Verchovna rada v Kyjeve 19. augusta na návrh prezidenta Volodymyra Zelenského potvrdila dočasne povereného ministra obrany a úradujúceho šéfa Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) Jevhena Chmaru za šéfa rezortu obrany. Na schválenie návrhu bolo treba 226 hlasov – napokon ho podporilo 312 poslancov.
Pod oknami parlamentu zároveň už druhý mesiac pokračujú demonštrácie na podporu bývalého ministra obrany Mychajla Fedorova. Dňa 14. júla spolu s premiérkou Julijou Svyrydenkovou padla vláda a začali sa šíriť chýry o tom, že minister obrany bude v rámci vládnej očisty nahradený. Protesty vypukli hneď po tom, ako dal Zelenskyj chýrom večer 15. júla za pravdu.
Nedobrý krok
Výmenou Olexandra Syrského za Mychajla Drapatého na poste vrchného veliteľa armády Zelenskyj mnohých Ukrajincov potešil. Jeho rozhodnutím týkajúcim sa postu ministra obrany však nie. Koniec Fedorova vo funkcii Zelenskyj podľa zdroja portálu RBK-Ukrajina na straníckom zjazde odôvodnil tým, že Fedorov vnímal vedenie vojny inak ako Syrskyj.
Ako druhý dôvod údajne Zelenskyj uviedol, že Fedorov nedostatočne koordinoval štátne zákazky s generálnym štábom. Po odvolaní Syrského tak zostáva v hre iba druhý uvedený dôvod, prípadne dôvody, ktoré Zelenskyj neuviedol.
Na protest proti Zelenského rozhodnutiu podal výpoveď aj zástupca veliteľa vzdušných síl plukovník Pavel Jelizarov. Odvolanie Fedorova označil za „veľké zlo“ pre obranyschopnosť krajiny. Pouličné protesty sa postupne rozšírili do väčšiny neokupovaných ukrajinských miest.
Chmara sa nemohol podľa zákona stať stálym ministrom skôr, ako prestane byť príslušníkom ozbrojených zložiek. Spolu s vymenovaním za ministra tak bol Chmara zároveň prepustený z postu šéfa SBU.
Voľby počas vojny
Večer 18. augusta, v predvečer zasadania parlamentu vo veci vymenovania nového ministra obrany, Fedorov vo vyhlásení na YouTube povedal, že súčasní Ukrajinci žijú v jednom z najťažších období dejín svojho národa. Krajinu podľa neho ohrozuje okrem každodenných ruských útokov aj úplatkárstvo.
V písomnej podobe jeho prejav v plnom znení zverejnili niektoré ukrajinské médiá. Odvolaný minister obrany sa až do prejavu nevyjadroval k politike a nezúčastňoval sa na protestoch. Dňa 18. augusta však vyhlásil, že krajina potrebuje voľby.
„Ak bude vojna pokračovať ďalší rok, dva či tri, môže Rusko fakticky získať právo určovať, kedy budú môcť Ukrajinci opäť rozhodovať o svojej vláde? Som presvedčený, že nie. Demokracia nemôže byť rukojemníkom Ruska. Bojujeme práve preto, že chceme zostať slobodným európskym štátom. Preto musíme nájsť zákonný, bezpečný a realistický mechanizmus, ktorý Ukrajine umožní obnoviť plnohodnotný demokratický proces aj v podmienkach dlhotrvajúcej vojny,“ povedal Fedorov.
Zatiaľ čo ešte pred rokom nemali prezidentské voľby na Ukrajine širokú podporu ľudu, neustále kauzy spájajúce prezidenta a jeho blízke okolie s obrovskými úplatkárskymi škandálmi aj ďalšie nepopulárne kroky a vyhlásenia úradujúceho prezidenta viedli k tomu, že na Fedorovovo vyhlásenie reagujú Ukrajinci kladne.
Odkladanie prezidentských volieb je jedným z najviditeľnejších dôsledkov predlžovania vojnového stavu. Odkladanie volieb zároveň znamená predlžovanie prezidentského mandátu Volodymyra Zelenského – ostatného právoplatne zvoleného ukrajinského prezidenta.
Fedorov však nie je jediný, kto tvrdí, že hlasovanie je potrebné, keďže koniec vojny je v nedohľadne.
Myšlienku prezidentských aj parlamentných volieb v čase vojny podporil 18. augusta bývalý minister zahraničia Dmytro Kuleba.
Podľa neho nie je možné spoliehať sa na skorý koniec vojny a treba vymeniť staré tváre. Dodal, že predvolebná kampaň a jej obsah by museli byť pre prebiehajúci vojnový stret upravené.
Čo hovorí zákon?
V 64. článku Ústavy Ukrajiny sa uvádza, že „v podmienkach vojnového alebo výnimočného stavu sa môžu ukladať určité obmedzenia práv a slobôd pri stanovení trvania platnosti týchto obmedzení“. Daný článok ústavy dopĺňa okrem zákona „o prezidentských voľbách“ aj článok 19 zákona „o právnom režime vojnového stavu“.
Ten zakazuje „konanie volieb prezidenta Ukrajiny aj volieb do Verchovnej rady [parlamentu, pozn. red.] Ukrajiny, Verchovnej rady Autonómnej republiky Krym a do orgánov miestnej samosprávy“.
Tieto ústavné články a zákony boli prijaté dávno pred Zelenského zvolením a podobná legislatíva platí v mnohých krajinách – okrem iných aj na Slovensku či v Rusku. Naopak, USA z historických dôvodov podobné zákony nemajú.
Známy príklad z dejín, keď sa v demokratickej krajine pre vojnu predlžoval volebný mandát, predstavuje Veľká Británia – v nej v roku 1940 pre prebiehajúcu druhú svetovú vojnu neboli usporiadané parlamentné voľby. Parlament si každý rok predlžoval funkčné obdobie a riadne voľby sa konali dva mesiace po skončení vojny v Európe.
Záplata na protesty?
Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NABU) a Špeciálna protikorupčná prokuratúra (SAP) zároveň v deň vymenovania Chmaru za ministra vykonávajú prehliadky na miestach spájaných s Irynou Mudrou. Zástupkyňu šéfa prezidentskej kancelárie Ukrajiny Kyryla Budanova odvolal osobne prezident. Ani on, ani šéf jeho kancelárie a ani Mudra sa k prepusteniu a prehliadkam nevyjadrovali.
Podľa NABU prebieha „špeciálna operácia zameraná na odhalenie zločineckého zoskupenia, ktoré viedli súčasní a bývalí ukrajinskí poslanci a ktorého súčasťou sú aj vysokopostavení predstavitelia prezidentskej kancelárie“.
Údajne ide o pranie špinavých peňazí vo výške 150 miliónov hrivien (takmer tri milióny eur), z ktorého je okrem Mudrej podozrivý aj bývalý poslanec Vadym Stolar zo Strany regiónov, ktorú po revolúcii v roku 2014 zakázali. Stolar potvrdil, že správy o prehliadkach sú pravdivé.