Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hormuzom prešlo vo štvrtok sedem lodí, žiadny veľký ropný tanker

Lodná doprava cez strategický Hormuzský prieliv vo štvrtok výrazne zoslabla. Podľa údajov spoločnosti Kpler ním preplávalo iba sedem nákladných lodí s komoditami, čo je polovica počtu z predchádzajúceho dňa. Štyri plavidlá do prielivu vplávali a tri ho opustili.

Medzi nimi neboli žiadne veľmi veľké ropné tankery ani tankery na skvapalnený zemný plyn. Iránskou trasou však z Hormuzu vyplával jeden veľký tanker prevážajúci propán a bután.

Vývoj prichádza v čase obáv o bezpečnosť lodnej dopravy na Blízkom východe, pričom mierové rokovania medzi USA a Iránom zostávajú neisté. Premávka sa spomalila aj cez prieliv Báb el-Mandeb.

Vo štvrtok tadiaľ prešlo 23 komoditných lodí oproti 34 v každom z predchádzajúcich dvoch dní. Údaje však nezahŕňajú plavidlá, ktoré sa pohybujú s vypnutými transpondérmi.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Švajčiarsky export na čínsky trh bude oslobodený od ciel

Švajčiarsko výrazne rozšírilo svoju obchodnú dohodu s Čínou a až 99,8 percent švajčiarskeho vývozu na jej trh bude prichádzať bez ciel. Uviedlo to vo štvrtok švajčiarske ministerstvo hospodárstva po rokovaniach s čínskym ministrom obchodu Wang Wen-tchaom v Berne, informuje agentúra DPA.

Podľa predchádzajúcej dohody o voľnom obchode medzi oboma krajinami z roku 2014 vstupovala do Číny bez ciel iba polovica švajčiarskeho exportu, zatiaľ čo takmer všetok čínsky vývoz do Švajčiarska už bol od ciel oslobodený.

Švajčiarske ministerstvo hospodárstva uviedlo, že nová dohoda uľahčí prístup na čínsky trh aj švajčiarskym investorom. Rezort dodal, že do dohody o voľnom obchode je teraz zahrnutý aj obchod so službami a digitálny obchod.

Čína je tretím najväčším obchodným partnerom Švajčiarska po Európskej únii a Spojených štátoch.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Súd nariadil väzbu pre Ukrajinca podozrivého z útokov na Nord Stream

Chorvátsky súd vo štvrtok nariadil väzbu pre Ukrajinca, ktorého zadržali na základe európskeho zatykača v súvislosti s útokmi na plynovody Nord Stream v Baltskom mori zo septembra 2022, informovala o tom agentúra AP.

Zadržanie Volodymyra Žuravľova v chorvátskom meste Pula oznámili v stredu nemecké úrady. Vo štvrtok ho podľa televízie HRT vypočuli prokurátori, ktorí požiadali súd, aby na muža uvalil väzbu až do rozhodnutia o jeho vydaní do Nemecka. Ako dlho by konanie v Chorvátsku mohlo trvať, nebolo bezprostredne jasné. Právny zástupca ukrajinského občana uviedol, že proti nariadeniu väzby podá odvolanie.

Nemecká prokuratúra tvrdí, že Žuravľov bol ako vyškolený potápač súčasťou skupiny, ktorá na jeseň 2022 umiestnila na plynovody Nord Stream 1 a 2 neďaleko dánskeho ostrova Bornholm podmorské výbušniny. Nálože explodovali 26. septembra 2022 a zničili tri zo štyroch vetiev plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2, ktoré boli vybudované na vývoz zemného plynu z Ruska do Nemecka.

Pred inváziou Moskvy na Ukrajinu prúdila plynovodom Nord Stream 1 viac ako polovica ruského plynu pre nemecký trh. Nord Stream 2 nebol v čase útoku ešte v prevádzke. Za útoky zatiaľ nebol nikto právoplatne odsúdený.

Nemecká prokuratúra na začiatku júla obžalovala v súvislosti s útokmi na plynovody druhého ukrajinského občana, Serhija K. Podľa nej konal na pokyn ukrajinských štátnych predstaviteľov. Po vypuknutí vojny na Ukrajine mal spolu s ďalšími príslušníkmi ozbrojených síl vypracovať plán na zničenie plynovodov. Serhij K. bol zadržaný v auguste 2025 v Taliansku, odkiaľ ho potom v novembri vydali do Nemecka.

