Preskočiť na obsah
  |  

Kresťanské inštitúcie napádajú zákony o asistovanej smrti

Katolícky biskup Thomas Paprocki, štyria lekári a luteránsky domov dôchodcov podali v štáte Illinois žalobu proti častiam nového zákona o asistovanej samovražde.

Tvrdia, že predpisy porušujú ich náboženskú slobodu a slobodu svedomia, keď od nich vyžadujú spoluúčasť na procese, ktorý z etických dôvodov odmietajú.

Zákon má od 12. septembra umožniť nevyliečiteľne chorým dospelým s prognózou najviac šesť mesiacov získať smrteľné lieky.

Žalobcom prekáža najmä povinnosť postúpiť zdravotnú dokumentáciu inému poskytovateľovi či pravidlá pre úmrtné listy. Ak pacient po užití látky zomrie, za príčinu smrti sa má považovať základné ochorenie, nie samovražda.

Podobný spor prebieha v New Yorku, kde katolícke rehole, domovy dôchodcov, diecéza Rockville Centre a Catholic Health napadli tamojší zákon platný od 5. augusta. Žiadajú úplné vyňatie z procesu asistovanej smrti vrátane poskytovania informácií, poradenstva, vyšetrení či odporúčania inému poskytovateľovi.

Dominikánske sestry z Hawthorne zároveň vedú samostatný spor proti newyorským pravidlám, ktoré od zariadení dlhodobej starostlivosti vyžadujú ubytovanie transrodových obyvateľov podľa rodovej identity a používanie nimi zvolených mien a zámen. Vo všetkých prípadoch sa čaká na rozhodnutie súdov.

(osvnews, bak)

  |  

Kongo čelí najtragickejšej epidémii eboly vo svojich dejinách

Počet obetí aktuálneho šírenia nákazy v Konžskej demokratickej republike dosiahol 2 325, čím prekonal bilanciu z rokov 2018 až 2020.

Za tri mesiace od vyhlásenia epidémie zaznamenali 4 945 potvrdených prípadov, z toho 101 za posledných 24 hodín.

Ide o sedemnástu epidémiu eboly v krajine. Spôsobuje ju variant Bundibugyo, proti ktorému zatiaľ neexistuje schválená vakcína ani liečba.

Zvládanie situácie komplikuje slabá zdravotnícka infraštruktúra, odpor časti obyvateľstva a nestabilita.

Podiel úmrtí medzi potvrdenými prípadmi vzrástol z približne 20 percent začiatkom júna na 46 percent. Odborníci to nepripisujú vyššej smrteľnosti vírusu, ale nedostatkom pri odhaľovaní prípadov a dostupnosti zdravotnej starostlivosti.

Nákaza sa rozšírila aj do susednej Ugandy, kde úrady zaznamenali 20 prípadov a dve úmrtia. Minulý mesiac tam epidémiu vyhlásili za skončenú.

(reuters, bak)

  |  

Trump nariadil obmedziť spoločné manévre s Južnou Kóreou

Americký prezident Donald Trump krátko pred začiatkom každoročného desaťdňového cvičenia požiadal Pentagón o jeho „výrazné zredukovanie“. Poukázal na vysoké náklady aj odmietnutie Soulu zapojiť sa do krokov proti Iránu.

Manévre Ulchi Freedom Shield sa napriek tomu začali v pondelok podľa plánu a potrvajú do 27. augusta. Zapája sa do nich približne 18-tisíc juhokórejských vojakov.

Súčasťou majú byť operácie zamerané na obranu proti dronom, narúšaniu signálu globálneho polohového systému a kybernetickým útokom.

Šéf Bieleho domu zároveň zdôraznil svoj „veľmi dobrý vzťah“ so severokórejským vodcom Kim Čong-unom. Podľa Trumpa vysielajú takéto cvičenia voči Pchjongjangu nevhodný a nepriateľský signál.

