Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Polícia omylom odhalila e-maily obetí exmajiteľa hotela Ritz

Londýnska metropolitná polícia sa ospravedlnila za zverejnenie e-mailových adries 143 ľudí, ktorí nahlásili sexuálne zneužívanie zo strany zosnulého miliardára Mohameda Al Fayeda. Správu zverejnil portál Euronews.

K úniku došlo v dôsledku ľudskej chyby pri zasielaní mesačného prehľadu obetiam, keď adresy príjemcov neostali skryté. Zástupcovia obetí označili udalosť za otrasnú. Polícia podotkla, že problém rýchlo riešila, kontaktovala dotknuté osoby, prehodnocuje postupy a prípad nahlásila britskému Úradu komisára pre informácie.

Mohamed Al Fayed, bývalý majiteľ obchodného domu Harrods či hotela Ritz v Paríži a otec Dodiho Al Fayeda, zomrel v roku 2023. Po jeho smrti ho stovky žien obvinili zo znásilnenia, napadnutia a obchodovania s ľuďmi.

Začiatkom tohto mesiaca britské ministerstvo vnútra formálne uznalo najmenej päť jeho obetí za obete moderného otroctva.

Polícia pokračuje vo vyšetrovaní Al Fayedových činov aj osôb, ktoré mu pri nich mohli pomáhať. Aj keď dosiaľ vypočuli v rámci šetrenia šesť ľudí, nikto v putách neskončil.

(max)

Minúta  |  

Rokovania o Gaze pokračujú so zástupcami USA a Hamasu

Vyslanci Donalda Trumpa, Jared Kushner a Nikolaj Mladenov, rokujú v Káhire s mediátormi z Egypta, Kataru a Turecka o mierovom pláne pre Gazu. Na niektorých stretnutiach sa zúčastňujú aj predstavitelia Hamasu.

Návrh Washingtonu presadzuje okamžité ukončenie bojov, odzbrojenie Hamasu, stiahnutie izraelských vojsk a obnovu Pásma pod novou správou. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu však plán označil za neprijateľný, pričom Tel Avivu prekáža najmä požiadavka na ukončenie cielených atentátov na militantov.

Aj keď októbrové prímerie zastavilo hlavné boje dvojročnej vojny, Izrael v posledných dňoch opäť obnovil nálety. Útoky na Chán Júnis a tábor Nuseirat si cez víkend vyžiadali ďalších zranených.

Vodca Hamasu Chálil Hajja preto informoval mediátorov o tom, čo skupina považuje za izraelské porušovanie dohody. Hamas deklaroval, že plnenie podmienok závisí od zastavenia útokov a stiahnutia izraelskej armády.

Od októbra si izraelská paľba v enkláve vyžiadala vyše 1 250 obetí na palestínskej strane, kým pri akciách v Gaze zahynuli štyria izraelskí vojaci.

(reuters, max)

Minúta  |  

Plamene v Španielsku ohrozujú tisícročný kláštor

Rozsiahly lesný požiar v severovýchodnom Španielsku zasiahol viac ako 16 600 hektárov pôdy a ohrozuje vzácne renesančné a barokové kláštory San Juan de la Peňa. Starší z kláštorov pochádza z 10. storočia a spája sa s legendou o Svätom gráli. Záchranárom sa zo stavby zakomponovanej pod skalným previsom podarilo včas evakuovať pozostatky prvých aragónskych kráľov.

V dôsledku náročných podmienok, vysokej teploty a vetra museli úrady evakuovať viac ako tisíc obyvateľov. Do boja s plameňmi Aragónsko nasadilo najväčšie sily vo svojej histórii – približne tisíc hasičov vrátane stovky posíl z Francúzska, armády a desiatok požiarnych lietadiel.

Regionálna vláda hlási po úspešnej noci mierny optimizmus a stabilizáciu väčšiny obvodu požiaru.

