Harkabus menuje osoby Ľubomír Daňko, Miroslav Chudý, Pavol Ďurka, Ján Čurilla, Milan Sabota, Štefan Mašín, Peter Juhás, Martin Juhás, Juraj Svitok, Ladislav Kotek a ďalšie, ktoré údajne mali poznatky o trestnej činnosti v kauze Rozuzlenie. Sám pritom dodáva, že ochranu udelil iba na základe splnenia formálnych náležitostí, teda vôbec neoveroval, či tvrdenia policajtov majú akýkoľvek reálny základ.

Zaujímavé je, že títo policajti podľa Harkabusa prichádzali postupne, pár dní po sebe, v priebehu dvoch až troch týždňov a oznamovali také odlišné skutočnosti (špecificky to spomína pri Mašínovi), že všetci dostali od prokurátora ochranu.

Podstatné je aj vyjadrenie Harkabusa, že najprv si vyhodnotil, že „to nebude na udelenie ochrany, lebo zákon ukladá priznať ochranu len pre oznámenia voči zamestnávateľom“. Vo svojej prvotnej úvahe rozmýšľal správne, keďže táto skutočnosť je uvedená nielen v dôvodovej správe k danému zákonu, ale potvrdil ju aj Krajský súd v Bratislave vo veci vedenej pod spisovou značkou 8CoPr/14/2023.

Čurillovci však oznamovali trestnú činnosť osôb, ktoré neboli ich nadriadenými, a preto im ochrana oznamovateľov podľa zákona aj podľa rozhodnutia krajského súdu nemala byť nikdy priznaná.

Rovnako Ústavný súd SR vyslovil jasný záver o tom, že zo žiadneho ustanovenia zákona o ochrane oznamovateľov nemožno vyvodiť, že bol prijatý s cieľom poskytovať ochranu trestne stíhaným osobám.

Harkabus však svoj prvý správny právny názor nahradil iným, ktorý odvodil od zákonného ustanovenia. To sa však rovnako týka „oznámenia v pracovnoprávnom alebo inom obdobnom vzťahu“.

Prokurátor tak vyvodil vlastný záver, že ochrana môže byť poskytnutá komukoľvek, kto nahlasuje kohokoľvek, čo je v rozpore so závermi súdu aj s účelom samotného zákona. V tom čase dospel k záveru, že čurillovci si ochranu zaslúžia a splnili zákonné podmienky.

Poskytnutá ochrana je jadrom mnohých sporov

Poskytnutá ochrana bola predmetom rôznych súdnych sporov a pokút, ktoré ministerstvu vnútra udeľoval Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Ministerstvo vedie spory s úradom a samotní oznamovatelia zase vedú súdne spory so spomínaným ministerstvom.

Úrad na ochranu oznamovateľov sa pre ochranu čurillovcov dokonca dostal pod legislatívny tlak vlády po tom, ako ho chcela zákonom fakticky zrušiť a vymeniť jeho predsedníčku Zuzanu Dlugošovú.

Tento nezákonný postup vládnej moci zastavil až Ústavný súd SR a kriticky naň nazerala aj EÚ.

Vzhľadom na ukončenie akcie Rozuzlenie, množstvo právnych sporov a takmer tri roky od udelenia ochrany čurillovcom sa Štandard zaujímal o to, či vôbec niekto skúmal dôvody udelenia a trvania tejto ochrany. V tomto smere sme s otázkami oslovili ÚOO a Generálnu prokuratúru SR.

Úradu sme sa pýtali, kedy a ktorým policajtom poskytol ochranu, dokedy bude trvať a či bola nejako preverovaná z hľadiska dôvodov jej trvania. Otázky smerovali aj k štatistike udelenia ochrany a jej zániku.

ÚOO nemôže bez súhlasu čurillovcov informovať verejnosť

Odpovede nám poskytla riaditeľka Odboru prevencie a komunikácie ÚOO Mária Hunková. Ozrejmila, že „bez súhlasu dotknutých oznamovateľov nemôže informovať verejnosť o konkrétnych prípadoch jednotlivých oznamovateľov“.

Pri otázke týkajúcej sa preverovania dôvodov trvania ochrany Hunková odkázala na zákonné ustanovenia, podľa ktorých môže ochrana zaniknúť vo vymedzených prípadoch, ako napríklad vzdaním sa jej zo strany chráneného oznamovateľa alebo uplynutím troch rokov od skončenia trestného konania.

