Preskočiť na obsah
  |  

Plamene v Španielsku ohrozujú tisícročný kláštor

Rozsiahly lesný požiar v severovýchodnom Španielsku zasiahol viac ako 16 600 hektárov pôdy a ohrozuje vzácne renesančné a barokové kláštory San Juan de la Peňa. Starší z kláštorov pochádza z 10. storočia a spája sa s legendou o Svätom gráli. Záchranárom sa zo stavby zakomponovanej pod skalným previsom podarilo včas evakuovať pozostatky prvých aragónskych kráľov.

V dôsledku náročných podmienok, vysokej teploty a vetra museli úrady evakuovať viac ako tisíc obyvateľov. Do boja s plameňmi Aragónsko nasadilo najväčšie sily vo svojej histórii – približne tisíc hasičov vrátane stovky posíl z Francúzska, armády a desiatok požiarnych lietadiel.

Regionálna vláda hlási po úspešnej noci mierny optimizmus a stabilizáciu väčšiny obvodu požiaru.

Zatiaľ čo v Andalúzii sa podarilo dostať pod kontrolu požiar, ktorý zasiahol 25-tisíc hektárov, celá krajina naďalej čelí extrémnym letným horúčavám. Tie sú podľa vedcov dôsledkom klimatickej zmeny, pričom len koncom júla západne od Madridu vyčíňal najväčší požiar v novodobej histórii Španielska.

(tasr, afp, max)

  |  

Prísna cenzúra v Teheráne. Irán schválil tresty až na 30 rokov

Iránsky parlament v nedeľu schválil návrh zákona, ktorý kriminalizuje akúkoľvek komunikáciu či rozhovory s médiami považovanými za nepriateľské voči režimu. Zákaz sa vzťahuje najmä na americké, izraelské a nimi financované médiá, pričom porušenie sa má trestať odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky. Aby legislatíva vstúpila do platnosti, musí ju ešte posúdiť Rada dozorcov.

Nové pravidlá sprísňujú aj ostatné kontakty so zahraničím. Rozhovory pre iné cudzojazyčné médiá budú vyžadovať oznámenie spravodajským službám a kontakt s ambasádami či medzinárodnými organizáciami podlieha súhlasu ministerstva zahraničných vecí.

Návrh ďalej obmedzuje vedeckú spoluprácu, sprísňuje tresty za hospodársku kriminalitu pod cudzím vedením a za politické či legislatívne návrhy vypracované pre zahraničné služby zavádza tresty odňatia slobody až na 30 rokov.

Novinka nadväzuje na zákon z vlaňajška prijatý po vojne s Izraelom. Na základe tejto legislatívy bola len tento mesiac odsúdená fotonovinárka Yalda Moaieryová na 15 rokov väzenia za rozhovory pre nepriateľské médiá a poskytovanie fotografií organizáciám napojeným na USA a Izrael.

(reuters, max)

  |  

Netanjahu označil Spojené kráľovstvo za islamskú republiku

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyvolal vlnu rozhorčenia, keď v podcaste označil Spojené kráľovstvo za „Islamskú republiku Británia“. V rozhovore podľa Sunday Times vyhlásil, že Izrael bojuje s Iránom aj preto, aby zabránil vzniku ďalšej islamskej krajiny s jadrovým zbraňovým arzenálom.

Pripomenul pritom slová amerického viceprezidenta JD Vancea, ktorý v roku 2024 označil Britániu za prvú skutočne islamistickú jadrovú mocnosť. Kritici na sociálnych sieťach po týchto výrokoch upozornili, že jadrové zbrane už má napríklad aj Pakistan.

Netanjahuove vyjadrenia prichádzajú v čase vyhrotených vzťahov medzi Londýnom a Tel Avivom pre vojnu v Gaze a uznanie palestínskeho štátu. Premiér Andy Burnham obvinil izraelského náprotivka zo snahy zablokovať dvojštátne riešenie v regióne.

Vzťahy medzi oboma krajinami sú komplikované aj pre zatykač Medzinárodného trestného súdu na Netanjahua za údajné vojnové zločiny, čo mu prakticky znemožňuje cestovať do štátov signatárov Rímskeho štatútu. Británia však minulý mesiac urobila aj bezpečnostný krok voči Iránu, keď zakázala činnosť jeho Zborov islamských revolučných gárd.

