Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vo švédskej škole útočil bývalý študent, zabil jedného človeka

Piatkový útok mečom na strednej škole vo švédskom meste Fagersta si vyžiadal jednu obeť a troch zranených. Podľa tamojších médií bol 18-ročný útočník bývalým študentom školy a v minulosti ho odsúdili za napadnutie.

Verejnoprávna televízia SVT s odvolaním sa na anonymné zdroje uviedla, že mladík mal počas útoku prilbu a bol ozbrojený mečom. Polícia ho po príchode do školy postrelila a zadržala. Vyšetrujú ho pre podozrenie z vraždy.

Dvaja zo zranených sú dospievajúci chlapci a utrpeli vážne zranenia. Tretieho zraneného už prepustili z nemocnice.

Polícia zároveň preveruje účet na TikToku, na ktorom sa približne 20 minút pred útokom objavila fotografia meča. Denník Dagens Nyheter uviedol, že podľa detailov v pozadí zrejme vznikla na toalete školy.

Na približne mesiac starom účte boli aj videá odkazujúce na dva prípady masového násilia vo Švédsku a nórskeho masového vraha Andersa Behringa Breivika. Účet v piatok zrušili.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Pentagón prepúšťa šéfredaktora vojenských novín pre neposlušnosť

Šéfredaktor amerických vojenských novín Stars and Stripes Erik Slavin oznámil, že dostal výpoveď pre neposlušnosť. Podľa informácií Reuters Pentagón poslal oznámenia o prepustení aj ďalším predstaviteľom redakcie.

Slavin uviedol, že dôvodom bolo jeho vyjadrenie pre CBS, podľa ktorého by prípadná cenzúra správ určených príslušníkom ozbrojených síl predstavovala jeho osobnú „červenú čiaru“.

Výpoveď dostal aj dlhoročný vydavateľ Max Lederer, ktorý mal koncom septembra odísť do dôchodku, a reportérka Lara Korteová. Tá tvrdí, že ju prepustili po tom, ako pre CBS povedala, že pracuje pre Stars and Stripes, nie pre Pentagón.

Stars and Stripes nepretržite vychádzajú od druhej svetovej vojny a prinášajú spravodajstvo americkým vojakom po celom svete. Financuje ich ministerstvo obrany, historicky si však zachovávajú redakčnú nezávislosť.

Pentagón pod vedením ministra obrany Peta Hegsetha sa usiluje získať nad novinami väčšiu kontrolu. Jeho hovorca Sean Parnell už skôr avizoval zmenu ich fungovania a odklon od obsahu, ktorý označil za „woke rozptýlenia“ oslabujúce morálku.

(reuters, lud)

Minúta  |  

USA a Kanada sa nedohodli, Washington zavedie nové clá

Spojené štáty a Kanada nedosiahli obchodnú dohodu. Washington preto od soboty zavedie 50-percentné clá na časť kanadského dovozu, čím sa ďalej vyostrujú vzťahy medzi dlhoročnými spojencami.

Vysokopostavený predstaviteľ administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa uviedol, že clá podľa článku 338 sa budú týkať kanadského tovaru v hodnote približne 20 miliárd dolárov a začnú platiť krátko po polnoci.

Kanadský premiér Mark Carney následne oznámil prerušenie obchodných rokovaní a uviedol, že Kanada odpovie odvetnými opatreniami v rovnakom rozsahu. Vyjednávačom zároveň nariadil návrat do Ottawy.

Rozhodnutie prišlo po troch dňoch rokovaní vo Washingtone medzi kanadským ministrom zodpovedným za obchod s USA Dominicom LeBlancom a americkým obchodným splnomocnencom Jamiesonom Greerom. Carney označil zmeny amerických podmienok na poslednú chvíľu za neférové a ekonomicky nevýhodné.

Nové clá zasiahnu pomerne malú časť kanadského exportu, pridajú sa však k existujúcim americkým clám na oceľ, rezivo a automobily. Uplatňovať ich budú bez ohľadu na to, či kanadský tovar spĺňa podmienky preferenčného zaobchádzania podľa obchodnej dohody USA, Mexika a Kanady.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Uber dostal v Holandsku rekordnú pokutu za blokovanie účtov

Holandský úrad na ochranu údajov uložil spoločnosti Uber pokutu vo výške 825 miliónov eur podľa všeobecného nariadenia Európskej únie o ochrane údajov. Sankcia sa týka postupu spoločnosti v rokoch 2020 až 2022, keď dočasne deaktivovala účty niektorých vodičov bez ich riadneho informovania pre podozrenie z podvodu. Informuje Euractiv.

Uber pri vyhodnocovaní vychádzal napríklad z dĺžky cesty, aby určil, či vodiči nerobia zbytočné obchádzky na navyšovanie cien, alebo či neprijímajú jazdy, ktoré neplánovali absolvovať. Rozhodnutia priamo ovplyvňovali schopnosť vodičov zarábať.

Spoločnosť Uber vyhlásila, že s týmto rozhodnutím aj s výškou neprimeranej pokuty dôrazne nesúhlasí a odvolá sa. Podľa jej hovorcu úrad preskúmal len historické politiky, ktoré už pred rokmi zrušili.

