Preskočiť na obsah
  |  

Žilinka varuje pred rastom kriminality pod vplyvom drog

V roku 2025 sa trestnej činnosti pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok dopustilo 25,3 percenta páchateľov. V roku 2024 to bolo 21,9 percenta a v roku 2023 20,6 percenta. Podľa generálneho prokurátora Maroša Žilinku tak možno hovoriť o rastúcom trende.

Podiel páchateľov pod vplyvom alkoholu zostáva dlhodobo takmer rovnaký. Vlani išlo o 4 141 osôb, teda 17,7 percenta. V roku 2024 predstavoval ich podiel 17,9 percenta a rok predtým 17,8 percenta.

Výrazne však pribúda páchateľov pod vplyvom drog. V roku 2025 ich bolo 1 757, čo predstavovalo 7,5 percenta. O rok skôr ich bolo 1 101 a v roku 2023 iba 820 osôb. Medziročne tak ich počet vzrástol o 59,6 percenta a oproti roku 2023 o 114,3 percenta.

Žilinka zároveň upozornil, že tieto údaje treba hodnotiť v kontexte klesajúceho počtu osôb s ukončeným trestným stíhaním. Vlani ich bolo 23 343, medziročne o 14 percent menej a oproti roku 2023 o 20,4 percenta menej.

(tasr, mja)

  |  

Rezort práce poskytne finančnú pomoc po búrkach

Ministerstvo práce pod vedením Erika Tomáša (Hlas) ponúkne domácnostiam postihnutým štvrtkovými búrkami na západe Slovenska humanitárnu finančnú pomoc. Po predložení relevantnej žiadosti môžu fyzické osoby dostať až 1 500 eur na domácnosť, pričom dotácia je určená najmä na pokrytie základných životných potrieb bezprostredne po mimoriadnej udalosti.

Za splnenia zákonných podmienok dotáciu podľa ministerstva možno poskytnúť aj opakovane. O podporu môžu požiadať aj obce, pre ktoré je stanovená maximálna suma 15-tisíc eur.

Obce môžu peniaze použiť napríklad na materiál a pomôcky pre obyvateľov. Rezort zároveň v postihnutých oblastiach poskytuje personálnu a psychologickú pomoc.

Domácnosti sa môžu obrátiť aj na Poradne komplexnej pomoci, kde získajú sociálne a právne poradenstvo vrátane pomoci pri riešení poistných udalostí. Silné búrky vo štvrtok zasiahli viaceré časti západného Slovenska vrátane Bratislavy, spôsobili škody a na viacerých miestach aj výpadky elektriny.

Na strednom Slovensku je po búrkach bez elektriny vyše 2-tisíc odberných miest. Najhoršia situácia je v južných okresoch Banskobystrického kraja.

(tasr, mja)

  |  

V Poľsku zadržali muža, ktorý vyzýval na vraždy politikov

Poľská polícia zadržala 23-ročného muža z Lubelského vojvodstva, ktorý podľa vyšetrovateľov na internete vyzýval na vraždy vysokopostavených politikov. Centrálny úrad pre boj s kyberzločinom objavil jeho príspevok v online skupine venovanej strelným zbraniam.

Autor v ňom mal vyzývať na „likvidáciu“ viacerých ľudí a navrhovať zorganizovanie atentátu na popredných predstaviteľov Poľska. Úrady zatiaľ nezverejnili mená politikov, ktorých sa údajné hrozby týkali, ani bližšie okolnosti prípadu.

Prokuratúra vzniesla proti mužovi viacero závažných obvinení. Týkajú sa okrem iného konania vytvárajúceho podmienky na spáchanie genocídy, prípravy zločinov proti mieru, ľudskosti a vojnových zločinov, ako aj verejného podnecovania k trestnému činu.

Súd poslal 23-ročného obvineného na 30 dní do väzby. V prípade, že ho uznajú za vinného, mu podľa úradov hrozí trest odňatia slobody až na 20 rokov.

