Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zbrane ukryté pri Berlíne mali slúžiť na atentáty pre ruské tajné služby

Nemecké bezpečnostné orgány minulý rok objavili v lese neďaleko Berlína ukryté strelné zbrane, ktoré mali podľa zistení tajných služieb slúžiť na atentáty objednané ruskou rozviedkou. Informovali o tom Süddeutsche Zeitung a stanice NDR a WDR s odvolaním sa na nemenované zdroje.

Jedného z podozrivých zadržali v Rumunsku a vyšetrovatelia sa domnievajú, že mohol byť zodpovedný za vytvorenie tajného skladu zbraní. Prípad preveruje nemecká Spolková generálna prokuratúra pre podozrenie z prípravy závažného násilného činu ohrozujúceho štát.

Nemecká kontrarozviedka je podľa médií presvedčená, že osoby stojace za skladom konali na pokyn ruských tajných služieb.

Medzi možnými cieľmi mali byť predstavitelia zbrojárskeho priemyslu, ruskí opoziční predstavitelia žijúci v exile a podporovatelia Ukrajiny.

Prokuratúra ani nemecká kontrarozviedka sa k prípadu nevyjadrili. Bezprostrednú reakciu neposkytlo ani ruské veľvyslanectvo.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Čína zakázala firmám poskytovať informácie Bruselu

Čína nariadila svojim firmám, aby neposkytovali informácie Bruselu pri vyšetrovaniach podľa pravidiel EÚ o zahraničných subvenciách (FSR), informuje portál Politico.

Peking výslovne spomenul prípad čínskeho gigantu JD.com, ktorý chce za dve miliardy eur prevziať nemeckú Ceconomy, materskú spoločnosť predajcu elektroniky MediaMarkt.

Európska komisia preveruje, či JD.com nezískava konkurenčnú výhodu vďaka čínskej štátnej podpore, napríklad preferenčnému financovaniu, daňovým úľavám či grantom. Peking tvrdí, že Brusel požaduje neprimerané množstvo informácií a pravidlá používa proti čínskym spoločnostiam.

Komisia diskrimináciu odmieta a zdôrazňuje, že FSR platí pre firmy bez ohľadu na ich pôvod. Spor prichádza v čase intenzívnych rokovaní EÚ a Číny o obchodných vzťahoch a európskom deficite v obchode s čínskym tovarom, ktorý dosahuje približne jednu miliardu eur denne.

V septembri sa očakáva videokonferencia Komisie s čínskym ministerstvom obchodu, ktorá má pripraviť októbrovú cestu eurokomisára Maroša Šefčoviča do Pekingu. Podľa europoslanca Dirka Gotinka môže čínsky zásah ohroziť aj samotnú akvizíciu Ceconomy.

(mja)

Minúta  |  

SaS a PS odmietajú ďalšie zvyšovanie daní, šetriť má podľa nich štát

Opozičné SaS a Progresívne Slovensko kritizujú spôsob, akým koalícia pripravuje štátny rozpočet na rok 2027. Podľa nich by ďalšiu konsolidáciu nemali zaplatiť občania a podnikatelia vyššími daňami či odvodmi, ale štát úsporami na vlastných výdavkoch.

Predseda SaS Branislav Gröhling zároveň očakáva tvrdé spory v koalícii a pripustil, že Robert Fico (Smer) môže hlasovanie o rozpočte spojiť s dôverou vláde.

SaS navrhuje znížiť štátny administratívny aparát minimálne o 10 percent, zrušiť niektoré ministerstvá a sociálnu pomoc poskytovať adresnejšie. Presadzuje tiež zrušenie transakčnej dane a nulové zdanenie zisku, ktorý firmy reinvestujú. Podobné výhrady má aj PS.

Poslanec Štefan Kišš tvrdí, že prioritami rozpočtu majú byť rast ekonomiky, zastavenie zadlžovania a zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce. Opozícia tak žiada, aby náklady ďalšej konsolidácie vo väčšej miere niesol samotný štát.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ruské prieskumné lietadlo zrejme narušilo vzdušný priestor Fínska

Fínska pohraničná stráž vyšetruje podozrenie, podľa ktorého ruské prieskumné lietadlo IL-20 vo štvrtok narušilo vzdušný priestor krajiny. K incidentu malo dôjsť nad západnou časťou Fínskeho zálivu. Podľa údajov pohraničnej stráže trvalo možné narušenie fínskeho územia približne tri minúty.

Ruský stroj sa pritom mal v najhlbšom bode nachádzať asi 4,7 námornej míle, teda približne 8,7 kilometra, vo fínskom vzdušnom priestore.

Úrady zatiaľ hovoria o podozrení a okolnosti incidentu preverujú. Pohraničná stráž v piatok oznámila, že v súvislosti s prípadom už začala predbežné vyšetrovanie.

Z dostupných informácií zatiaľ nie je jasné, prečo sa ruské prieskumné lietadlo mohlo ocitnúť nad fínskym územím ani aká bola jeho presná letová trasa.

Fínske úrady tak zatiaľ incident definitívne nepotvrdili a ďalšie podrobnosti majú vyplynúť z vyšetrovania.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Bielorusko zatvára svoje veľvyslanectvo vo Fínsku

Bielorusko od 1. septembra zatvorí svoje veľvyslanectvo vo Fínsku. Vyplýva to z uznesenia, ktoré prijala bieloruská vláda. Fínske ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo, že Minsk ho o plánovanom zatvorení diplomatickej misie už informoval.

Helsinki však zatiaľ čakajú na ďalšie podrobnosti o tom, akým spôsobom chce Bielorusko po tomto kroku zabezpečovať svoje diplomatické zastúpenie vo Fínsku.

Z dostupných informácií nie je jasné, či agenda veľvyslanectva prejde pod bieloruskú diplomatickú misiu v inej krajine alebo Minsk zvolí inú formu zastúpenia.

Bieloruské veľvyslanectvo vo Fínsku bezprostredne nereagovalo na žiadosť o vyjadrenie. Rovnako nie je známy konkrétny dôvod, prečo sa bieloruská vláda rozhodla ambasádu zatvoriť.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Žilinka varuje pred rastom kriminality pod vplyvom drog

V roku 2025 sa trestnej činnosti pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok dopustilo 25,3 percenta páchateľov. V roku 2024 to bolo 21,9 percenta a v roku 2023 20,6 percenta. Podľa generálneho prokurátora Maroša Žilinku tak možno hovoriť o rastúcom trende.

Podiel páchateľov pod vplyvom alkoholu zostáva dlhodobo takmer rovnaký. Vlani išlo o 4 141 osôb, teda 17,7 percenta. V roku 2024 predstavoval ich podiel 17,9 percenta a rok predtým 17,8 percenta.

Výrazne však pribúda páchateľov pod vplyvom drog. V roku 2025 ich bolo 1 757, čo predstavovalo 7,5 percenta. O rok skôr ich bolo 1 101 a v roku 2023 iba 820 osôb. Medziročne tak ich počet vzrástol o 59,6 percenta a oproti roku 2023 o 114,3 percenta.

Žilinka zároveň upozornil, že tieto údaje treba hodnotiť v kontexte klesajúceho počtu osôb s ukončeným trestným stíhaním. Vlani ich bolo 23 343, medziročne o 14 percent menej a oproti roku 2023 o 20,4 percenta menej.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.