Uložená sankcia je druhou najvyššou pokutou podľa GDPR od roku 2018, hneď po pokute 1,2 miliardy eur pre spoločnosť Meta z roku 2023.

(max)

Minúta  |  

Situácia vo Volkswagene je podľa Blumeho kritická

Situácia vo Volkswagene je veľmi napätá, povedal šéf VW Oliver Blume pred sériou rokovaní so zástupcami zamestnancov. Tí sa obávajú rozsiahleho rušenia pracovných miest. Informovala o tom agentúra DPA.

„Situácia je viac než kritická,“ povedal Blume v rozhovore zverejnenom na firemnom intranete. Spoločnosť je stále schopná konať, je však potrebné urobiť tak čo najskôr, dodal. Povedal, že prevádzková návratnosť automobilky, ktorá dosahuje 3,8 %, je síce v súčasnej napätej situácii solídna, je však „príliš nízka na to, aby vygenerovala v dlhodobejšom horizonte dostatok financií na nové technológie, nové produkty a nové závody“. Zároveň uviedol, že doterajšie opatrenia na zníženie nákladov evidentne nestačia.

Na problematickú situáciu v najväčšej európskej automobilke poukázal Blume už minulý mesiac, keď pripustil, že na udržanie konkurencieschopnosti bude možno potrebné prepustiť ďalších 50.000 ľudí. Predtým vedenie firmy oznámilo plán zrušiť do roku 2030 zhruba 50.000 miest, ktoré by sa okrem rovnomennej značky dotkli aj dcérskych firiem ako Audi a Porsche. Blume tak fakticky potvrdil informácie ekonomického mesačníka Manager Magazin z konca júna, že firma nevylučuje zrušenie zhruba 100.000 pracovných miest.

Vedenie firmy momentálne plánuje do konca augusta deväť schôdzok so zástupcami zamestnancov. Prvá sa uskutoční vo Wolfsburgu 25. augusta a na druhý deň ďalšie dve v Emdene a Zwickau. Ďalšie schôdzky budú v Salzgitteri, Braunschweigu, Dráždanoch, Chemnitzi a Baunatale neďaleko Kasselu a posledná sa uskutoční 31. augusta v Hannoveri.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Švajčiari v referende zrejme odmietnu posilnenie neutrality

Voliči zrejme odmietnu upevnenie neutrality Švajčiarska. Vyplýva to z výsledkov prieskumu verejnej mienky pred referendom, ktoré sa uskutoční koncom septembra, informuje agentúra AFP.

Prieskum zverejnený v piatok verejnoprávnym vysielateľom SRG ukázal, že 54 percent oprávnených voličov je proti iniciatíve, ktorá má do švajčiarskej ústavy zakotviť prísnu definíciu neutrality. Návrh, ktorý by okrem iného krajine zakázal uplatňovať väčšinu hospodárskych sankcií, podporilo v prieskume výskumného inštitútu gfs.bern len 42 percent z viac ako 17.000 opýtaných. Ďalšie štyri percentá uviedli, že ešte nevedia, ako budú 27. septembra hlasovať.

Iný prieskum, ktorý tento týždeň zverejnila mediálna skupina Tamedia, naznačil ešte výraznejšie odmietnutie iniciatívy. Proti bolo až 62 percent respondentov a za ňu sa vyslovilo len 36 percent. Švajčiarske občianske a politické hnutie Pro Schweiz, ktoré vedie kampaň za jej prijatie, v reakcii na rozhodnutie Bernu podporiť hospodársky tlak Európskej únie na Rusko v súvislosti s inváziou na Ukrajinu vyzbieralo dostatok podpisov na vyhlásenie referenda o pevnejšom zakotvení neutrality v ústave.

Požaduje, aby základný zákon zaručoval, že švajčiarska neutralita bude „ozbrojená a trvalá“ a uplatňovaná „natrvalo a bez výnimky“. V praxi by to napríklad znamenalo obmedzenie možnosti krajiny pripájať sa k vojenským alianciám alebo uvaľovať sankcie na štáty zapojené do konfliktov, ak by na to nebol mandát Organizácie Spojených národov (OSN). Zároveň by iniciatíva Švajčiarsku zabránila nadväzovať užšie vzťahy so Severoatlantickou alianciou (NATO) a vylúčilo by akékoľvek vojenské spojenectvo s výnimkou prípadu, keď by bolo napadnuté.

V súčasnosti síce neutralita zostáva základným princípom švajčiarskej politiky, ale vláda tvrdí, že si musí ponechať určitý manévrovací priestor – napríklad reagovať na meniacu sa bezpečnostnú situáciu či prijímať sankcie. AFP pripomína, že Švajčiari svoju neutralitu vo veľkej miere podporujú, vláda aj parlament však návrh odmietli. Proti iniciatíve sa postavili aj takmer všetky hlavné politické strany. Výnimkou je pravicová Švajčiarska ľudová strana (SVP), ktorá je zároveň najväčším politickým zoskupením v krajine a od začiatku je s iniciatívou úzko spätá.

(afp, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.