Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Ceute pochovávajú migrantov, ktorí zomreli počas prechodu hraníc

V španielskej enkláve Ceuta v severnej Afrike začali na moslimskom cintoríne pochovávať obete masívneho prechodu hraníc z Maroka, ku ktorému došlo 30. júla. Pri návale migrácie na španielskej strane hranice zahynulo 82 ľudí a Maroko potvrdilo ďalších 14 úmrtí.

Podľa správcu cintorína Saida Mohammeda plánujú úrady v nasledujúcich dňoch pochovať približne 70 tiel podľa moslimských náboženských zvykov.

Až 95 percent pochovaných obetí zatiaľ neidentifikovali. Súd v Ceute doteraz potvrdil totožnosť iba šiestich marockých mužov. Identifikáciu spomaľujú náročné procesy porovnávania DNA a odtlačkov prstov, ako aj komplikácie pre marockých príbuzných pri legálnom prechode hraníc na španielske územie. Každý hrob preto označujú očíslovaným kameňom pre prípadnú budúcu identifikáciu a repatriáciu.

V Ceute naďalej zostáva päť- až osemtisíc ľudí z celkového počtu najmenej 72-tisíc migrantov, ktorí pred tromi týždňami prekročili hraničnú líniu.

(reuters, max)

Minúta  |  

USA uvoľnia OSN 725 miliónov dolárov, dlhujú štyri miliardy

Trumpova administratíva začala proces prevodu 725 miliónov dolárov Organizácii Spojených národov (OSN). Krok prichádza pred plánovaným vystúpením prezidenta Donalda Trumpa na Valnom zhromaždení OSN.

Globálna organizácia čelí vážnej finančnej kríze a hrozbe kolapsu pre neplatenie členských príspevkov. Celkový dlh Spojených štátov podľa OSN presahuje štyri miliardy dolárov.

Uvoľnené peniaze predstavujú menej ako 20 percent z tejto sumy, no podľa odborníkov to organizácii umožní vyplácať mzdy a udržať chod bez okamžitých škrtov do konca roka.

Ak by Washington neuskutočnil platbu, v januári by mohol prísť o hlasovacie práva vo Valnom zhromaždení. OSN na krízu reaguje aj úspornou reformou s názvom „UN80“, v rámci ktorej znížila svoj rozpočet na rok 2026 o 9,2 percenta a presúva viac ako dvetisíc pracovných pozícií z drahých miest do lacnejších centier.

(reuters, max)

Minúta  |  

Drony zasiahli nákupné centrum na Ukrajine, hlásia desiatky obetí

Dva ruské drony zasiahli v piatok nákupné centrum v stredoukrajinskom Kryvom Rihu. Tragický denný útok na rodné mesto prezidenta Volodymyra Zelenského si vyžiadal najmenej 16 obetí na životoch a viac ako 130 zranených.

Regionálny guvernér Oleksandr Hanža informoval, že medzi zranenými je aj 22 detí, pričom desiatky ľudí zostávajú vo vážnom stave.

Prezident Volodymyr Zelenskyj označil útok za cynický a opovrhnutiahodný teroristický čin. Zdôraznil, že druhý dron udrel na miesto približne pol hodiny po prvom, čo vyhodnotil ako úmyselný zámer zasiahnuť zasahujúce záchranné zložky. Zároveň opätovne vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby pohnalo Rusko k zodpovednosti.

V reakcii na pokračujúce ruské útoky Ukrajina taktiež intenzívnejšie zameriava svoje údery na ruskú logistiku a ropnú infraštruktúru.

(reuters, max)

Minúta  |  

Ruské lietadlo pomáha s požiarmi Srbsku, to žiada aj zásah EÚ

Srbsko požiadalo Európsku úniu o pomoc pri záchranných prácach a boji proti rozsiahlym lesným požiarom, ktoré si vyžiadali jednu obeť a viacero zranených. Minister vnútra Ivica Dačić potvrdil, že krajina potrebuje ďalšie hasičské lietadlá, vrtuľníky a techniku.

Svoju žiadosť podala krajina prostredníctvom mechanizmu civilnej ochrany Európskej únie.

Situácia je najkritickejšia v prírodnej rezervácii Deliblatská púšť, kde oheň zničil viac ako 3 500 hektárov porastu. Zásah hasičov značne komplikujú silný vietor, nepriaznivý terén a opätovné vzplanutia.

Dačić začiatkom týždňa tvrdil, že kapacity Únie nie sú voľné, a preto Belehrad požiadal o zásah Rusko. V stredu v meste Niš pristálo ruské lietadlo Il-76P, ktoré už zapojili do hasenia. Európska komisia však reagovala, že Srbsko mechanizmus EÚ predtým neaktivovalo, pričom na aktuálnu žiadosť reagovala sprístupnením satelitných snímok zo systému Copernicus na mapovanie ohnísk.

(tasr, hina, max)

Minúta  |  

NATO pomáha koordinovať misiu na ochranu Hormuzu

Najvyšší veliteľ NATO, generál amerických vzdušných síl Alex Grynkewich, usporiadal v stredu videokonferenciu náčelníkov obrany zainteresovaných spojencov. Cieľom rokovania bolo uľahčiť ich možné príspevky na podporu slobody plavby v Hormuzskom prielive.

Hovorca veliteľstva zdôraznil, že nejde o oficiálnu misiu NATO, ale Aliancia len využíva svoje schopnosti na spájanie spojencov a koordináciu ich kapacít.

Členské štáty NATO sa snažia vyhnúť priamemu zapojeniu do iránskeho konfliktu. Namiesto toho sa zameriavajú na vznik koalície mimo aliančných štruktúr s cieľom znovuotvoriť prieliv, cez ktorý sa pred februárom prepravovala pätina svetovej obchodovanej ropy.

Lídrami v budovaní koalície približne tucta krajín sú Francúzsko a Veľká Británia. Ich zámerom je zaručiť bezpečnú plavbu po uvoľnení napätia alebo vyriešení konfliktu, aj keď dlhodobé fungovanie si bude vyžadovať aj súhlas Iránu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Mediazona je opäť na ruskom zozname zahraničných agentov

Ruské ministerstvo spravodlivosti vyhlásilo nezávislú spravodajskú stanicu Mediazona za „zahraničného agenta“. Ministerstvo krok zdôvodnilo tým, že médium financované zo zahraničia šírilo nepravdivé informácie o ruskom systéme presadzovania práva a vykonávalo politickú činnosť.

Redakcia prostredníctvom aplikácie Telegram reagovala, že ju úrady vyhlásili za zahraničného agenta už po druhýkrát, pričom redaktor Jegor Skovoroda označil toto rozhodnutie za šialené.

Mediazona bola prvýkrát na zoznam zaradená v roku 2021 a následne vyradená z registra autorizovaných médií.

Po invázii na Ukrajinu v marci 2022 regulátor Roskomnadzor zablokoval jej webovú stránku. Redakcia Mediazony vrátane šéfredaktora Sergeja Smirnova v súčasnosti pracuje v exile mimo Ruska, pričom viacerí jej novinári čelia v krajine trestnému stíhaniu a individuálnemu označeniu za zahraničných agentov.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.