľa neho treba koncentrovať úsilie na čerpanie európskych fondov a hľadanie nových investorov.

Pri projekte nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach začína podľa vlastných vyjadrení „strácať trpezlivosť“ a nadobúda presvedčenie, že je úmyselne „torpédovaný“.  

Dňa 17. augusta zároveň avizuje návštevu jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. „V pondelok pracovne navštívim jadrovú elektráreň v J. Bohuniciach, aby som spolu s expertmi hovoril o odolnosti našich reaktorov a nového jadrového zdroja, ktorý pripravujeme, proti extrémnemu suchu,“ priblížil.

Premiér avizuje, že požiada príslušných ministrov, aby ostro reagovali na niektoré medializované „totálne nezmysly“ v súvislosti s úvahami vlády nájsť investora na modernizáciu závlahového systému na Slovensku. Podľa Fica má ísť o investíciu do potrubia a zavlažovacej technológie, nie o predaj alebo privatizáciu samotnej vody.

Oznámil tiež, že na Slovensko príde na budúci týždeň predseda Európskej rady António Costa. Dôvodom je európsky rozpočet.

Predseda vlády zároveň priblížil pracovný program na najbližšie týždne. Vládny „maratón“ sa podľa neho začne 26. augusta, keď budú v Bratislave rokovať k množstvu návrhov zákonov. Následne 27. augusta má byť výjazdové rokovanie v Kriváni a 28. augusta budú v Hliníku nad Hronom, kde odštartujú opätovnú výrobu hliníka v spoločnosti Slovalco. Návštevu daného kraja zavŕšia oslavami Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici.

(tasr)

Minúta  |  

Juhokórejský prezident vyzval na rokovania s KĽDR o mierovej zmluve

Juhokórejský prezident I Če-mjong v sobotu vyzval na rokovania so Severnou Kóreou (KĽDR) s cieľom nahradiť súčasné prímerie mierovou zmluvou a dosiahnuť mierové spolužitie. Uviedol to v prejave pri príležitosti 81. výročia oslobodenia Kórey spod japonskej koloniálnej nadvlády, podľa správy agentúry Reuters.

Rokovania by mohli preskúmať aj vhodné opatrenia na obmedzenie jadrových kapacít KĽDR, uviedol I Če-mjong s tým, že Soul podnikne preventívne a dlhodobé kroky na zmiernenie napätia a vytvorí viacvrstvový bezpečnostný systém, aby zabránil eskalácii.

Prezident povedal, že KĽDR a zainteresovaný strany by mali viesť dialóg v záujme formálneho ukončenia kórejskej vojny z rokov 1950 až 1953. Južná a Severná Kórea vtedy uzatvorili prímerie, k podpísaniu mierovej zmluvy však medzi nimi nikdy nedošlo. Na ich spoločných hraniciach bola vyčlenená len tzv. demilitarizovaná zóna.

I Če-mjong výzvou nadviazal na svoj prísľub z minulého roka, že bude rešpektovať systém KĽDR a usilovať sa o mierové spolunažívanie medzi obomi krajinami na Kórejskom polostrove.

Vzťahy medzi Severnou a Južnou Kóreou sú naďalej zmrazené. Vodca KĽDR Kim Čong-un upustil od politiky zjednotenia, ktorú presadzoval Pchjongjang, označil južného suseda za najväčšieho nepriateľa svojej vlasti a nariadil posilnenie obrany na hraniciach. KĽDR dlhodobo odmieta ponuky juhokórejského prezidenta na nadviazanie dialógu. Pchjongjang tiež kritizoval plán Soulu na výstavbu ponoriek na jadrový pohon a odsúdil spoločné vojenské cvičenia USA a Južnej Kórey.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Pri streľbe na univerzite vo Virgínii utrpelo zranenia päť ľudí

Päť ľudí utrpelo zranenia pri sobotnej streľbe na Virginia State University v americkom štáte Virgínia. Jeden zo zranených je v kritickom stave. Podľa univerzity bolo na mieste viacero podozrivých páchateľov, informuje agentúra AP a stanica BBC.

Polícia zasahovala pri jednom z internátov približne o 01.28 h miestneho času (07.28 h SELČ) v sobotu. Všetkých päť zranených previezli do nemocníc. Stav štyroch z nich nie je život ohrozujúci, uviedla univerzita.

Zatiaľ nie je jasné, či polícia zadržala niektorého z podozrivých. Univerzita po incidente dočasne uzavrela celý areál, neskôr však opatrenie zrušila. Na mieste je naďalej veľký počet policajtov.

Virginia State University má približne 5700 študentov a nachádza sa asi 32 kilometrov južne od Richmondu, hlavného mesta Virgínie. Streľba sa odohrala krátko pred začiatkom nového akademického roka. Internáty sa pre študentov otvorili minulý týždeň a vyučovanie sa má začať v pondelok.

(tasr, ap, bbc)

Minúta  |  

Jemenský prístav Mokka zastavil prevádzku po útokoch húsíov

Prístav Mokka v Jemene pozastavil obchodnú a námornú prevádzku po tom, čo ho v posledných dňoch zasiahlo viac ako 25 rakiet pri útokoch húsíov, uviedol v sobotu riaditeľ prístavu.

Pri útokoch zahynulo sedem ľudí a spôsobili škody odhadom 16 miliónov dolárov, povedal riaditeľ na tlačovej konferencii. Mokka je prístav v Červenom mori neďaleko prielivu Bab el-Mandeb, strategicky dôležitého miesta spájajúceho Červené more s Adenským zálivom a kľúčovej trasy pre medzinárodnú lodnú dopravu.

Prístav kontrolujú sily spojené s medzinárodne uznanou jemenskou vládou. Má menšiu nákladnú kapacitu ako hlavné jemenské prístavy Aden a Hudajda. Jemenská vláda v piatok uviedla, že húsíovia v ten deň vypálili na prístav Mokka šesť balistických rakiet, pričom zabili najmenej štyroch civilistov a zamerali sa na civilné, ekonomické a námorné zariadenia.

K eskalácii dochádza uprostred zvýšeného regionálneho napätia spôsobeného vojnou USA proti Iránu a vyvolala obavy z návratu k rozsiahlemu konfliktu v Jemene. Hlavné boje v Jemene po prímerí sprostredkovanom OSN v roku 2022 do značnej miery utíchli, ale úsilie o dosiahnutie trvalého politického urovnania sa zastavilo.

(reuters)

Minúta  |  

Turecký import ruskej ropy klesol pre ukrajinské útoky

Turecko v júli výrazne obmedzilo dovoz ropy z ruských prístavov po tom, čo ukrajinské dronové útoky narušili vývoz cez Čierne more. Podľa údajov spoločnosti LSEG Ankara odobrala približne 900-tisíc ton ruskej ropy, kým v júni to bolo 1,2 milióna ton.

Ešte výraznejšie klesol objem čiernomorských dodávok smerujúcich priamo na turecký trh – zo 600-tisíc na približne 300-tisíc ton. Pokles má pokračovať aj v auguste, keď Turecko očakáva z ruských čiernomorských prístavov iba asi 200-tisíc ton ropy.

Zatiaľ nie sú naplánované žiadne dodávky ruskej zmesi Urals ani ropy CPC. Do krajiny však majú doraziť dva tankery s kazašskou ropou KEBCO.

Ankara zároveň podľa obchodníkov reaguje diverzifikáciou dodávateľov. V auguste má preto mimoriadne dovážať ropu aj z Brazílie a Guyany.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.