Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kanada zakazuje vojenským kaplánom spomínať Boha na slávnostiach

Kanadské ozbrojené sily vydali novú inštrukciu, ktorá vojenským kaplánom zakazuje prednášať modlitby či odkazovať na Boha počas oficiálnych podujatí s povinnou alebo očakávanou účasťou personálu.

Opatrenie sa týka napríklad promócií, odovzdávania velenia, udeľovania vyznamenaní či spomienkových slávností vrátane Dňa pamiatky.

Kapláni majú namiesto modlitieb ponúkať „duchovné úvahy“ bez nábožensky špecifického jazyka, symbolov a odkazov na konkrétnu vieru. Vojenské vedenie zmenu odôvodňuje slobodou náboženstva a povinnosťou štátu zachovávať neutralitu.

Obmedzenia neplatia pri pravidelných bohoslužbách, náboženských obradoch či súkromnej duchovnej starostlivosti. Výnimku dostali aj tradície domorodého obyvateľstva, pokiaľ sú súčasťou kultúrneho, historického alebo vzdelávacieho kontextu.

Katolícky vojenský biskup Scott McCaig pravidlá kritizoval s tým, že môžu zasahovať do slobody svedomia a náboženstva. Podporila ho Kanadská konferencia katolíckych biskupov. Evanjelické spoločenstvo Kanady tvrdí, že opatrenie namiesto neutrality zvýhodňuje sekulárny pohľad, a žiada jeho stiahnutie.

(canada, bak)

Minúta  |  

Volkswagenu hrozí zatváranie závodov. Krajinský premiér žiada reakciu

Nemecká automobilka Volkswagen musí nájsť spoločné riešenia so svojimi akcionármi a zamestnancami, aby zabránila zatváraniu závodov. V pondelok to v hannoverskej továrni vyhlásil premiér Dolného Saska Olaf Lies.

„Dolné Sasko je automobilovou krajinou a musí ňou zostať,“ vyhlásil Lies, ktorý je členom dozornej rady spoločnosti. Päť závodov koncernu vrátane hannoverského čelí možnému zatvoreniu.

Generálny riaditeľ Oliver Blume presadzuje reštrukturalizáciu, ktorá podľa neho vyžaduje zrušenie približne 50-tisíc ďalších pracovných miest. Rovnaký počet prepustených už koncern odsúhlasil.

Volkswagen sa snaží znižovať náklady pre rastúcu konkurenciu z Číny a miliardové výdavky spojené s americkými clami.

Dozorná rada zablokovala kľúčové časti Blumeho plánu a najbližšie má rokovať 4. septembra.

Šéfka zamestnaneckej rady Daniela Cavallová odmieta zatváranie tovární aj nútené prepúšťanie. Podľa nej nemožno budúcnosť spoločnosti postaviť iba na znižovaní nákladov na pracovnú silu, rušení miest a spochybňovaní životaschopnosti jednotlivých prevádzok.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Irán hrozí odvetou za nové sankcie, Pakistan hlási pokrok v rokovaniach

Spojené štáty rozšírili ekonomické sankcie proti Iránu, na čo Teherán pohrozil odvetou. Americký minister financií Scott Bessent oznámil postihy voči 60 osobám, subjektom a plavidlám. Krajiny pokračujúce v obchode s Iránom zároveň riskujú odrezanie od finančného systému založeného na dolári.

Bessent však nezverejnil, ktorých štátov sa opatrenia dotknú ani kedy začnú platiť. Sankcie sa zatiaľ nevzťahujú ani na čínske finančné inštitúcie podozrivé z podpory iránskeho obchodu s ropou. Čína je jej najväčším odberateľom.

Iránsky minister hospodárstva Alí Madanízádeh vyhlásil, že krajina je na sankcie pripravená a disponuje vlastnými nástrojmi odvety. Teherán už predtým pohrozil vojenskou reakciou aj ďalším obmedzením vývozu ropy z Perzského zálivu.

Predstaviteľ Revolučných gárd varoval pred útokmi na americké záujmy a energetické uzly v prípade ohrozenia iránskej infraštruktúry.

