Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump chce Američanov na Mesiaci do roku 2028. SpaceX môže rásť

Americký prezident Donald Trump podpísal memorandum, ktoré má výrazne zrýchliť rozvoj komerčných letov do vesmíru. Biely dom chce do roku 2030 umožniť najmenej tisíc štartov a návratov kozmických plavidiel ročne, kým vlani ich bolo 178.

Federálne úrady majú hľadať nové štartovacie a pristávacie lokality aj na štátnych pozemkoch, urýchliť povoľovanie a spolupracovať so súkromnými firmami na infraštruktúre.

Trump zároveň presadzuje návrat amerických astronautov na Mesiac do roku 2028 a prvé prvky lunárnej základne do roku 2030. NASA má podporovať komerčnú dopravu na Mesiac aj robotické misie na Mars a preveriť možnosti budúcich letov ľudí k červenej planéte.

Významnú úlohu zrejme zohrá SpaceX Elona Muska, ktorý už dominuje americkým štartom. Firma vlani uskutočnila 170 letov a podľa skorších vyjadrení plánuje v priebehu niekoľkých rokov ich počet dramaticky zvýšiť.

(reuters, mja)

Minúta  |  

USA chcú uvaliť na Irán „najtvrdšie sankcie v histórii“

Americký minister financií Scott Bessent oznámil, že USA uvalia na Irán „najtvrdšie sankcie v histórii“. Podrobnosti chce predstaviť v pondelok. Podľa Bessenta by maximálny ekonomický tlak mohol znížiť pravdepodobnosť obnovenia rozsiahlych vojenských operácií.

Americký prezident Donald Trump zároveň pohrozil bezprecedentnou „ekonomickou vojnou a izoláciou“ a vážnymi následkami pre každú krajinu, ktorá Iránu poskytne ekonomickú či inú pomoc.

Hrozby už zasiahli trhy a ceny ropy vystúpili na viac než trojtýždňové maximum. Osobitná pozornosť sa sústreďuje na Čínu, ktorá podľa údajov Kpler odoberá viac ako 80 percent iránskej ropy prepravovanej po mori.

Peking americké sankcie odmieta a presadzuje diplomatické riešenie. Irán označil tlak Washingtonu za „ekonomický terorizmus“.

Bessent však tvrdí, že kombinácia blokády a nových sankcií má prinútiť Teherán ustúpiť a napokon viesť ku kolapsu režimu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Hormuzom prešlo vo štvrtok sedem lodí, žiadny veľký ropný tanker

Lodná doprava cez strategický Hormuzský prieliv vo štvrtok výrazne zoslabla. Podľa údajov spoločnosti Kpler ním preplávalo iba sedem nákladných lodí s komoditami, čo je polovica počtu z predchádzajúceho dňa. Štyri plavidlá do prielivu vplávali a tri ho opustili.

Medzi nimi neboli žiadne veľmi veľké ropné tankery ani tankery na skvapalnený zemný plyn. Iránskou trasou však z Hormuzu vyplával jeden veľký tanker prevážajúci propán a bután.

Vývoj prichádza v čase obáv o bezpečnosť lodnej dopravy na Blízkom východe, pričom mierové rokovania medzi USA a Iránom zostávajú neisté. Premávka sa spomalila aj cez prieliv Báb el-Mandeb.

Vo štvrtok tadiaľ prešlo 23 komoditných lodí oproti 34 v každom z predchádzajúcich dvoch dní. Údaje však nezahŕňajú plavidlá, ktoré sa pohybujú s vypnutými transpondérmi.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Švajčiarsky export na čínsky trh bude oslobodený od ciel

Švajčiarsko výrazne rozšírilo svoju obchodnú dohodu s Čínou a až 99,8 percent švajčiarskeho vývozu na jej trh bude prichádzať bez ciel. Uviedlo to vo štvrtok švajčiarske ministerstvo hospodárstva po rokovaniach s čínskym ministrom obchodu Wang Wen-tchaom v Berne, informuje agentúra DPA.

Podľa predchádzajúcej dohody o voľnom obchode medzi oboma krajinami z roku 2014 vstupovala do Číny bez ciel iba polovica švajčiarskeho exportu, zatiaľ čo takmer všetok čínsky vývoz do Švajčiarska už bol od ciel oslobodený.