(max)

  |  

Po požiari v Omiši stále bojuje o život niekoľko ľudí

Stav troch pacientov s ťažkými popáleninami a poraneniami dýchacích ciest po požiari v chorvátskom Omiši zostáva nezmenený. Všetci traja sú v kritickom stave napojení na umelú pľúcnu ventiláciu na jednotke intenzívnej starostlivosti v Záhrebe, kam ich previezli zo splitskej nemocnice.

V kritickom stave zostávajú aj ďalší štyria pacienti hospitalizovaní v Splite, pričom siedmi ďalší hospitalizovaní zranení nie sú v ohrození života.

Požiar, ktorý vypukol 13. augusta, si vyžiadal najmenej jednu obeť a desiatky ľahšie zranených. Plamene v Omiši a okolí spôsobili rozsiahle materiálne škody – poškodili najmenej 58 obytných budov, dve garáže, 36 áut, 25 lodí a ďalšie vozidlá.

Krajina čelí vlne horúčav a suchu, ktoré výrazne zvyšujú riziko požiarov. V súvislosti s požiarmi na jadranskom pobreží už chorvátska polícia zadržala štyroch ľudí podozrivých z ich úmyselného založenia.

(tasr, hina, max)

  |  

Lev XIV. apeluje na mier a podporil riešenie dvoch štátov

Pápež Lev XIV. v nedeľu zo svojej rezidencie v Castel Gandolfo opätovne vyzval na okamžité ukončenie násilia voči palestínskemu civilnému obyvateľstvu na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Reagoval tak na nárast útokov militantných osadníkov a obliehanie dediny Kusra, kde obyvateľom odrezali prístup k vode a elektrine s cieľom zabrať ďalšie územie.

Hlava katolíckej cirkvi naliehavo požiadala medzinárodné spoločenstvo o podporenie spravodlivého a trvalého mieru prostredníctvom riešenia založeného na existencii dvoch štátov.

Vatikán tak nadväzuje na svoju dlhodobú politiku podpory budúceho palestínskeho štátu zahŕňajúceho Gazu a Západný breh Jordánu s východným Jeruzalemom, ktorý uznáva väčšina členských štátov OSN.

Snahy o vytvorenie samostatného štátu však narážajú na politiku izraelskej vládnej koalície premiéra Benjamina Netanjahua, ktorá presadzuje masívnu výstavbu osád. Zatiaľ čo OSN a väčšina medzinárodného spoločenstva považujú tieto osady podľa medzinárodného práva za nelegálne, Izrael toto územie, obsadené vo vojne v roku 1967, označuje za sporné.

(reuters, max)

  |  

Polovica domov na Slovensku nie je poistená

Aj keď je stále zvýšené riziko šírenia požiarov z prírody na rodinné domy a hospodárske budovy, na Slovensku je poistená len približne polovica nehnuteľností. Analytik spoločnosti Brokeria Ivan Kahanec upozorňuje, že aj uzatvorené zmluvy často trpia podpoistením – nehnuteľnosti bývajú poistené na nižšiu hodnotu, než akú majú v skutočnosti.

K najčastejším chybám majiteľov patrí zamieňanie poistenia samotnej nehnuteľnosti s poistením vybavenia domácnosti, alebo nastavenie poistnej sumy len podľa výšky hypotéky.

„Ak je dom poistený na 100-tisíc eur, hoci jeho skutočná hodnota je 150-tisíc eur, ide o podpoistenie. Pri škode vo výške 30-tisíc eur môže v takom prípade dostať majiteľ od poisťovne približne 20-tisíc eur a zvyšok musí zaplatiť z vlastných zdrojov,“ vysvetlil.

Podpoistenie vzniká postupne z dôvodu rastu cien stavebných materiálov a prác, no aj po rekonštrukciách, prístavbe garáže či inštalácii fotovoltiky. Odborník preto zdôrazňuje, že všetky úpravy a zmeny hodnoty majetku je potrebné priebežne zapracovávať do poistnej zmluvy.

(tasr, max)