Preskočiť na obsah
  |  

Weidelová chce vyviesť Nemecko z eurozóny aj zo schengenu

Spolupredsedníčka Alternatívy pre Nemecko (AfD) Alice Weidelová potvrdila, že jej strana chce v prípade účasti vo spolkovej vláde presadiť odchod krajiny z eurozóny aj zo schengenského priestoru. V rozhovore pre verejnoprávnu televíziu ZDF zároveň avizovala tvrdšiu migračnú politiku.

Euro označila za „nestabilnú“ a „mäkkú“ menu, pričom podľa nej sa Nemecku pred zavedením spoločnej meny darilo výrazne lepšie. Otvorené hranice zase považuje za hrozbu pre vnútornú bezpečnosť.

Weidelová vyhlásila, že Sýrčania budú vrátení do vlasti a Afganci už nebudú privážaní. Žiada aj viac deportácií.

Alternatíva pre Nemecko chce zrušiť zákaz spaľovacích motorov a presadzuje „otvorenosť trhu a technologickú neutralitu“. Jej líderka kritizovala európske regulácie aj štátnu podporu elektromobilov a odmietla potrebu opatrení proti zmene klímy.

Pred septembrovými krajinskými voľbami v Sasku-Anhaltsku Weidelová vyhlásila, že strana chce ukázať, „čo dokáže“. Podľa prieskumov citovaných denníkom Die Zeit tam má podporu viac ako 40 percent. Na celoštátnej úrovni dosahuje 27 percent.

(zdf, bak)

  |  

Costa: Rozpočet Únie treba dohodnúť do konca roka

Predseda Európskej rady António Costa žiada, aby sa členské štáty do konca roka dohodli na dlhodobom rozpočte Európskej únie na roky 2028 až 2034. V opačnom prípade podľa neho hrozí výpadok financovania poľnohospodárov, podnikov, študentov, výskumníkov či inovátorov.

Po politickej dohode bude potrebný približne rok na vytvorenie legislatívneho a administratívneho rámca v Bruseli aj členských krajinách. Nový rozpočet má okrem poľnohospodárstva, regionálneho rozvoja, výskumu či zelenej a digitálnej transformácie zabezpečiť viac peňazí na obranu, bezpečnosť a konkurencieschopnosť.

Costa zároveň upozornil na potrebu udržať príspevky členských štátov v primeraných medziach a nájsť nové spoločné zdroje financovania.

Predseda Európskej rady začne v utorok na Slovensku turné po členských krajinách. S ich lídrami chce rokovať najmä o obrane, konkurencieschopnosti, rozširovaní Únie a podpore Ukrajiny. Za jednu z priorít označil posilnenie európskej obrany do roku 2030 vrátane rozvoja vlastného obranného priemyslu a spoločných vojenských kapacít.

(tasr, bak)

  |  

Po útoku dronov horí ruská rafinéria, dvaja ľudia zahynuli

Ropnú rafinériu Afipskij v ruskom Krasnodarskom kraji zasiahol v utorok útok dronov, po ktorom v areáli vypukol požiar. Gubernátor regiónu Veniamin Kondratiev oznámil, že trosky bezpilotných lietadiel dopadli aj na železničnú stanicu, kde zahynuli dvaja ľudia a ďalší dvaja utrpeli zranenia.

Ukrajina opakovane útočí na ruské ropné závody a ďalšiu infraštruktúru v snahe oslabiť vojnové úsilie Moskvy a obmedziť jej finančné príjmy.

Po ukrajinskom dronovom útoku z 21. augusta prerušila prevádzku aj rafinéria v Perme, siedmy najväčší závod na spracovanie ropy v Rusku. Úder tam spôsobil požiar a poškodil technologické zariadenia.

Rafinéria Afipskij sa orientuje prevažne na export. V roku 2024 spracovala 7,2 milióna ton ropy, teda približne 144-tisíc barelov denne. Terčom ukrajinských dronov sa v posledných mesiacoch stala už niekoľkokrát.