Zatiaľ čo v Andalúzii sa podarilo dostať pod kontrolu požiar, ktorý zasiahol 25-tisíc hektárov, celá krajina naďalej čelí extrémnym letným horúčavám. Tie sú podľa vedcov dôsledkom klimatickej zmeny, pričom len koncom júla západne od Madridu vyčíňal najväčší požiar v novodobej histórii Španielska.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Prísna cenzúra v Teheráne. Irán schválil tresty až na 30 rokov

Iránsky parlament v nedeľu schválil návrh zákona, ktorý kriminalizuje akúkoľvek komunikáciu či rozhovory s médiami považovanými za nepriateľské voči režimu. Zákaz sa vzťahuje najmä na americké, izraelské a nimi financované médiá, pričom porušenie sa má trestať odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky. Aby legislatíva vstúpila do platnosti, musí ju ešte posúdiť Rada dozorcov.

Nové pravidlá sprísňujú aj ostatné kontakty so zahraničím. Rozhovory pre iné cudzojazyčné médiá budú vyžadovať oznámenie spravodajským službám a kontakt s ambasádami či medzinárodnými organizáciami podlieha súhlasu ministerstva zahraničných vecí.

Návrh ďalej obmedzuje vedeckú spoluprácu, sprísňuje tresty za hospodársku kriminalitu pod cudzím vedením a za politické či legislatívne návrhy vypracované pre zahraničné služby zavádza tresty odňatia slobody až na 30 rokov.

Novinka nadväzuje na zákon z vlaňajška prijatý po vojne s Izraelom. Na základe tejto legislatívy bola len tento mesiac odsúdená fotonovinárka Yalda Moaieryová na 15 rokov väzenia za rozhovory pre nepriateľské médiá a poskytovanie fotografií organizáciám napojeným na USA a Izrael.

(reuters, max)

Minúta  |  

Netanjahu označil Spojené kráľovstvo za islamskú republiku

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyvolal vlnu rozhorčenia, keď v podcaste označil Spojené kráľovstvo za „Islamskú republiku Británia“. V rozhovore podľa Sunday Times vyhlásil, že Izrael bojuje s Iránom aj preto, aby zabránil vzniku ďalšej islamskej krajiny s jadrovým zbraňovým arzenálom.

Pripomenul pritom slová amerického viceprezidenta JD Vancea, ktorý v roku 2024 označil Britániu za prvú skutočne islamistickú jadrovú mocnosť. Kritici na sociálnych sieťach po týchto výrokoch upozornili, že jadrové zbrane už má napríklad aj Pakistan.

Netanjahuove vyjadrenia prichádzajú v čase vyhrotených vzťahov medzi Londýnom a Tel Avivom pre vojnu v Gaze a uznanie palestínskeho štátu. Premiér Andy Burnham obvinil izraelského náprotivka zo snahy zablokovať dvojštátne riešenie v regióne.

Vzťahy medzi oboma krajinami sú komplikované aj pre zatykač Medzinárodného trestného súdu na Netanjahua za údajné vojnové zločiny, čo mu prakticky znemožňuje cestovať do štátov signatárov Rímskeho štatútu. Británia však minulý mesiac urobila aj bezpečnostný krok voči Iránu, keď zakázala činnosť jeho Zborov islamských revolučných gárd.

(max)

Minúta  |  

Po požiari v Omiši stále bojuje o život niekoľko ľudí

Stav troch pacientov s ťažkými popáleninami a poraneniami dýchacích ciest po požiari v chorvátskom Omiši zostáva nezmenený. Všetci traja sú v kritickom stave napojení na umelú pľúcnu ventiláciu na jednotke intenzívnej starostlivosti v Záhrebe, kam ich previezli zo splitskej nemocnice.

V kritickom stave zostávajú aj ďalší štyria pacienti hospitalizovaní v Splite, pričom siedmi ďalší hospitalizovaní zranení nie sú v ohrození života.

Požiar, ktorý vypukol 13. augusta, si vyžiadal najmenej jednu obeť a desiatky ľahšie zranených. Plamene v Omiši a okolí spôsobili rozsiahle materiálne škody – poškodili najmenej 58 obytných budov, dve garáže, 36 áut, 25 lodí a ďalšie vozidlá.

Krajina čelí vlne horúčav a suchu, ktoré výrazne zvyšujú riziko požiarov. V súvislosti s požiarmi na jadranskom pobreží už chorvátska polícia zadržala štyroch ľudí podozrivých z ich úmyselného založenia.

(tasr, hina, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.