Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bessent o ekonomickom tlaku na Irán a zlej reakcii trhov

Americký minister financií Scott Bessent oznámil, že v pondelok usporiada tlačovú konferenciu, na ktorej predstaví presný postup USA voči Iránu. Reagoval tým na slová prezidenta Donalda Trumpa, ktorý varoval pred ekonomickými dôsledkami pre každú krajinu, ktorá by Teheránu poskytla pomoc.

Spojené štáty sa takto snažia riešiť konflikt na Blízkom východe, ktorý trvá takmer pol roka.

Bessent v rozhovore pre stanicu CNBC vyhlásil, že ropné trhy nesprávne interpretujú zámer Washingtonu. Ceny ropy totiž vyskočili na trojtýždňové maximá. Podľa ministra uplatňovanie maximálneho ekonomického tlaku znižuje pravdepodobnosť rozsiahleho vojenského konfliktu.

Bessent sa vyjadril aj k úlohe Číny, pričom zdôraznil, že Peking dováža polovicu svojej energie práve z Perzského zálivu. Zapojenie Číny do stabilizácie by tak pomohlo znížiť ceny energií a opätovne otvoriť Hormuzský prieliv.

Kým Trump prisľúbil Iránu bezprecedentnú ekonomickú izoláciu, iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí označil tieto vyhrážky za pokus odvrátiť pozornosť od finančných problémov USA, ako sú vysoký dlh či úrokové sadzby.

(reuters, max)

Minúta  |  

Opozícia kritizuje Blanára za rokovanie s ruským ministrom

Opozičné strany kritizujú ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer) za štvrtkové online rokovanie s ruským ministrom vedy a vysokého školstva Valerijom Falkovom. Témou bola príprava na obnovenie činnosti slovensko-ruskej medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu.

PS, SaS a KDH poukázali najmä na načasovanie rokovania. Ruské raketové útoky si v noci na štvrtok na Ukrajine podľa záchranárov vyžiadali najmenej 13 obetí a 40 zranených.

Podpredseda PS Ivan Korčok vyhlásil, že slovenská zahraničná politika a diplomacia „spí“. Vláde vyčítal, že v deň ruských útokov rokuje o spolupráci s Moskvou.

SaS označila Blanárovo rokovanie za neprijateľné a poukázala na nedávne zistenia NBÚ o bezpečnostných rizikách spojených s ruskými komponentmi v dopravných kamerách.

KDH vyzvalo na zastavenie prípravy komisie. Kritizuje prehlbovanie spolupráce s Ruskom v čase, keď sa podľa hnutia potvrdzujú ruské kybernetické a spravodajské aktivity namierené aj proti Slovensku.

Na obnovení činnosti komisie sa dohodli Robert Fico (Smer) a Vladimir Putin počas rokovania v roku 2025.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Turecko, Egypt a Katar varujú pred eskaláciou konfliktu v Gaze

Turecko, Egypt a Katar v spoločnom vyhlásení odsúdili nedávne izraelské útoky v Pásme Gazy. Krajiny, ktoré sa snažia sprostredkovať ukončenie konfliktu, vyzvali Izrael, aby dodržiaval záväzky vyplývajúce z prímeria a vyhol sa krokom, ktoré by mohli viesť k ďalšej eskalácii.

Reagovali tak na izraelské útoky, pri ktorých od utorka podľa zdravotníkov zahynulo najmenej 16 Palestínčanov. Izrael tvrdí, že jeho cieľom sú militanti Hamasu. Trojica krajín upozornila, že zintenzívnenie izraelských útokov podkopáva regionálne a medzinárodné úsilie o realizáciu komplexného plánu na ukončenie konfliktu v Gaze.

Nezhody pretrvávajú aj v otázke postupnosti krokov podľa plánu amerického prezidenta Donalda Trumpa. Navrhovaný postup počítal s tým, že Hamas bude postupne odovzdávať zbrane, zatiaľ čo izraelské jednotky sa budú sťahovať z Gazy a ukončovať vojenské operácie.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu to odmietol a požaduje úplné odzbrojenie Hamasu ešte pred stiahnutím izraelských síl. Hamas žiada dodržiavanie prímeria a odchod izraelských vojsk, pričom spochybňuje navrhovanú postupnosť krokov.

Podľa zdravotníckych úradov v Gaze zahynulo od nadobudnutia platnosti prímeria vlani v októbri najmenej 1 283 Palestínčanov. Izraelská armáda uvádza, že za rovnaké obdobie zahynuli štyria izraelskí vojaci.

