Preskočiť na obsah
  |  

Na západe Aljašky sa zrútilo lietadlo s ôsmimi ľuďmi

Na západe Aljašky havarovalo charterové lietadlo Cessna 441 s ôsmimi ľuďmi na palube. Stroj spoločnosti Security Aviation odštartoval z Anchorage a smeroval do Cape Newenham, vzdialeného približne 720 kilometrov, informuje CNN. Podľa predbežných informácií amerického Federálneho úradu pre letectvo sa zrútil vo štvrtok okolo 12.15 h neďaleko cieľového letiska.

Na palube boli dvaja piloti a šesť cestujúcich, ich stav však bezprostredne po nehode nebol známy. Lietadlo dopadlo na pevninu v blízkosti vojenského letiska Cape Newenham.

Na miesto vyrazili záchranné zložky a Aljašské koordinačné centrum záchrany spustilo pátraciu a záchrannú operáciu. Príčina havárie zatiaľ nie je známa.

Nehodu budú vyšetrovať Federálny úrad pre letectvo a Národný úrad pre bezpečnosť dopravy.

(mja)

  |  

Srbsko čakajú predčasné voľby, Vučić oznámil dva termíny

Srbsko čakajú predčasné parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnia 18. alebo 25. októbra, oznámil prezident Aleksandar Vučić. Presný termín má byť známy v najbližších dňoch. Pôvodne sa malo hlasovať až v decembri 2027.

Rozhodnutie prichádza po viac než roku protivládnych a protikorupčných protestov vedených študentmi. Tie vypukli po tragickom zrútení prístrešku na železničnej stanici v Novom Sade v novembri 2024, pri ktorom zahynulo 16 ľudí.

Vučić už v júni avizoval svoju rezignáciu a predčasné parlamentné aj prezidentské voľby, termín odchodu z funkcie však doposiaľ neoznámil.

Analytici nevylučujú, že ak jeho Srbská pokroková strana zvíťazí, mohol by sa následne stať premiérom. Srbsko sa usiluje o členstvo v EÚ, no úzke vzťahy udržiava aj s Ruskom a Čínou. Brusel od Belehradu požaduje reformy právneho štátu a účinnejší boj proti korupcii.

(reuters, mja)

  |  

Trump chce Američanov na Mesiaci do roku 2028. SpaceX môže rásť

Americký prezident Donald Trump podpísal memorandum, ktoré má výrazne zrýchliť rozvoj komerčných letov do vesmíru. Biely dom chce do roku 2030 umožniť najmenej tisíc štartov a návratov kozmických plavidiel ročne, kým vlani ich bolo 178.

Federálne úrady majú hľadať nové štartovacie a pristávacie lokality aj na štátnych pozemkoch, urýchliť povoľovanie a spolupracovať so súkromnými firmami na infraštruktúre.

Trump zároveň presadzuje návrat amerických astronautov na Mesiac do roku 2028 a prvé prvky lunárnej základne do roku 2030. NASA má podporovať komerčnú dopravu na Mesiac aj robotické misie na Mars a preveriť možnosti budúcich letov ľudí k červenej planéte.

Významnú úlohu zrejme zohrá SpaceX Elona Muska, ktorý už dominuje americkým štartom. Firma vlani uskutočnila 170 letov a podľa skorších vyjadrení plánuje v priebehu niekoľkých rokov ich počet dramaticky zvýšiť.

(reuters, mja)

  |  

USA chcú uvaliť na Irán „najtvrdšie sankcie v histórii“

Americký minister financií Scott Bessent oznámil, že USA uvalia na Irán „najtvrdšie sankcie v histórii“. Podrobnosti chce predstaviť v pondelok. Podľa Bessenta by maximálny ekonomický tlak mohol znížiť pravdepodobnosť obnovenia rozsiahlych vojenských operácií.

Americký prezident Donald Trump zároveň pohrozil bezprecedentnou „ekonomickou vojnou a izoláciou“ a vážnymi následkami pre každú krajinu, ktorá Iránu poskytne ekonomickú či inú pomoc.

Hrozby už zasiahli trhy a ceny ropy vystúpili na viac než trojtýždňové maximum. Osobitná pozornosť sa sústreďuje na Čínu, ktorá podľa údajov Kpler odoberá viac ako 80 percent iránskej ropy prepravovanej po mori.

Peking americké sankcie odmieta a presadzuje diplomatické riešenie. Irán označil tlak Washingtonu za „ekonomický terorizmus“.

Bessent však tvrdí, že kombinácia blokády a nových sankcií má prinútiť Teherán ustúpiť a napokon viesť ku kolapsu režimu.

(reuters, mja)

  |  

Hormuzom prešlo vo štvrtok sedem lodí, žiadny veľký ropný tanker

Lodná doprava cez strategický Hormuzský prieliv vo štvrtok výrazne zoslabla. Podľa údajov spoločnosti Kpler ním preplávalo iba sedem nákladných lodí s komoditami, čo je polovica počtu z predchádzajúceho dňa. Štyri plavidlá do prielivu vplávali a tri ho opustili.

Medzi nimi neboli žiadne veľmi veľké ropné tankery ani tankery na skvapalnený zemný plyn. Iránskou trasou však z Hormuzu vyplával jeden veľký tanker prevážajúci propán a bután.

Vývoj prichádza v čase obáv o bezpečnosť lodnej dopravy na Blízkom východe, pričom mierové rokovania medzi USA a Iránom zostávajú neisté. Premávka sa spomalila aj cez prieliv Báb el-Mandeb.

Vo štvrtok tadiaľ prešlo 23 komoditných lodí oproti 34 v každom z predchádzajúcich dvoch dní. Údaje však nezahŕňajú plavidlá, ktoré sa pohybujú s vypnutými transpondérmi.

(reuters, mja)

  |  

Švajčiarsky export na čínsky trh bude oslobodený od ciel

Švajčiarsko výrazne rozšírilo svoju obchodnú dohodu s Čínou a až 99,8 percent švajčiarskeho vývozu na jej trh bude prichádzať bez ciel. Uviedlo to vo štvrtok švajčiarske ministerstvo hospodárstva po rokovaniach s čínskym ministrom obchodu Wang Wen-tchaom v Berne, informuje agentúra DPA.

Podľa predchádzajúcej dohody o voľnom obchode medzi oboma krajinami z roku 2014 vstupovala do Číny bez ciel iba polovica švajčiarskeho exportu, zatiaľ čo takmer všetok čínsky vývoz do Švajčiarska už bol od ciel oslobodený.

Švajčiarske ministerstvo hospodárstva uviedlo, že nová dohoda uľahčí prístup na čínsky trh aj švajčiarskym investorom. Rezort dodal, že do dohody o voľnom obchode je teraz zahrnutý aj obchod so službami a digitálny obchod.

Čína je tretím najväčším obchodným partnerom Švajčiarska po Európskej únii a Spojených štátoch.

(tasr, dpa)