Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Štyri štáty vyzvali Izrael, aby ukončil rozširovanie osád

Lídri Nemecka, Británie, Francúzska a Talianska vo štvrtok spoločne vyzvali izraelskú vládu, aby ukončila rozširovanie židovských osád na okupovanom Západnom brehu rieky Jordán. Uviedli to v súvislosti s rozhodnutím vyhlásiť verejnú súťaž na kontroverzný projekt E1, ktoré označili za neprijateľné.

Rozhodnutie je podľa lídrov o to znepokojujúcejšie, že padlo v čase veľkej nestability na Západnom brehu, kde dochádza k bezprecedentným násilnostiam osadníkov voči Palestínčanom a k obmedzovaniu palestínskeho hospodárstva.

„Naliehavo vyzývame izraelskú vládu, aby tieto plány okamžite odvolala a zastavila rozširovanie osád na Západnom brehu. Takéto kroky nás nielenže vzdialia od mieru, ale aj ďalej oslabujú medzinárodné postavenie Izraela,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení zverejnenom nemeckou vládou.

Vyhlásenie spomína predovšetkým tzv. zónu E1, ktorú Izrael rozvíja a kde plánuje vybudovať približne 3400 bytových jednotiek v rámci novej štvrte existujúcej osady Ma'ale Adumim. V utorok Izrael vyhlásil verejnú súťaž na výstavbu viac ako 1200 bytových jednotiek. Zóna E1 dlhodobo vyvoláva obavy, lebo by rozdelila Západný breh Jordánu na severnú a južnú časť a zabránila rozvoju palestínskej aglomerácie spájajúcej východný Jeruzalem s Betlehemom a Ramalláhom. Palestínčania túto lokalitu pritom považujú za základ budúceho štátu.

„Opätovne potvrdzujeme náš záväzok ku komplexnému, spravodlivému a trvalému mieru založenému na dvojštátnom riešení. Budeme naďalej konať v jeho najlepšom záujme,“ dodali európski lídri.

(tasr, kul)

Minúta  |  

Šéf Mety si v Írsku zaobstaral gotický hrad z 19. storočia

Generálny riaditeľ spoločnosti Meta Mark Zuckerberg kúpil gotický hrad Strancally z 19. storočia na juhovýchode Írska. Historická nehnuteľnosť z roku 1830 leží nad riekou Blackwater, približne 200 kilometrov od európskeho sídla spoločnosti. V roku 2003 prešla rozsiahlou rekonštrukciou.

Akvizícia síce nie je evidovaná v štátnom registri cien nehnuteľností, no denník Irish Times jej hodnotu odhadol na 20 až 30 miliónov eur. Zuckerbergov hovorca potvrdil, že šéf Mety sa s rodinou teší na čas strávený v Írsku a na starostlivosť o historický objekt.

Spoločnosť Meta zamestnáva v Írsku približne 1 500 osôb. Krajina je vďaka priaznivému daňovému prostrediu dlhodobo európskym sídlom pre viaceré významné americké technologické korporácie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Únik na dani 6,3 milióna eur: Finančná správa rozbila cigaretový gang

Príslušníci Kriminálneho úradu finančnej správy odhalili na východnom Slovensku rozsiahlu nelegálnu výrobňu cigariet. Pri pondelkovej akcii v Košiciach a Michalovciach zadržali 18 cudzincov z Ukrajiny, Moldavska a Rumunska.

Medzinárodná organizovaná skupina vyrábala neoznačené cigarety určené najmä pre trhy v západnej Európe a Spojenom kráľovstve. Predbežná škoda na spotrebnej dani presiahla 6,39 milióna eur.

V zaistených priestoroch ozbrojené zložky objavili vyše 9,1 milióna cigariet, viac ako 26,5 tony tabaku a tabakovej suroviny, kompletnú technologickú linku, vozidlá aj hotovosť. Výrobný proces realizovali páchatelia bez platných slovenských kontrolných známok.