(tars, ap)

Minúta  |  

USA preklasifikovali status Hizballáhu a uvalili naň nové sankcie

Spojené štáty vo štvrtok uvalili nové sankcie na libanonský Hizballáh a oficiálne ho preklasifikovali na „službu iránskemu režimu pod velením iránskych síl Kuds, ktoré sú súčasťou Zboru islamských revolučných gárd (IRGC)“. Cieľom tohto kroku je zdôrazniť, že ozbrojená skupina a politická strana koná priamo v mene Teheránu.

Sankčné opatrenia smerujú k zablokovaniu finančných sietí zmrazením aktív, zákazom bankových transakcií a zamedzením dodávok tovaru či služieb. Sankčný zoznam zároveň rozšírilo desať osôb vrátane tureckého podnikateľa, ktorý prostredníctvom siete zmenární a krycích firiem prevádzal financie pre jednotky Kuds a Hizballáh.

Americký predstaviteľ uviedol, že štvrtkový krok nebol súčasťou nových opatrení, ktoré USA sľúbili podniknúť proti Iránu, v rámci ktorých minister financií Scott Bessent avizoval oznámenie najprísnejších sankcií v histórii.

Prezident Donald Trump v stredu varoval pred ekonomickými dôsledkami pre každú krajinu, ktorá by poskytla „akúkoľvek formu pomoci Iránu“, keďže Spojené štáty sa snažia ukončiť vojnu, ktorú pred takmer šiestimi mesiacmi začali spolu s Izraelom.

Hizballáh bol založený iránskymi gardami v roku 1982 a od roku 1997 ho Washington eviduje na zozname zahraničných teroristických organizácií. Okrem ozbrojených operácií riadi v Libanone vlastné školy, nemocnice a sociálne služby.

(reuters, max)

Minúta  |  

Štyri štáty vyzvali Izrael, aby ukončil rozširovanie osád

Lídri Nemecka, Británie, Francúzska a Talianska vo štvrtok spoločne vyzvali izraelskú vládu, aby ukončila rozširovanie židovských osád na okupovanom Západnom brehu rieky Jordán. Uviedli to v súvislosti s rozhodnutím vyhlásiť verejnú súťaž na kontroverzný projekt E1, ktoré označili za neprijateľné.

Rozhodnutie je podľa lídrov o to znepokojujúcejšie, že padlo v čase veľkej nestability na Západnom brehu, kde dochádza k bezprecedentným násilnostiam osadníkov voči Palestínčanom a k obmedzovaniu palestínskeho hospodárstva.

„Naliehavo vyzývame izraelskú vládu, aby tieto plány okamžite odvolala a zastavila rozširovanie osád na Západnom brehu. Takéto kroky nás nielenže vzdialia od mieru, ale aj ďalej oslabujú medzinárodné postavenie Izraela,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení zverejnenom nemeckou vládou.

Vyhlásenie spomína predovšetkým tzv. zónu E1, ktorú Izrael rozvíja a kde plánuje vybudovať približne 3400 bytových jednotiek v rámci novej štvrte existujúcej osady Ma'ale Adumim. V utorok Izrael vyhlásil verejnú súťaž na výstavbu viac ako 1200 bytových jednotiek. Zóna E1 dlhodobo vyvoláva obavy, lebo by rozdelila Západný breh Jordánu na severnú a južnú časť a zabránila rozvoju palestínskej aglomerácie spájajúcej východný Jeruzalem s Betlehemom a Ramalláhom. Palestínčania túto lokalitu pritom považujú za základ budúceho štátu.

„Opätovne potvrdzujeme náš záväzok ku komplexnému, spravodlivému a trvalému mieru založenému na dvojštátnom riešení. Budeme naďalej konať v jeho najlepšom záujme,“ dodali európski lídri.

(tasr, kul)

Minúta  |  

Šéf Mety si v Írsku zaobstaral gotický hrad z 19. storočia

Generálny riaditeľ spoločnosti Meta Mark Zuckerberg kúpil gotický hrad Strancally z 19. storočia na juhovýchode Írska. Historická nehnuteľnosť z roku 1830 leží nad riekou Blackwater, približne 200 kilometrov od európskeho sídla spoločnosti. V roku 2003 prešla rozsiahlou rekonštrukciou.

Akvizícia síce nie je evidovaná v štátnom registri cien nehnuteľností, no denník Irish Times jej hodnotu odhadol na 20 až 30 miliónov eur. Zuckerbergov hovorca potvrdil, že šéf Mety sa s rodinou teší na čas strávený v Írsku a na starostlivosť o historický objekt.

Spoločnosť Meta zamestnáva v Írsku približne 1 500 osôb. Krajina je vďaka priaznivému daňovému prostrediu dlhodobo európskym sídlom pre viaceré významné americké technologické korporácie.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.