Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA a Kanada sa nedohodli, Washington zavedie nové clá

Spojené štáty a Kanada nedosiahli obchodnú dohodu. Washington preto od soboty zavedie 50-percentné clá na časť kanadského dovozu, čím sa ďalej vyostrujú vzťahy medzi dlhoročnými spojencami.

Vysokopostavený predstaviteľ administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa uviedol, že clá podľa článku 338 sa budú týkať kanadského tovaru v hodnote približne 20 miliárd dolárov a začnú platiť krátko po polnoci.

Kanadský premiér Mark Carney následne oznámil prerušenie obchodných rokovaní a uviedol, že Kanada odpovie odvetnými opatreniami v rovnakom rozsahu. Vyjednávačom zároveň nariadil návrat do Ottawy.

Rozhodnutie prišlo po troch dňoch rokovaní vo Washingtone medzi kanadským ministrom zodpovedným za obchod s USA Dominicom LeBlancom a americkým obchodným splnomocnencom Jamiesonom Greerom. Carney označil zmeny amerických podmienok na poslednú chvíľu za neférové a ekonomicky nevýhodné.

Nové clá zasiahnu pomerne malú časť kanadského exportu, pridajú sa však k existujúcim americkým clám na oceľ, rezivo a automobily. Uplatňovať ich budú bez ohľadu na to, či kanadský tovar spĺňa podmienky preferenčného zaobchádzania podľa obchodnej dohody USA, Mexika a Kanady.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Uber dostal v Holandsku rekordnú pokutu za blokovanie účtov

Holandský úrad na ochranu údajov uložil spoločnosti Uber pokutu vo výške 825 miliónov eur podľa všeobecného nariadenia Európskej únie o ochrane údajov. Sankcia sa týka postupu spoločnosti v rokoch 2020 až 2022, keď dočasne deaktivovala účty niektorých vodičov bez ich riadneho informovania pre podozrenie z podvodu. Informuje Euractiv.

Uber pri vyhodnocovaní vychádzal napríklad z dĺžky cesty, aby určil, či vodiči nerobia zbytočné obchádzky na navyšovanie cien, alebo či neprijímajú jazdy, ktoré neplánovali absolvovať. Rozhodnutia priamo ovplyvňovali schopnosť vodičov zarábať.

Spoločnosť Uber vyhlásila, že s týmto rozhodnutím aj s výškou neprimeranej pokuty dôrazne nesúhlasí a odvolá sa. Podľa jej hovorcu úrad preskúmal len historické politiky, ktoré už pred rokmi zrušili.

Uložená sankcia je druhou najvyššou pokutou podľa GDPR od roku 2018, hneď po pokute 1,2 miliardy eur pre spoločnosť Meta z roku 2023.

(max)

Minúta  |  

Situácia vo Volkswagene je podľa Blumeho kritická

Situácia vo Volkswagene je veľmi napätá, povedal šéf VW Oliver Blume pred sériou rokovaní so zástupcami zamestnancov. Tí sa obávajú rozsiahleho rušenia pracovných miest. Informovala o tom agentúra DPA.

„Situácia je viac než kritická,“ povedal Blume v rozhovore zverejnenom na firemnom intranete. Spoločnosť je stále schopná konať, je však potrebné urobiť tak čo najskôr, dodal. Povedal, že prevádzková návratnosť automobilky, ktorá dosahuje 3,8 %, je síce v súčasnej napätej situácii solídna, je však „príliš nízka na to, aby vygenerovala v dlhodobejšom horizonte dostatok financií na nové technológie, nové produkty a nové závody“. Zároveň uviedol, že doterajšie opatrenia na zníženie nákladov evidentne nestačia.

Na problematickú situáciu v najväčšej európskej automobilke poukázal Blume už minulý mesiac, keď pripustil, že na udržanie konkurencieschopnosti bude možno potrebné prepustiť ďalších 50.000 ľudí. Predtým vedenie firmy oznámilo plán zrušiť do roku 2030 zhruba 50.000 miest, ktoré by sa okrem rovnomennej značky dotkli aj dcérskych firiem ako Audi a Porsche. Blume tak fakticky potvrdil informácie ekonomického mesačníka Manager Magazin z konca júna, že firma nevylučuje zrušenie zhruba 100.000 pracovných miest.