(reuters, bak)

  |  

Jeden muž, 32 detí. Prípad klanovej kriminality v Nemecku

Saský krajský úrad kriminálnej polície zaradil sýrsku rozvetvenú rodinu s viac ako 60 členmi v oblasti Lipska do prostredia klanovej kriminality. Jeden z mužov má podľa islamského práva najmenej tri manželky, 32 detí a viac ako dve desiatky vnúčat.

Takmer dve tretiny jadra rodiny sa dostali do pozornosti polície, niektorí opakovane. Orgány evidujú trojciferný počet trestných činov vrátane závažného násilia a drogovej kriminality.

Polícia odhaduje, že sýrske klanové prostredie v Sasku zahŕňa až tisíc ľudí. V oblasti Lipska má približne 130 osôb policajný záznam, pričom jadro tvoria štyri rozvetvené rodiny.

Príbuzní bez priameho zapojenia do kriminality môžu podľa vyšetrovateľov pomáhať registráciou vozidiel, účtov či majetku na svoje meno alebo neúplnými svedeckými výpoveďami.

Celoštátna štatistika klanovej kriminality v Nemecku neexistuje. Severné Porýnie-Vestfálsko však za rok 2024 zaznamenalo približne 6 700 takýchto trestných činov a 4 282 podozrivých. Dolné Sasko evidovalo 3 145 prípadov a 2 903 podozrivých, z ktorých 56 percent malo nemecké občianstvo.

(focus, bak)

  |  

Kanada zakazuje vojenským kaplánom spomínať Boha na slávnostiach

Kanadské ozbrojené sily vydali novú inštrukciu, ktorá vojenským kaplánom zakazuje prednášať modlitby či odkazovať na Boha počas oficiálnych podujatí s povinnou alebo očakávanou účasťou personálu.

Opatrenie sa týka napríklad promócií, odovzdávania velenia, udeľovania vyznamenaní či spomienkových slávností vrátane Dňa pamiatky.

Kapláni majú namiesto modlitieb ponúkať „duchovné úvahy“ bez nábožensky špecifického jazyka, symbolov a odkazov na konkrétnu vieru. Vojenské vedenie zmenu odôvodňuje slobodou náboženstva a povinnosťou štátu zachovávať neutralitu.

Obmedzenia neplatia pri pravidelných bohoslužbách, náboženských obradoch či súkromnej duchovnej starostlivosti. Výnimku dostali aj tradície domorodého obyvateľstva, pokiaľ sú súčasťou kultúrneho, historického alebo vzdelávacieho kontextu.

Katolícky vojenský biskup Scott McCaig pravidlá kritizoval s tým, že môžu zasahovať do slobody svedomia a náboženstva. Podporila ho Kanadská konferencia katolíckych biskupov. Evanjelické spoločenstvo Kanady tvrdí, že opatrenie namiesto neutrality zvýhodňuje sekulárny pohľad, a žiada jeho stiahnutie.

(canada, bak)

  |  

Volkswagenu hrozí zatváranie závodov. Krajinský premiér žiada reakciu

Nemecká automobilka Volkswagen musí nájsť spoločné riešenia so svojimi akcionármi a zamestnancami, aby zabránila zatváraniu závodov. V pondelok to v hannoverskej továrni vyhlásil premiér Dolného Saska Olaf Lies.

„Dolné Sasko je automobilovou krajinou a musí ňou zostať,“ vyhlásil Lies, ktorý je členom dozornej rady spoločnosti. Päť závodov koncernu vrátane hannoverského čelí možnému zatvoreniu.

Generálny riaditeľ Oliver Blume presadzuje reštrukturalizáciu, ktorá podľa neho vyžaduje zrušenie približne 50-tisíc ďalších pracovných miest. Rovnaký počet prepustených už koncern odsúhlasil.

Volkswagen sa snaží znižovať náklady pre rastúcu konkurenciu z Číny a miliardové výdavky spojené s americkými clami.

Dozorná rada zablokovala kľúčové časti Blumeho plánu a najbližšie má rokovať 4. septembra.

Šéfka zamestnaneckej rady Daniela Cavallová odmieta zatváranie tovární aj nútené prepúšťanie. Podľa nej nemožno budúcnosť spoločnosti postaviť iba na znižovaní nákladov na pracovnú silu, rušení miest a spochybňovaní životaschopnosti jednotlivých prevádzok.

(reuters, bak)