Švajčiarske ministerstvo hospodárstva uviedlo, že nová dohoda uľahčí prístup na čínsky trh aj švajčiarskym investorom. Rezort dodal, že do dohody o voľnom obchode je teraz zahrnutý aj obchod so službami a digitálny obchod.

Čína je tretím najväčším obchodným partnerom Švajčiarska po Európskej únii a Spojených štátoch.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Súd nariadil väzbu pre Ukrajinca podozrivého z útokov na Nord Stream

Chorvátsky súd vo štvrtok nariadil väzbu pre Ukrajinca, ktorého zadržali na základe európskeho zatykača v súvislosti s útokmi na plynovody Nord Stream v Baltskom mori zo septembra 2022, informovala o tom agentúra AP.

Zadržanie Volodymyra Žuravľova v chorvátskom meste Pula oznámili v stredu nemecké úrady. Vo štvrtok ho podľa televízie HRT vypočuli prokurátori, ktorí požiadali súd, aby na muža uvalil väzbu až do rozhodnutia o jeho vydaní do Nemecka. Ako dlho by konanie v Chorvátsku mohlo trvať, nebolo bezprostredne jasné. Právny zástupca ukrajinského občana uviedol, že proti nariadeniu väzby podá odvolanie.

Nemecká prokuratúra tvrdí, že Žuravľov bol ako vyškolený potápač súčasťou skupiny, ktorá na jeseň 2022 umiestnila na plynovody Nord Stream 1 a 2 neďaleko dánskeho ostrova Bornholm podmorské výbušniny. Nálože explodovali 26. septembra 2022 a zničili tri zo štyroch vetiev plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2, ktoré boli vybudované na vývoz zemného plynu z Ruska do Nemecka.

Pred inváziou Moskvy na Ukrajinu prúdila plynovodom Nord Stream 1 viac ako polovica ruského plynu pre nemecký trh. Nord Stream 2 nebol v čase útoku ešte v prevádzke. Za útoky zatiaľ nebol nikto právoplatne odsúdený.

Nemecká prokuratúra na začiatku júla obžalovala v súvislosti s útokmi na plynovody druhého ukrajinského občana, Serhija K. Podľa nej konal na pokyn ukrajinských štátnych predstaviteľov. Po vypuknutí vojny na Ukrajine mal spolu s ďalšími príslušníkmi ozbrojených síl vypracovať plán na zničenie plynovodov. Serhij K. bol zadržaný v auguste 2025 v Taliansku, odkiaľ ho potom v novembri vydali do Nemecka.

(tars, ap)

Minúta  |  

USA preklasifikovali status Hizballáhu a uvalili naň nové sankcie

Spojené štáty vo štvrtok uvalili nové sankcie na libanonský Hizballáh a oficiálne ho preklasifikovali na „službu iránskemu režimu pod velením iránskych síl Kuds, ktoré sú súčasťou Zboru islamských revolučných gárd (IRGC)“. Cieľom tohto kroku je zdôrazniť, že ozbrojená skupina a politická strana koná priamo v mene Teheránu.

Sankčné opatrenia smerujú k zablokovaniu finančných sietí zmrazením aktív, zákazom bankových transakcií a zamedzením dodávok tovaru či služieb. Sankčný zoznam zároveň rozšírilo desať osôb vrátane tureckého podnikateľa, ktorý prostredníctvom siete zmenární a krycích firiem prevádzal financie pre jednotky Kuds a Hizballáh.

Americký predstaviteľ uviedol, že štvrtkový krok nebol súčasťou nových opatrení, ktoré USA sľúbili podniknúť proti Iránu, v rámci ktorých minister financií Scott Bessent avizoval oznámenie najprísnejších sankcií v histórii.

Prezident Donald Trump v stredu varoval pred ekonomickými dôsledkami pre každú krajinu, ktorá by poskytla „akúkoľvek formu pomoci Iránu“, keďže Spojené štáty sa snažia ukončiť vojnu, ktorú pred takmer šiestimi mesiacmi začali spolu s Izraelom.

Hizballáh bol založený iránskymi gardami v roku 1982 a od roku 1997 ho Washington eviduje na zozname zahraničných teroristických organizácií. Okrem ozbrojených operácií riadi v Libanone vlastné školy, nemocnice a sociálne služby.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.