Preskočiť na obsah
  |  

Ruské lietadlo pomáha s požiarmi Srbsku, to žiada aj zásah EÚ

Srbsko požiadalo Európsku úniu o pomoc pri záchranných prácach a boji proti rozsiahlym lesným požiarom, ktoré si vyžiadali jednu obeť a viacero zranených. Minister vnútra Ivica Dačić potvrdil, že krajina potrebuje ďalšie hasičské lietadlá, vrtuľníky a techniku.

Svoju žiadosť podala krajina prostredníctvom mechanizmu civilnej ochrany Európskej únie.

Situácia je najkritickejšia v prírodnej rezervácii Deliblatská púšť, kde oheň zničil viac ako 3 500 hektárov porastu. Zásah hasičov značne komplikujú silný vietor, nepriaznivý terén a opätovné vzplanutia.

Dačić začiatkom týždňa tvrdil, že kapacity Únie nie sú voľné, a preto Belehrad požiadal o zásah Rusko. V stredu v meste Niš pristálo ruské lietadlo Il-76P, ktoré už zapojili do hasenia. Európska komisia však reagovala, že Srbsko mechanizmus EÚ predtým neaktivovalo, pričom na aktuálnu žiadosť reagovala sprístupnením satelitných snímok zo systému Copernicus na mapovanie ohnísk.

(tasr, hina, max)

  |  

NATO pomáha koordinovať misiu na ochranu Hormuzu

Najvyšší veliteľ NATO, generál amerických vzdušných síl Alex Grynkewich, usporiadal v stredu videokonferenciu náčelníkov obrany zainteresovaných spojencov. Cieľom rokovania bolo uľahčiť ich možné príspevky na podporu slobody plavby v Hormuzskom prielive.

Hovorca veliteľstva zdôraznil, že nejde o oficiálnu misiu NATO, ale Aliancia len využíva svoje schopnosti na spájanie spojencov a koordináciu ich kapacít.

Členské štáty NATO sa snažia vyhnúť priamemu zapojeniu do iránskeho konfliktu. Namiesto toho sa zameriavajú na vznik koalície mimo aliančných štruktúr s cieľom znovuotvoriť prieliv, cez ktorý sa pred februárom prepravovala pätina svetovej obchodovanej ropy.

Lídrami v budovaní koalície približne tucta krajín sú Francúzsko a Veľká Británia. Ich zámerom je zaručiť bezpečnú plavbu po uvoľnení napätia alebo vyriešení konfliktu, aj keď dlhodobé fungovanie si bude vyžadovať aj súhlas Iránu.

(reuters, max)

  |  

Mediazona je opäť na ruskom zozname zahraničných agentov

Ruské ministerstvo spravodlivosti vyhlásilo nezávislú spravodajskú stanicu Mediazona za „zahraničného agenta“. Ministerstvo krok zdôvodnilo tým, že médium financované zo zahraničia šírilo nepravdivé informácie o ruskom systéme presadzovania práva a vykonávalo politickú činnosť.

Redakcia prostredníctvom aplikácie Telegram reagovala, že ju úrady vyhlásili za zahraničného agenta už po druhýkrát, pričom redaktor Jegor Skovoroda označil toto rozhodnutie za šialené.

Mediazona bola prvýkrát na zoznam zaradená v roku 2021 a následne vyradená z registra autorizovaných médií.

Po invázii na Ukrajinu v marci 2022 regulátor Roskomnadzor zablokoval jej webovú stránku. Redakcia Mediazony vrátane šéfredaktora Sergeja Smirnova v súčasnosti pracuje v exile mimo Ruska, pričom viacerí jej novinári čelia v krajine trestnému stíhaniu a individuálnemu označeniu za zahraničných agentov.

(reuters, max)

  |  

Problém so skrytými kľučkami: automobilky zvolávajú autá

Tesla a ďalších osem automobiliek oznámili v Číne rekordnú zvolávaciu akciu, ktorá sa týka približne 4,3 milióna vozidiel. Dôvodom sú obavy, že v prípade nehody a výpadku elektriny je mechanické núdzové otváranie dverí ťažko identifikovateľné, čo môže uväzniť cestujúcich v horiacom aute alebo skomplikovať prácu záchranárom.

Najväčší podiel tvorí Tesla s 2,98 milióna vozidlami (Model 3, Y, S a X). Akcia sa týka aj čínskych značiek Xiaomi (390-tisíc), Leapmotor (371-tisíc) či Xpeng (264-tisíc). Výrobcovia problém vyriešia bezplatnou inštaláciou výstražných štítkov a vzdialenou aktualizáciou softvéru, ktorá napríklad pri kolízii automaticky stiahne okná.

Zásah prichádza po sprísnení bezpečnostných požiadaviek zo strany pekinských úradov v reakcii na tragické nehody.

Čína navyše oznámila, že od roku 2027 plne zakáže skryté kľučky dverí, čím sa stane prvou krajinou na svete, ktorá tento dizajnový trend ukončí. O nové bezpečnostné normy pre elektrické kľučky sa začali zaujímať aj úrady v USA.

(reuters, max)

  |  

Susko obhajuje reformu súdnictva, opozícia žiada stiahnutie zákona

Opozičné hnutie PS a združenie Za otvorenú justíciu (ZOJ) podrobili kritike vládou schválený návrh zákona o justičných čakateľoch z dielne ministerstva spravodlivosti. Opozícia a ZOJ tvrdia, že návrh ruší nezávislé hodnotiace komisie a oslabuje otvorené výberové konania na sudcov.

Poslankyňa Zuzana Števulová (PS) preto vyzvala ministra Borisa Suska (Smer) na stiahnutie zákona, zatiaľ čo hovorkyňa ZOJ Pamela Záleská upozornila, že presun hodnotenia na predsedov kolégií nadriadených súdov znižuje objektivitu a obnovuje priateľské či nepriateľské väzby v hierarchii.

Ministerstvo spravodlivosti obvinenia odmieta a zdôrazňuje, že otvorené výberové konania zostávajú zachované pre prípady, keď nebude k dispozícii justičný čakateľ. Výber na samotné pozície čakateľov bude podľa hovorkyne Barbory Škulovej otvorený pre všetkých právnikov z praxe aj akademickej obce.

Zmenu systému hodnotenia sudcov označil rezort za zámer, ktorý prešiel štandardným pripomienkovým konaním. Predchádzajúce hodnotiace komisie boli podľa ministerstva ekonomicky náročné a nebrali dostatočne do úvahy stanoviská nadriadených súdov.

(tasr, max)

  |  

Skupina proukrajinských krajín sa stretne v Kyjeve za účasti EÚ a NATO

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Andy Burnham a nemecký kancelár Friedrich Merz budú v pondelok spolupredsedať stretnutiu takzvanej koalície ochotných. Na rokovaní proukrajinských krajín v Kyjeve sa zúčastní aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ukrajinské hlavné mesto v poslednom období čelí intenzívnemu bombardovaniu, z dôvodu čoho Zelenskyj opakovane apeluje na spojencov o navýšenie pomoci.

Účasť na stretnutí potvrdil predseda Európskej rady António Costa, zatiaľ čo zástupkyňa generálneho tajomníka NATO Radmila Šekerinska sa pripojí na diaľku.

Ako uviedla Macronova kancelária, lídri na stretnutí opätovne potvrdia odhodlanie posilniť podporu Ukrajiny pri jej obrane pred ruskou agresiou.

(reuters, max)