Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin si pozrel objavené pozostatky kniežaťa Donského

Ruský prezident Vladimir Putin si v moskovskom Chráme archanjela Michaela prezrel otvorený sarkofág kniežaťa Dmitrija Donského z bieleho kameňa. Jeho pozostatky nečakane objavili počas reštaurátorských prác.

Katedrála v kremeľskej pevnosti slúžila ako pohrebisko pre viac ako štyri desiatky panovníkov. Hoci odborníci vedeli, že telo kniežaťa je v objekte uložené, nález v krypte pri južnej stene prekvapil historikov, ktorí predpokladali jeho umiestnenie na inom mieste.

Dobre zachované a takmer kompletné pozostatky patria mužovi s výškou necelých 180 centimetrov, ktorý zomrel vo veku od 35 do 45 rokov, čo plne zodpovedá historickým prameňom. Putin počas návštevy zapálil sviečku a vypočul si výklad expertov o postupe identifikácie.

Dmitrij Donskoj (1350 – 1389) patrí k najvýznamnejším postavám ruských dejín. Vládol Moskovskému a Vladimírskemu kniežatstvu, ktoré položili základy ruského štátu, dohliadal na stavbu prvej kamennej pevnosti Kremeľ a v roku 1380 porazil mongolskú hordu v bitke na Kulikovom poli pri rieke Don.

(reuters, max)

Minúta  |  

Dánsko vyslalo brancov do Grónska, aby posilnilo ochranu Arktídy

Dánsko podľa portálu Euractiv prvý raz vyslalo skupinu brancov do Grónska s cieľom posilniť svoju vojenskú prítomnosť v Arktíde. Kodaň týmto krokom reaguje na zvýšené transatlantické napätie po predchádzajúcich nárokoch amerického prezidenta Donalda Trumpa na toto poloautonómne územie Dánskeho kráľovstva.

Prvá jednotka približne so stovkou brancov zo Šlezvickského pešieho pluku absolvuje mesačný výcvik v Nuuku a na leteckej základni v Kangerlussuaqu.

Nasadzovanie brancov je súčasťou nového 11-mesačného systému brannej povinnosti, ktorý Dánsko zaviedlo vo februári tohto roka v reakcii na bezpečnostnú situáciu v Európe. Po absolvovaní päťmesačného základného výcviku plnia regrúti operačné úlohy, ktoré si nevyžadujú špecializovanú prípravu.

V Grónsku je v súčasnosti trvalo umiestnených okolo 300 profesionálnych vojakov. Zvýšený dôraz na výcvik v arktickom teréne má pripraviť dánske ozbrojené sily na lepšiu ochranu kritickej infraštruktúry a zabezpečenie suverenity v strategicky významnom severnom regióne.

(max)

Minúta  |  

Poľsko zatklo Ukrajinca podozrivého z pokusu o atentát

Poľská Agentúra pre vnútornú bezpečnosť v spolupráci s prokuratúrou vo Varšave zatkla ukrajinského občana, identifikovaného ako Serhija P., ktorý je podozrivý z pokusu o vraždu zástupcu ukrajinského zbrojárskeho priemyslu. K neúspešnému útok došlo v meste Irpiň neďaleko Kyjeva, kde podozrivý umiestnil pod vozidlo obete improvizované výbušné zariadenie.

Bombu mali odpáliť na diaľku prostredníctvom mobilného telefónu, k výbuchu však nedošlo z dôvodu technickej poruchy. Útočník následne utiekol do Poľska, kde ho v hlavnom meste zadržala poľská polícia.

Čelí obvineniam z pokusu o vraždu s použitím výbušnín a z ich nelegálnej držby, za čo mu hrozí trest odňatia slobody na 15 rokov až doživotie.

Podľa úradov konal podozrivý na pokyn ruských spravodajských služieb. Tento prípad podľa poľských orgánov potvrdzuje, že Rusko realizuje svoje cezhraničné operácie pomocou naverbovaných osôb voľne cestujúcich medzi štátmi. Rusko podobné obvinenia zo špionáže a sabotáží dlhodobo odmieta.

