Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Taliban prepustil dvoch zadržaných zamestnancov OSN

Dvoch afganských zamestnancov Pomocnej misie OSN v Afganistane, ktorých 9. augusta zadržali úrady Talibanu v meste Herát, vo štvrtok prepustili. Hovorca OSN Stéphane Dujarric potvrdením o ich prepustení podotkol, že obaja sú v dobrom zdravotnom stave a nečelia ďalším problémom.

Okolnosti ich zadržania aj presné obvinenia však naďalej zostávajú nejasné.

K incidentu došlo v období pred piatym výročím návratu Talibanu k moci. Politická misia v krajine dohliada na dodržiavanie ľudských práv a zber dát, za čo čelí pravidelnej kritike zo strany vládnuceho hnutia.

(reuters, max)

Minúta  |  

Operácia dronov zlyhala, Ukrajina čelí kritickému nedostatku obrany

Dronová operácia trvajúca dovedna 40 dní, ktorú v júni nariadil Volodymyr Zelenskyj s cieľom vynútiť si rokovania s Ruskom, cieľ nedosiahla. Ako píše American Conservative, Rusko namiesto toho využilo ukrajinský nedostatok sily na postup v obrannom páse k mestu Kosťantynivka.

Ukrajina navyše čelí vyčerpaným zásobám striel Patriot a neschopnosti zachytávať rýchle prúdové drony Geren, ktoré ničia infraštruktúru v odeskom prístave.

Situácia ostro kontrastuje s jarou 2022, keď boli obe strany v Istanbule blízko k podpisu mierovej dohody. Členovia ukrajinského vyjednávacieho tímu potvrdili, že dohoda bola pripravená na 90 percent a Rusko bolo ochotné ukončiť vojnu výmenou za neutralitu Ukrajiny mimo NATO.

K uzavretiu mieru nedošlo po zásahu západných mocností. Vtedajší britský premiér Boris Johnson po príchode do Kyjeva odporučil nič nepodpisovať a pokračovať v boji, pričom Západ odmietol spoločné bezpečnostné záruky s Ruskom.

Tento vplyv USA a Veľkej Británie na zrušenie dohôd potvrdili aj sprostredkovatelia Naftali Bennett, Gerhard Schröder či švajčiarsky diplomat Jean-Daniel Ruch.

Ako podotkol autor článku Ted Snider pre vyššie citovaný portál, napredovanie Ruska by malo Ukrajinu primať k návratu za rokovací stôl, no počítať musí s nevýhodnejšou dohodou ako pred štyrmi rokmi. Skonštatoval, že „je čas ospravedlniť sa Ukrajincom za to, že ich v prvých mesiacoch vojny odstrčili z cesty rokovaní“.

(max)

Minúta  |  

Slovensko a Česko žiadajú viac peňazí pre agrosektor

Slovenský agrosektor čelí suchu, nízkym výkupným cenám mlieka či drahým hnojivám, v dôsledku čoho Slovensko spolu s Českou republikou presadzujú aktívnejšiu podporu zo strany Európskej únie. Vyhlásil to minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) na agrosalóne Zem živiteľka v Českých Budějoviciach.

Zdôraznil, že na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti je nevyhnutný dostatok financií, menej byrokracie a vyššia flexibilita zo strany Európskej komisie.

Kľúčovou témou rokovaní bolo nastavenie Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2027. Obe krajiny chcú presadzovať zachovanie konkurencieschopnosti a zavedenie pravidiel zohľadňujúce špecifiká členských štátov.

Takáč sa v Česku zúčastnil na uzavretom rokovaní s českým ministrom poľnohospodárstva Martinom Šebestyánom a premiérom Andrejom Babišom, pričom témami boli memorandá zo spoločného zasadnutia vlád, situácia v krajinách V4 a ceny komodít.

Slovenský minister pripomenul aj dôležitosť moderných technológií pre budúcnosť sektora. Podotkol však, že poľnohospodári potrebujú na ich využívanie stabilné podmienky a predvídateľné financovanie.

(tasr, max)

Minúta  |  

Loď USS George Washington sa doplavila na Blízky východ

Ústredné velenie armády USA oznámilo priplávanie údernej skupiny lietadlovej lode USS George Washington do svojej oblasti pôsobnosti na Blízkom východe. Nová plávajúca základňa nahradí plavidlo USS Abraham Lincoln, ktoré v regióne pôsobí od januára tohto roka v rámci vojenských operácií a námornej blokády iránskych prístavov.

Posádka nahradenej lode je na mori nepretržite od novembra 2025 – viac ako 260 dní –, čo predstavuje rekord v modernej histórii amerického námorníctva.

Dlhý čas strávený na misii vyvolal vlnu kritiky voči vojenskej politike prezidenta Donalda Trumpa. Mediálne správy poukazujú na zhoršujúci sa psychický stav námorníkov vrátane prípadov pokusov o samovraždu, pri ktorých sa námorníci pokúsili skočiť do mora.

Predstavitelia armády USA informácie o závažnej psychickej kríze posádky popreli. Námorníctvo deklarovalo, že zdravotný a duševný stav vojakov nepretržite monitoruje a zabezpečuje pre nich lekársku, psychologickú aj duchovnú podporu.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Dron zostrelený v Lotyšsku pred pár dňami bol ukrajinský

Už 14. augusta zneškodnila talianska stíhačka v pobaltskom vzdušnom priestore dron, ten bol ukrajinského pôvodu. Vo štvrtok to potvrdili lotyšské ozbrojené sily.

Bezpilotný prostriedok vletel do vzdušného priestoru Lotyšska cez územie Bieloruska počas ukrajinských útokov na ruské prístavy. Podľa lotyšskej armády bola príčinou odchýlky od trasy pravdepodobne činnosť ruských systémov elektronického boja, ktoré narušili navádzanie dronu.

Ide o ďalší zo série incidentov, pri ktorých sa ukrajinské bezpilotné lietadlá pri akciách namierených proti Rusku dostali do vzdušného priestoru členských štátov NATO a Európskej únie. Bližšie detaily o konkrétnom type vojenského dronu ozbrojené sily neposkytli.

(reuters, max)

Minúta  |  

USA deportujú do Libérie migrantov z Kuby a Latinskej Ameriky

Libéria sa pripravuje na prijatie prvého deportačného letu z USA, na ktorého palube je 20 osôb. Libérijský minister informácií Jerolinmek Piah potvrdil, že drvivá väčšina z nich bude pochádzať z latinskoamerických krajín, najmä z Kuby, Venezuely či Kolumbie.

Západoafrický štát súhlasil, že počas nasledujúcich 12 mesiacov prijme z USA až 1 200 vyhostených osôb z tretích krajín. Ide o súčasť širšej stratégie administratívy Donalda Trumpa na urýchlenie deportácií prostredníctvom dohôd s africkými partnermi.

Deportovaní budú v Libérii prijatí ako hostia s možnosťou voľného pohybu či podania žiadosti o azyl. Pri poskytovaní služieb a starostlivosti pomôžu Medzinárodná organizácia pre migráciu a Úrad OSN pre utečencov.

Washington poskytol Libérii na riadenie migrácie a posilnenie systému päť miliónov dolárov. Ochranárske organizácie však tieto dohody kritizujú, keďže medzi vyhostenými osobami z tretích krajín sú často ľudia, ktorým v ich domovine hrozí mučenie a prenasledovanie.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.