Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Loď USS George Washington sa doplavila na Blízky východ

Ústredné velenie armády USA oznámilo priplávanie údernej skupiny lietadlovej lode USS George Washington do svojej oblasti pôsobnosti na Blízkom východe. Nová plávajúca základňa nahradí plavidlo USS Abraham Lincoln, ktoré v regióne pôsobí od januára tohto roka v rámci vojenských operácií a námornej blokády iránskych prístavov.

Posádka nahradenej lode je na mori nepretržite od novembra 2025 – viac ako 260 dní –, čo predstavuje rekord v modernej histórii amerického námorníctva.

Dlhý čas strávený na misii vyvolal vlnu kritiky voči vojenskej politike prezidenta Donalda Trumpa. Mediálne správy poukazujú na zhoršujúci sa psychický stav námorníkov vrátane prípadov pokusov o samovraždu, pri ktorých sa námorníci pokúsili skočiť do mora.

Predstavitelia armády USA informácie o závažnej psychickej kríze posádky popreli. Námorníctvo deklarovalo, že zdravotný a duševný stav vojakov nepretržite monitoruje a zabezpečuje pre nich lekársku, psychologickú aj duchovnú podporu.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Dron zostrelený v Lotyšsku pred pár dňami bol ukrajinský

Už 14. augusta zneškodnila talianska stíhačka v pobaltskom vzdušnom priestore dron, ten bol ukrajinského pôvodu. Vo štvrtok to potvrdili lotyšské ozbrojené sily.

Bezpilotný prostriedok vletel do vzdušného priestoru Lotyšska cez územie Bieloruska počas ukrajinských útokov na ruské prístavy. Podľa lotyšskej armády bola príčinou odchýlky od trasy pravdepodobne činnosť ruských systémov elektronického boja, ktoré narušili navádzanie dronu.

Ide o ďalší zo série incidentov, pri ktorých sa ukrajinské bezpilotné lietadlá pri akciách namierených proti Rusku dostali do vzdušného priestoru členských štátov NATO a Európskej únie. Bližšie detaily o konkrétnom type vojenského dronu ozbrojené sily neposkytli.

(reuters, max)

Minúta  |  

USA deportujú do Libérie migrantov z Kuby a Latinskej Ameriky

Libéria sa pripravuje na prijatie prvého deportačného letu z USA, na ktorého palube je 20 osôb. Libérijský minister informácií Jerolinmek Piah potvrdil, že drvivá väčšina z nich bude pochádzať z latinskoamerických krajín, najmä z Kuby, Venezuely či Kolumbie.

Západoafrický štát súhlasil, že počas nasledujúcich 12 mesiacov prijme z USA až 1 200 vyhostených osôb z tretích krajín. Ide o súčasť širšej stratégie administratívy Donalda Trumpa na urýchlenie deportácií prostredníctvom dohôd s africkými partnermi.

Deportovaní budú v Libérii prijatí ako hostia s možnosťou voľného pohybu či podania žiadosti o azyl. Pri poskytovaní služieb a starostlivosti pomôžu Medzinárodná organizácia pre migráciu a Úrad OSN pre utečencov.

Washington poskytol Libérii na riadenie migrácie a posilnenie systému päť miliónov dolárov. Ochranárske organizácie však tieto dohody kritizujú, keďže medzi vyhostenými osobami z tretích krajín sú často ľudia, ktorým v ich domovine hrozí mučenie a prenasledovanie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Susko: Prístup k údajom v obchodnom registri je stále rovnaký

Rozsah údajov prístupných v Obchodnom registri SR zostal rovnaký ako pred účinnosťou novej právnej úpravy, pričom sa zjednodušil iba postup v jednom zo spôsobov prístupu. Vyhlásil to minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) s tým, že k rovnakým informáciám sa verejnosť dostala aj pred 17. augustom prostredníctvom troch rôznych kanálov vrátane európskeho portálu BRIS.

Zverejňovanie dokumentov ukladá európska smernica na ochranu právnej istoty a prevenciu podvodov. Rezort je však otvorený diskusii o celkovom nastavení systému na národnej aj európskej úrovni.

Minister zdôraznil, že rodné čísla sa pri bežných výpisoch nezverejňujú, no zákon obsahuje výnimku pre priložené dokumenty firiem. Pripomenul, že legislatíva prešla pripomienkovým konaním bez rozporu s Úradom na ochranu osobných údajov.

Ten však začal voči ministerstvu konanie a tvrdí, že citlivé osobné údaje mali byť pri zverejnení na portáli anonymizované, keďže ich zákon z publikačnej povinnosti výslovne vylučuje. Zjednodušenie prístupu k citlivým dátam zástupcov firiem zároveň podrobili kritike aj opozičné strany.

(tasr, max)

Minúta  |  

Bessent o ekonomickom tlaku na Irán a zlej reakcii trhov

Americký minister financií Scott Bessent oznámil, že v pondelok usporiada tlačovú konferenciu, na ktorej predstaví presný postup USA voči Iránu. Reagoval tým na slová prezidenta Donalda Trumpa, ktorý varoval pred ekonomickými dôsledkami pre každú krajinu, ktorá by Teheránu poskytla pomoc.

Spojené štáty sa takto snažia riešiť konflikt na Blízkom východe, ktorý trvá takmer pol roka.

Bessent v rozhovore pre stanicu CNBC vyhlásil, že ropné trhy nesprávne interpretujú zámer Washingtonu. Ceny ropy totiž vyskočili na trojtýždňové maximá. Podľa ministra uplatňovanie maximálneho ekonomického tlaku znižuje pravdepodobnosť rozsiahleho vojenského konfliktu.

Bessent sa vyjadril aj k úlohe Číny, pričom zdôraznil, že Peking dováža polovicu svojej energie práve z Perzského zálivu. Zapojenie Číny do stabilizácie by tak pomohlo znížiť ceny energií a opätovne otvoriť Hormuzský prieliv.

Kým Trump prisľúbil Iránu bezprecedentnú ekonomickú izoláciu, iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí označil tieto vyhrážky za pokus odvrátiť pozornosť od finančných problémov USA, ako sú vysoký dlh či úrokové sadzby.

(reuters, max)

Minúta  |  

Opozícia kritizuje Blanára za rokovanie s ruským ministrom

Opozičné strany kritizujú ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer) za štvrtkové online rokovanie s ruským ministrom vedy a vysokého školstva Valerijom Falkovom. Témou bola príprava na obnovenie činnosti slovensko-ruskej medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu.

PS, SaS a KDH poukázali najmä na načasovanie rokovania. Ruské raketové útoky si v noci na štvrtok na Ukrajine podľa záchranárov vyžiadali najmenej 13 obetí a 40 zranených.

Podpredseda PS Ivan Korčok vyhlásil, že slovenská zahraničná politika a diplomacia „spí“. Vláde vyčítal, že v deň ruských útokov rokuje o spolupráci s Moskvou.

SaS označila Blanárovo rokovanie za neprijateľné a poukázala na nedávne zistenia NBÚ o bezpečnostných rizikách spojených s ruskými komponentmi v dopravných kamerách.

KDH vyzvalo na zastavenie prípravy komisie. Kritizuje prehlbovanie spolupráce s Ruskom v čase, keď sa podľa hnutia potvrdzujú ruské kybernetické a spravodajské aktivity namierené aj proti Slovensku.

Na obnovení činnosti komisie sa dohodli Robert Fico (Smer) a Vladimir Putin počas rokovania v roku 2025.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.