(reuters, max)

Minúta  |  

Po pauze M1 opäť vysiela. Magyar hovorí o konci propagandy

Maďarská verejnoprávna televízna stanica M1 a rozhlasová stanica Kossuth Rádió vo štvrtok 20. augusta obnovili vysielanie spravodajstva, ktoré bolo prerušené od 7. júla, píše Telex.

Prvá správa v obnovenej relácii Híradó sa venovala inaugurácii prezidenta Andrása Baku, pričom priestor na vyjadrenie dostali aj predstavitelia opozičných strán Fidesz a Mi Hazánk, ako aj kritické názory voči vláde.

K prerušeniu vysielania dvoch okruhov blízkych bývalému premiérovi Viktorovi Orbánovi došlo z iniciatívy premiéra Pétera Magyara, ktorý v apríli zvíťazil vo voľbách. Magyar označil návrat spravodajstva za konečnú bodku za érou propagandistického vysielania vo verejnoprávnych médiách.

Počas viac ako mesačnej odstávky sa na čiernej obrazovke M1 zobrazoval ospravedlňujúci text s prísľubom transformácie na nezávislé médium. Na frekvenciách stanice Kossuth Rádió zas znel program klasickej hudby Bartók Rádió.

Vysielanie Híradó sa po reštarte venovalo aj správam o kandidátoch do Nezávislej rady pre médiá verejnej služby, pričom poukázalo na výhrady a kritiku zo strany profesijných organizácií týkajúcu sa procesu ich výberu.

(max)

Minúta  |  

V Česku spadla 30-metrová veterná elektráreň

Pri meste Potštát v Olomouckom kraji sa vo štvrtok zrútila približne 30 metrov vysoká veterná elektráreň. Pri nehode nikto neutrpel zranenie a podľa Českej spoločnosti pre veternú energiu (ČSVE) nevznikli ani ďalšie škody.

Išlo o približne 30 rokov starú elektráreň výrobcu Bonus. Ďalšie zariadenia tohto výrobcu podľa ČSVE v Česku nestoja. Príčinu pádu vyšetrujú.

Prípadom sa zaoberá aj polícia. Elektráreň bola od začiatku júla mimo prevádzky, pretože jedno z ťahadiel v lopatkách bolo poškodené. Lopatky zostali otvorené a pre poruchu sa nedali sklopiť. Podľa vyšetrovateľov potom mohli k pádu elektrárne viesť silné nárazy vetra.

Starosta Potštátu René Passinger vyzval ľudí, aby sa k miestu nehody nepribližovali, keďže nemožno vylúčiť ďalšie riziko. Na elektrárni bol umiestnený aj internetový vysielač, preto môže v okolí dôjsť k výpadku internetu.

Mesto požiada prevádzkovateľa, aby okamžite preveril bezpečnosť zvyšných troch veterných elektrární.

(tasr, max)

Minúta  |  

Rumunsko zničilo námorný dron blízko plynového projektu

Rumunsko vyslalo stíhačky F-16, aby v Čiernom mori zničili námorný dron spozorovaný len niekoľko sto metrov od kľúčového plynového projektu Neptun Deep. Minister obrany Radu Miruta potvrdil, že zásah bol nevyhnutný na ochranu stoviek pracovníkov na platforme a kritickej energetickej infraštruktúry.

Ukrajina vylúčila, že ide o jej stroj, zatiaľ čo rumunský prezident Nicușor Dan z incidentu otvorene obvinil Rusko.

Incident nadväzuje na udalosť zo začiatku mesiaca, keď armádni potápači v rovnakej oblasti zneškodnili dva drony typu Gerbera. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila výbušný dron za súčasť stupňujúcej sa kampane hrozieb.

Spotrebiteľský a energetický význam projektu Neptun Deep, ktorý spoločne vlastnia OMV Petrom a Romgaz, spočíva v predpoklade, že z Rumunska spraví v roku 2027 najväčšieho producenta plynu v Únii.

Spojenci z NATO – Rumunsko, Bulharsko a Turecko – od začiatku vojny neutralizovali v Čiernom mori už viac než 150 plávajúcich mín. V júli preto rozšírili pôsobnosť svojej spoločnej protimínovej skupiny aj na priamu ochranu kritickej infraštruktúry.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.