Úrad samotný však nevykonáva „vyraďovanie z evidencie“, ale postupuje na základe informácií od prokuratúry alebo správneho orgánu.

Úrad nám poskytol aj štatistické údaje, podľa ktorých „od začiatku jeho existencie v septembri 2021 zanikla ochrana chránených oznamovateľov v 23 prípadoch pre skončenie alebo zánik pracovného pomeru chráneného oznamovateľa a v 16 prípadoch po uplynutí troch rokov od skončenia trestného konania alebo konania o správnom delikte“.

ÚOO doteraz neeviduje žiadny prípad, keď by sa oznamovateľ vzdal ochrany sám.

Generálna prokuratúra čaká na oficiálne skončenie Rozuzlenia

Štandard s podobnými otázkami oslovil aj Generálnu prokuratúru SR, ktorej sme sa pýtali na dôvody trvania ochrany v súvislosti so skončením kauzy Rozuzlenie, pre ktorú bola čurillovcom udelená ochrana.

Odpovedala nám hovorkyňa prokuratúry Zuzana Drobová s tým, že „keďže ešte nebolo prípravné konanie právoplatne skončené, v tomto štádiu konania nie je možné poskytnúť bližšie informácie“.

Kauza Rozuzlenie totiž oficiálne stále nebola ukončená, a to pre podané sťažnosti voči uzneseniu o zastavení trestného stíhania, ako aj pre problém s doručovaním daného uznesenia osobám okolo Jána Čurillu či ich advokátovi Petrovi Kubinovi.

Problém spočíva najmä v skutočnosti, že vyšetrovateľ najprv žiadal, aby boli dotknuté osoby oboznámené s uznesením na osobitnom pracovisku polície, keďže uznesenie obsahovalo utajované skutočnosti. Tento postup však zákon nepozná.

Následne vyšetrovateľ tvrdil, že „odtajnil“ obsah uznesenia, aby mohol byť doručený poštou. Zásielka s uznesením však obsahovala označenie „vyhradené“, čo advokát Kubina označil za pokus kriminalizovať jeho osobu, ak by takúto zásielku otvoril a oboznámil sa s jej obsahom.

Zo zákona sa totiž môže s utajovanými skutočnosťami oboznamovať iba osoba, ktorá na to má príslušné oprávnenie. Zároveň platí, že ani polícia nemôže takéto informácie zasielať komukoľvek, ale iba oprávneným osobám.

Problém s doručením uznesenia a podanými sťažnosťami tak formálne odkladá oficiálne ukončenie celej kauzy. To zároveň tvorí prekážku, aby sa k celej veci mohla vyjadriť generálna prokuratúra.

Ticho okolo problému, ktorý vytvára množstvo právnych sporov

Ochrana udelená čurillovcom tak predstavuje problém nielen z hľadiska toho, že jej udelenie stálo na formálnom prístupe a fiktívnych dôvodoch, ale aj z pohľadu doposiaľ trvajúcich právnych sporov.

Aj keď ide o zjavnú záležitosť verejného záujmu, kompetentné orgány sa zo zákonných dôvodov nemôžu vyjadriť k tomu, či vôbec niekto počas dlhých rokov preveroval dôvody jej trvania alebo iné skutočnosti, pre ktoré by mohla ochrana zaniknúť. Problém pritom spočíva v konaní prokuratúry, ktorá zrejme čaká na oficiálne skončenie kauzy Rozuzlenie.

Verejnosť tak nevie, prečo vlastne ochrana trvá a či jej formálne udelenie bolo všetko, čo prokuratúra v tejto veci vykonala.

Zákon pritom v tomto smere poskytuje iba jedinú možnosť ukončenia ochrany v danom prípade, a to preukázaním, že oznámenie čurillovcov nebolo urobené v dobrej viere. Inak budú chránení ešte tri roky po právoplatnom skončení spomínanej kauzy.

Či aspekt konania v dobrej viere vôbec niekto skúmal, keďže ich tvrdenia boli zjavne fabuláciami, verejnosť nevie. Nikto sa k tomu totiž nevie či nemôže vyjadriť. Ich ochrana trvá a s ňou aj mnohé právne problémy či nejasnosti.

Po zvláštne udelenej ochrane čurillovcom tak verejnosť vidí ešte zvláštnejšie problémy pri jej ukončení, hoci je už zrejmé, že ich oznámenia neboli pravdivé.