Vedenie firmy momentálne plánuje do konca augusta deväť schôdzok so zástupcami zamestnancov. Prvá sa uskutoční vo Wolfsburgu 25. augusta a na druhý deň ďalšie dve v Emdene a Zwickau. Ďalšie schôdzky budú v Salzgitteri, Braunschweigu, Dráždanoch, Chemnitzi a Baunatale neďaleko Kasselu a posledná sa uskutoční 31. augusta v Hannoveri.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Švajčiari v referende zrejme odmietnu posilnenie neutrality

Voliči zrejme odmietnu upevnenie neutrality Švajčiarska. Vyplýva to z výsledkov prieskumu verejnej mienky pred referendom, ktoré sa uskutoční koncom septembra, informuje agentúra AFP.

Prieskum zverejnený v piatok verejnoprávnym vysielateľom SRG ukázal, že 54 percent oprávnených voličov je proti iniciatíve, ktorá má do švajčiarskej ústavy zakotviť prísnu definíciu neutrality. Návrh, ktorý by okrem iného krajine zakázal uplatňovať väčšinu hospodárskych sankcií, podporilo v prieskume výskumného inštitútu gfs.bern len 42 percent z viac ako 17.000 opýtaných. Ďalšie štyri percentá uviedli, že ešte nevedia, ako budú 27. septembra hlasovať.

Iný prieskum, ktorý tento týždeň zverejnila mediálna skupina Tamedia, naznačil ešte výraznejšie odmietnutie iniciatívy. Proti bolo až 62 percent respondentov a za ňu sa vyslovilo len 36 percent. Švajčiarske občianske a politické hnutie Pro Schweiz, ktoré vedie kampaň za jej prijatie, v reakcii na rozhodnutie Bernu podporiť hospodársky tlak Európskej únie na Rusko v súvislosti s inváziou na Ukrajinu vyzbieralo dostatok podpisov na vyhlásenie referenda o pevnejšom zakotvení neutrality v ústave.

Požaduje, aby základný zákon zaručoval, že švajčiarska neutralita bude „ozbrojená a trvalá“ a uplatňovaná „natrvalo a bez výnimky“. V praxi by to napríklad znamenalo obmedzenie možnosti krajiny pripájať sa k vojenským alianciám alebo uvaľovať sankcie na štáty zapojené do konfliktov, ak by na to nebol mandát Organizácie Spojených národov (OSN). Zároveň by iniciatíva Švajčiarsku zabránila nadväzovať užšie vzťahy so Severoatlantickou alianciou (NATO) a vylúčilo by akékoľvek vojenské spojenectvo s výnimkou prípadu, keď by bolo napadnuté.

V súčasnosti síce neutralita zostáva základným princípom švajčiarskej politiky, ale vláda tvrdí, že si musí ponechať určitý manévrovací priestor – napríklad reagovať na meniacu sa bezpečnostnú situáciu či prijímať sankcie. AFP pripomína, že Švajčiari svoju neutralitu vo veľkej miere podporujú, vláda aj parlament však návrh odmietli. Proti iniciatíve sa postavili aj takmer všetky hlavné politické strany. Výnimkou je pravicová Švajčiarska ľudová strana (SVP), ktorá je zároveň najväčším politickým zoskupením v krajine a od začiatku je s iniciatívou úzko spätá.

(afp, tasr)

Minúta  |  

Výstavba tanečnej sály v Bielom dome môže pokračovať

Najvyšší súd USA dočasne pozastavil súdny zákaz a povolil administratíve prezidenta Donalda Trumpa pokračovať vo výstavbe 400-miliónového projektu tanečnej sály a podzemného komplexu v Bielom dome.

Rozhodnutie poskytuje sudcom čas na posúdenie žiadosti vlády, zatiaľ čo pokračuje aj konanie pre žalobu neziskovej organizácie National Trust for Historic Preservation.

Spoločnosť zažalovala administratívu po tom, čo bez osobitného súhlasu Kongresu zbúrala historické Východné krídlo Bieleho domu z roku 1902. Nižšie súdy predtým nariadili pozastaviť nadzemnú výstavbu obrovského objektu s rozlohou 8 360 štvorcových metrov s tým, že prezident je len dočasným nájomcom a nemôže meniť pamiatku bez povolenia.