Vyšetrovateľ obvinil všetkých 18 zadržaných osôb z nelegálnej výroby tabakových výrobkov a porušovania predpisov o označovaní tovaru v rámci organizovanej skupiny. Zároveň podal podnet na ich väzobné stíhanie. Páchateľom v prípade dokázania viny hrozí trest odňatia slobody na jeden až päť rokov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Taliban prepustil dvoch zadržaných zamestnancov OSN

Dvoch afganských zamestnancov Pomocnej misie OSN v Afganistane, ktorých 9. augusta zadržali úrady Talibanu v meste Herát, vo štvrtok prepustili. Hovorca OSN Stéphane Dujarric potvrdením o ich prepustení podotkol, že obaja sú v dobrom zdravotnom stave a nečelia ďalším problémom.

Okolnosti ich zadržania aj presné obvinenia však naďalej zostávajú nejasné.

K incidentu došlo v období pred piatym výročím návratu Talibanu k moci. Politická misia v krajine dohliada na dodržiavanie ľudských práv a zber dát, za čo čelí pravidelnej kritike zo strany vládnuceho hnutia.

(reuters, max)

Minúta  |  

Operácia dronov zlyhala, Ukrajina čelí kritickému nedostatku obrany

Dronová operácia trvajúca dovedna 40 dní, ktorú v júni nariadil Volodymyr Zelenskyj s cieľom vynútiť si rokovania s Ruskom, cieľ nedosiahla. Ako píše American Conservative, Rusko namiesto toho využilo ukrajinský nedostatok sily na postup v obrannom páse k mestu Kosťantynivka.

Ukrajina navyše čelí vyčerpaným zásobám striel Patriot a neschopnosti zachytávať rýchle prúdové drony Geren, ktoré ničia infraštruktúru v odeskom prístave.

Situácia ostro kontrastuje s jarou 2022, keď boli obe strany v Istanbule blízko k podpisu mierovej dohody. Členovia ukrajinského vyjednávacieho tímu potvrdili, že dohoda bola pripravená na 90 percent a Rusko bolo ochotné ukončiť vojnu výmenou za neutralitu Ukrajiny mimo NATO.

K uzavretiu mieru nedošlo po zásahu západných mocností. Vtedajší britský premiér Boris Johnson po príchode do Kyjeva odporučil nič nepodpisovať a pokračovať v boji, pričom Západ odmietol spoločné bezpečnostné záruky s Ruskom.

Tento vplyv USA a Veľkej Británie na zrušenie dohôd potvrdili aj sprostredkovatelia Naftali Bennett, Gerhard Schröder či švajčiarsky diplomat Jean-Daniel Ruch.

Ako podotkol autor článku Ted Snider pre vyššie citovaný portál, napredovanie Ruska by malo Ukrajinu primať k návratu za rokovací stôl, no počítať musí s nevýhodnejšou dohodou ako pred štyrmi rokmi. Skonštatoval, že „je čas ospravedlniť sa Ukrajincom za to, že ich v prvých mesiacoch vojny odstrčili z cesty rokovaní“.

(max)

Minúta  |  

Slovensko a Česko žiadajú viac peňazí pre agrosektor

Slovenský agrosektor čelí suchu, nízkym výkupným cenám mlieka či drahým hnojivám, v dôsledku čoho Slovensko spolu s Českou republikou presadzujú aktívnejšiu podporu zo strany Európskej únie. Vyhlásil to minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) na agrosalóne Zem živiteľka v Českých Budějoviciach.

Zdôraznil, že na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti je nevyhnutný dostatok financií, menej byrokracie a vyššia flexibilita zo strany Európskej komisie.

Kľúčovou témou rokovaní bolo nastavenie Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2027. Obe krajiny chcú presadzovať zachovanie konkurencieschopnosti a zavedenie pravidiel zohľadňujúce špecifiká členských štátov.

Takáč sa v Česku zúčastnil na uzavretom rokovaní s českým ministrom poľnohospodárstva Martinom Šebestyánom a premiérom Andrejom Babišom, pričom témami boli memorandá zo spoločného zasadnutia vlád, situácia v krajinách V4 a ceny komodít.

Slovenský minister pripomenul aj dôležitosť moderných technológií pre budúcnosť sektora. Podotkol však, že poľnohospodári potrebujú na ich využívanie stabilné podmienky a predvídateľné financovanie.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.