(reuters, mja)

  |  

Rusko hlási zmarený útok pri Moskve, drony mali pašovať z EÚ

Ruské úrady oznámili, že zadržali deviatich ľudí v dvoch prípadoch, ktoré podľa Moskvy súvisia s ukrajinskými tajnými službami. Federálna bezpečnostná služba FSB tvrdí, že osem osôb pripravovalo útok na strategický obranný podnik v Moskovskej oblasti.

Skupina mala disponovať 35 dronmi vybavenými výbušninami, ktoré podľa ruskej strany niekto prepašoval z Európskej únie. V samostatnom prípade zadržali v Murmanskej oblasti cudzinca z bližšie neurčenej krajiny, ktorý sa údajne chystal prekročiť hranicu do Nórska.

FSB ho podozrieva z toho, že v Moskve vykonával prieskum administratívnych budov a sledoval vlaky prepravujúce ropné produkty.

Ruské štátne agentúry TASS a RIA uviedli, že všetci zadržaní pracovali pre ukrajinské špeciálne služby. Moskva podobné zatknutia údajných ukrajinských agentov oznamuje pravidelne.

Kyjev sa k najnovším tvrdeniam ruských úradov zatiaľ nevyjadril.

(reuters, mja)

  |  

Zdechovský sa obracia na Brusel pre detské ihrisko v Havranci

Český europoslanec Tomáš Zdechovský sa obráti na Európsku komisiu pre detské ihrisko v slovenskej obci Havranec, ktorá má oficiálne približne 15 obyvateľov. Jeho vybudovanie stálo takmer 50-tisíc eur.

„Toto má byť zmysluplné využívanie európskych peňazí?“ pýta sa Zdechovský. Od Komisie chce zistiť, kto projekt schválil, podľa akých kritérií, koľko financií z EÚ naň smerovalo a či nedošlo k politickému zvýhodneniu obce vedenej starostom Milanom Ščerbom zo Smeru.

„Európske dotácie nie sú kasička na nezmysly. Ak sa ukáže pochybenie, peniaze sa musia vrátiť,“ uviedol europoslanec.

Obec získala financie prostredníctvom Pôdohospodárskej platobnej agentúry po schválení projektu miestnou akčnou skupinou Dukla, ktorá združuje obce svidníckeho regiónu.

Kritiku vyvolali najmä informácie, podľa ktorých v Havranci nežije žiadne dieťa. Starosta to odmieta. „Skoro na každom dome v Havranci sú deti, ktoré tam chodievajú, a využívajú aj ihrisko. Chodia tam aj cudzie deti,“ povedal pre tnlive.sk.

(mja)

  |  

Pellegrini a Raši si pripomenuli obete okupácie

Prezident Peter Pellegrini a predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas) si pri príležitosti 58. výročia okupácie Československa pripomenuli obete udalostí z 21. augusta 1968. Obaja zdôraznili význam slobody, demokracie a suverenity.

Pellegrini pripomenul, že príchod okupačných vojsk znamenal koniec nádejí na reformu spoločnosti a začiatok ďalších desaťročí neslobody. Mnohí ľudia podľa neho stratili možnosť slobodne hovoriť, študovať, pracovať či rozhodovať o vlastnom živote.

„Našou úlohou je urobiť všetko pre to, aby sa už nikdy neopakovala doba, keď o osude našej krajiny rozhodovala cudzia moc a sloboda jej občanov bola pošliapaná,“ uviedol prezident. Zároveň vzdal úctu ľuďom, ktorí za túžbu po slobode zaplatili životom.

Raši označil vpád vojsk Varšavskej zmluvy za násilné ukončenie nádeje na slobodnejší život. „O osude žiadneho národa nesmú rozhodovať cudzia moc a sila zbraní,“ vyhlásil.

Podľa predsedu parlamentu udalosti pripomínajú, že sloboda, mier a suverenita nie sú samozrejmosťou a spoločnosť ich musí chrániť.

(tasr, mja)