Sprostredkovatelia vyzvali medzinárodné spoločenstvo a Trumpovu Radu mieru, ktorá dohliada na prímerie, aby podnikli potrebné kroky na zabezpečenie jeho dodržiavania a zabránenie ďalšej eskalácii.

(reuters, max)

Minúta  |  

Po vražde Zuzany v Gelnici čelí prokurátor disciplinárke

Dozorujúci prokurátor z prípadu zavraždenej učiteľky Zuzany z Gelnice čelí disciplinárnemu konaniu na Najvyššom správnom súde. Návrh na začatie konania pre závažné disciplinárne previnenie podala podľa Aktuality.sk krajská prokurátorka v Košiciach.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka už v júli upozornil na zásadné zlyhania pri vyšetrovaní a v reakcii na prípad odvolal vedenie Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi.

Obvinený muž dlhodobo terorizoval svoju manželku aj maloletú dcéru, pričom obvinená vyšetrovateľka vyhodnotila jeho konanie len ako nebezpečné vyhrážanie. Páchateľ tak odišiel zo súdu s podmienečným trestom a iba 11 dní po prepustení manželku zavraždil.

Nebohá navyše nedostala oznámenie o jeho prepustení, hoci o to oficiálne žiadala.

Disciplinárny návrh avizoval aj minister spravodlivosti Boris Susko (Smer). Rezort spravodlivosti okrem toho podáva trestné oznámenie a pripravuje dovolanie na Najvyšší súd SR, keďže podľa ministra existujú indície, že skutok mal byť posudzovaný ako prísnejší trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby.

(max)

Minúta  |  

Putin si pozrel objavené pozostatky kniežaťa Donského

Ruský prezident Vladimir Putin si v moskovskom Chráme archanjela Michaela prezrel otvorený sarkofág kniežaťa Dmitrija Donského z bieleho kameňa. Jeho pozostatky nečakane objavili počas reštaurátorských prác.

Katedrála v kremeľskej pevnosti slúžila ako pohrebisko pre viac ako štyri desiatky panovníkov. Hoci odborníci vedeli, že telo kniežaťa je v objekte uložené, nález v krypte pri južnej stene prekvapil historikov, ktorí predpokladali jeho umiestnenie na inom mieste.

Dobre zachované a takmer kompletné pozostatky patria mužovi s výškou necelých 180 centimetrov, ktorý zomrel vo veku od 35 do 45 rokov, čo plne zodpovedá historickým prameňom. Putin počas návštevy zapálil sviečku a vypočul si výklad expertov o postupe identifikácie.

Dmitrij Donskoj (1350 – 1389) patrí k najvýznamnejším postavám ruských dejín. Vládol Moskovskému a Vladimírskemu kniežatstvu, ktoré položili základy ruského štátu, dohliadal na stavbu prvej kamennej pevnosti Kremeľ a v roku 1380 porazil mongolskú hordu v bitke na Kulikovom poli pri rieke Don.

(reuters, max)

Minúta  |  

Dánsko vyslalo brancov do Grónska, aby posilnilo ochranu Arktídy

Dánsko podľa portálu Euractiv prvý raz vyslalo skupinu brancov do Grónska s cieľom posilniť svoju vojenskú prítomnosť v Arktíde. Kodaň týmto krokom reaguje na zvýšené transatlantické napätie po predchádzajúcich nárokoch amerického prezidenta Donalda Trumpa na toto poloautonómne územie Dánskeho kráľovstva.

Prvá jednotka približne so stovkou brancov zo Šlezvickského pešieho pluku absolvuje mesačný výcvik v Nuuku a na leteckej základni v Kangerlussuaqu.

Nasadzovanie brancov je súčasťou nového 11-mesačného systému brannej povinnosti, ktorý Dánsko zaviedlo vo februári tohto roka v reakcii na bezpečnostnú situáciu v Európe. Po absolvovaní päťmesačného základného výcviku plnia regrúti operačné úlohy, ktoré si nevyžadujú špecializovanú prípravu.

V Grónsku je v súčasnosti trvalo umiestnených okolo 300 profesionálnych vojakov. Zvýšený dôraz na výcvik v arktickom teréne má pripraviť dánske ozbrojené sily na lepšiu ochranu kritickej infraštruktúry a zabezpečenie suverenity v strategicky významnom severnom regióne.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.