Severná Kórea dlhodobo označuje americko-juhokórejské manévre za prípravu na inváziu. Minulú stredu odpálila balistickú raketu smerom k Japonskému moru, pričom podobný test uskutočnila aj 6. augusta.

Trump sa o obmedzenie vojenských cvičení usiloval už počas svojho prvého prezidentského obdobia, keď ich označoval za provokatívne a nákladné.

(reuters, bak)

  |  

Doprava cez Hormuzský prieliv sa po útokoch takmer zastavila

Pohyb nákladných plavidiel na strategickej trase cez víkend výrazne zoslabol po napadnutí tankerov a uviaznutí americko-iránskych rokovaní o konflikte na Blízkom východe.

Podľa údajov spoločnosti Kpler prešlo v sobotu Hormuzským prielivom päť lodí s komoditami, zatiaľ čo na nedeľu nebolo zaznamenané žiadne plavidlo.

Predchádzajúci víkend ich bolo 31. Pred vojnou Spojených štátov a Izraela proti Iránu tadiaľ denne prechádzalo viac ako 130 lodí.

Premávka sa takmer zastavila po tom, ako Spojené arabské emiráty oznámili útoky na tri plavidlá prevádzkované spoločnosťou Abu Dhabi National Oil Company.

Washington zároveň vyhlásil, že námornú blokádu Iránu môže udržiavať neobmedzene dlho.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí vyhlásil, že obnovenie lodnej dopravy závisí od splnenia podmienok Teheránu Spojenými štátmi.

(reuters, bak)

  |  

Brusel chystá na jeseň doteraz najrozsiahlejšie sankcie proti Rusku

Európska únia plánuje v najbližších mesiacoch výrazne zvýšiť tlak na Moskvu. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová pre nemecký denník Die Welt oznámila prípravu najrozsiahlejšieho rozšírenia sankčných zoznamov od začiatku vojny na Ukrajine.

Podľa Kallasovej doterajšie opatrenia pripravili ruskú vojnovú mašinériu o viac ako bilión eur. Ak členské štáty nový návrh prijmú, počet sankcionovaných ruských subjektov sa okamžite zvýši približne o tretinu.

„Tlak musí naďalej rásť, kým Moskva neukončí svoju vojnu,“ vyhlásila šéfka európskej diplomacie. Podrobnosti pripravovaných obmedzení ani presný termín ich zavedenia nespresnila.

Únia naposledy schválila balík protiruských opatrení v júli. Zameral sa okrem iného na bankový sektor a kryptomenové siete.

(reuters, bak)

  |  

Nemecké firmy obmedzili investície v USA na minimum

Nemecké spoločnosti v prvej polovici roka 2026 znížili investície v Spojených štátoch na trojročné minimum, keďže politika Trumpovej administratívy prispievala k neistote medzi transatlantickými obchodnými partnermi.

Priame investície v prvom polroku medziročne klesli takmer o dve tretiny na 4,3 miliardy eur (5 miliárd dolárov), čo je najnižšia úroveň od roku 2023, vyplýva z výpočtov Nemeckého ekonomického inštitútu (IW)

V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2024 to predstavuje pokles o takmer 80 percent, uvádza sa v správe, ktorá vychádza z údajov nemeckej centrálnej banky. „Toto pokračuje v klesajúcom trende, ktorý je evidentný od začiatku druhého funkčného obdobia Donalda Trumpa v januári 2025,“ povedala výskumníčka IW Samina Sultan.

Od svojho návratu do úradu Trump vyhrážal väčšine medzinárodných obchodných partnerov Spojených štátov dovoznými clami v snahe zabezpečiť ústupky priaznivé pre Washington.

Údaje ukazujú, že v piatich rokoch pred pandémiou COVID-19 dosiahli investície nemeckých spoločností v USA v prvom polroku priemerne 15,8 miliardy eur, čo je takmer štvornásobok úrovne z roku 2026.

Obdobie rokov 2020 až 2023 však podľa Sultan formovali „výnimočné okolnosti“ pandémie, pričom niektoré roky boli poznačené čistým odlivom investícií.

(reuters, su)