Právnici ministerstva spravodlivosti aj sám Trump obhajujú projekt ako nevyhnutný integrovaný vojenský komplex a bezpečnostnú potrebu.

Nová stavba má spájať nadzemnú tanečnú sálu s podzemnými protileteckými krytmi, zdravotníckym zázemím a systémami ochrany pred dronmi či raketami. Výstavba celého komplexu je podľa úradov v súčasnosti dokončená na 65 percent.

(reuters, max)

Minúta  |  

Chára dal bodku za kariérou v exhibičnom zápase legiend

Bývalý slovenský hokejový obranca Zdeno Chára dal definitívnu bodku za kariérou v piatkovom exhibičnom zápase v Trenčíne. Vypredaný štadión Pavla Demitru v ňom videl víťazstvo Tímu Boston nad Tímom Svet 13:8, v doplnkových samostatných nájazdoch zvíťazil „svet“ vďaka rozhodujúcemu gólu Miroslava Šatana. V oboch tímoch sa predstavila plejáda hviezd svetového hokeja na čele s Jaromírom Jágrom, Rayom Bourqueom či Patriceom Bergeronom.

Duel s názvom „Zee´s final shift“ (Zdenove posledné striedanie) bol hlavným bodom programu, ktorý Chára v Trenčíne pripravil pre desiatky bývalých spoluhráčov. Podobne ako v roku 2023 Marián Hossa, sa aj Chára rozhodol zorganizovať exhibičný zápas, na ktorý pozval bývalých spoluhráčov z reprezentačných akcií či z klubov NHL.

Vypredaný štadión v Trenčíne aplaudoval bývalým hviezdam svetového hokeja, no najväčší aplauz zožal práve rodák Chára. Stovky z nich prišli v žltočiernych dresoch Bostonu, za ktorý Chára odohral prevažnú časť kariéry a ako kapitán ho v roku 2011 doviedol k zisku Stanleyho pohára. Patrí k najväčším legendám Bruins rovnako ako Bourque a Bergeron, ktorí pred duelom odovzdali Chárovi pamätný dres.

Bývalý slovenský reprezentant nezabudol ani na najdôležitejšie ženy svojho života a pred úvodným buly privítal na ľade aj svoju mamu, manželku, dcéru a sestru. Pri pohľade na zaplnené tribúny neskrýval nadšenie. „Je to úžasné, skvelé. Ďakujem divákom, že prišli, vážim si to a som za to nesmierne vďačný,“ uviedol Chára.

Na striedačkách tímov boli v pozícii trénerov aj Peter Bondra, Jerguš Bača či uznávaný hráčsky agent Matt Keator. Na ľade sa predstavil aj 54-ročný Jaromír Jágr, druhý najproduktívnejší hráč histórie NHL.

Mimoriadne emotívny moment priniesla 38. minúta. Diváci na trenčianskom štadióne nadviazali na svoju tradíciu a skandovali meno Pavla Demitru. Uznanlivý potlesk následne adresovali aj otcovi Zdena Cháru Zdeňkovi, ktorý zomrel v apríli 2026. Program druhej prestávky spestril Chárov pokus o prekonanie svojho rekordu v tvrdosti streľby. Na displeji napokon zasvietilo 108,8 míľ. V samostatných nájazdoch skórovali Bergeron, Kopitar, Pastrňák, Hossa a Šatan.

Chára je prvým slovenským hráčom, ktorý ako kapitán mužstva získal Stanley Cup (v sezóne 2010/11). Štartoval na štyroch Olympijských hrách (v Soči bol vlajkonosičom Slovenskej výpravy). Slovensko reprezentoval aj na siedmych Majstrovstvách Sveta (získal 2 strieborné medaily z toho raz ako kapitán). Zúčastnil sa na dvoch Svetových pohároch (v jednom ako kapitán tímu Európy získal striebro), uvádza stránka zfs33.com. Zdeno Chára dosiahol maximálne možné ocenenia ako hokejista a bol uvedený do siene slávy IIHF 25. mája 2025.

(tasr, kul)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.