Medzitým Pakistan oznámil „významný pokrok“ v rokovaniach s Iránom o ukončení konfliktu. Veliteľ pakistanskej armády Asim Munír v Teheráne rokoval o zabránení ďalšej eskalácii, obnovení plavby cez Hormuzský prieliv a urýchlenom ukončení bojov.

Pred cestou telefonoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Iránsky prezident Masúd Pezeškiján zdôraznil potrebu rokovaní a odmietol americký nátlak.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Trump kúpil akcie SpaceX, Biely dom vysvetľuje jeho investíciu

Americký prezident Donald Trump v júni investoval 15 001 až 50-tisíc dolárov do spoločnosti SpaceX Elona Muska. Vyplýva to z finančného priznania, podľa ktorého bol nákup jedným z viac ako tisícky akciových obchodov prezidenta počas mesiaca.

Investícia vytvára nové finančné prepojenie medzi Trumpom a firmou jeho bývalého poradcu práve v čase, keď administratíva prijíma rozhodnutia dôležité pre americký vesmírny sektor. SpaceX je významným vojenským dodávateľom vlády, potrebuje súhlasy federálnych úradov a zároveň dominuje komerčným štartom v USA.

Biely dom však zdôrazňuje, že Trump svoje portfólio neriadi. Podľa hovorcu Davisa Ingla ho nezávisle spravujú finančné inštitúcie, pričom prezident ani jeho rodina nemôžu ovplyvňovať nákup či predaj investícií.

Presnú hodnotu Trumpovho podielu nemožno zo zverejnených údajov určiť, keďže majetkové priznania uvádzajú iba hodnotové rozpätia.

(reuters)

Minúta  |  

Nízke zásoby, vysoké ceny. Nemeckým strojárom hrozí kríza

Združenie nemeckých výrobcov strojov a zariadení varuje pred hroziacim nedostatkom plynu v nadchádzajúcich zimných mesiacoch. Ako píše agentúra DPA, dôvodom je pomalé tempo plnenia zásobníkov, ktoré sú v Nemecku aktuálne naplnené len na približne 50 percent.

Podľa združenia pre skladovanie plynu Ines ide o najnižšiu úroveň za toto obdobie od začiatku meraní v roku 2011, pričom minulý rok dosahovala 67 percent.

Prudký nárast cien plynu v dôsledku vojny s Iránom vedie obchodníkov k nižším nákupom. Výkonný riaditeľ Združenia nemeckých výrobcov strojov a zariadení Thilo Brodtmann upozornil, že zemný plyn je kľúčový pre mnohé kritické procesy v sektore a jeho fyzický nedostatok či vysoké ceny predstavujú pre odvetvie vážnu hrozbu.

Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že hlavnú zodpovednosť za dodávky nesú súkromné plynárenské spoločnosti a obchodníci. Štátne zásahy zatiaľ odmieta s dôvetkom, že nedostatok plynu počas zimy nateraz neočakáva. Pripravuje však možnosti na rýchlu reakciu v prípade zhoršenia situácie.

(max)

Minúta  |  

Europoslancov nepustili do Izraela pre „falošné obvinenia“

Izrael v pondelok potvrdil, že odoprel vstup na svoje územie dvom švédskym europoslancom z Ľavicovej strany Jonasovi Sjöstedtovi a Hanne Gedinovej. Zákonodarcovia chceli cez letisko Bena Guriona navštíviť okupovaný Západný breh Jordánu. Správu zverejnil Euractiv.

Ministerstvo zahraničných vecí rozhodnutie odôvodnilo tým, že dvojica dlhodobo koná proti Izraelu a šíri nepravdivé obvinenia z genocídy, úmyselného hladovania či útokov na deti a zdravotníkov. Reagovalo tým aj na správy vyšetrovateľov OSN, ktoré Izrael spájajú s útokmi na maloletých v Gaze, čo Tel Aviv odmieta.

Europoslanci poznamenali, že cieľom ich cesty boli stretnutia s humanitárnymi organizáciami a návšteva utečeneckých táborov. Proti kroku Izraela už protestovali veľvyslanectvá Únie aj Švédska.

Predseda Palestínskej národnej rady Rawhi Fattouh odopretie vstupu skritizoval ako pokus o umlčanie kritiky okupácie a vyzval európske parlamenty na reakciu.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.