Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kandidatúru Slovenska do BR OSN podporuje 123 krajín

Slovensko doteraz získalo podporu 123 členských štátov Organizácie Spojených národov pre kandidatúru na nestále členstvo v Bezpečnostnej rade OSN na roky 2028 až 2029. Počas tohto roka o nej rokovalo s partnermi na štyroch svetadieloch.

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) označil kandidatúru za príležitosť prehlbovať dialóg aj so vzdialenejšími krajinami. Slovenská diplomacia získava podporu na medzinárodných podujatiach aj počas rokovaní so zahraničnými partnermi.

Kandidatúru oficiálne predstavili v júli v sídle Organizácie Spojených národov v New Yorku. Ministerstvo už vlani v septembri zriadilo samostatné oddelenie, ktoré koordinuje volebnú kampaň a prípravu na prípadný výkon mandátu.

Od vstupu Slovenska do organizácie v roku 1993 ide o tretiu kandidatúru. V rokoch 2006 až 2007 už krajina nestálym členom bola.

O výsledku rozhodnú členské štáty v júni budúceho roka. Na zvolenie je potrebná dvojtretinová väčšina prítomných a hlasujúcich krajín. Slovensko je momentálne jediným kandidátom Východoeurópskej regionálnej skupiny.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Kremeľ kritizuje Stubba za podporu útokov na Rusko

Kremeľ v utorok kritizoval fínskeho prezidenta Alexandra Stubba za podporu ukrajinských útokov hlboko na ruskom území. Podľa Moskvy jeho vyjadrenia potvrdzujú, že sa prikláňa na „stranu vojny“.

Stubb v pondelok počas návštevy Kyjeva vyhlásil, že partneri Ukrajiny jej musia pomôcť rozšíriť schopnosti zasahovať ciele hlboko v Rusku vrátane skladov internetových obchodov. Takúto stratégiu označil za rozumnú, pretože podľa neho zvyšuje náklady Moskvy na konflikt a presviedča bežných Rusov, že nastal čas vojnu ukončiť.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov reagoval, že Stubba spolu s britským premiérom Andym Burnhamom považuje za predstaviteľa „strany vojny“, ktorá chce pokračovanie bojov na Ukrajine.

Moskvu podľa neho postoj fínskeho prezidenta prekvapil, keďže pred niekoľkými týždňami hovoril o potrebe skôr či neskôr normalizovať vzťahy s Ruskom.

Fínsko vstúpilo do Severoatlantickej aliancie v roku 2023, čím ukončilo sedem desaťročí vojenskej nezúčastnenosti a približne zdvojnásobilo dĺžku hranice Aliancie s Ruskom.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Majiteľ TikToku dostal v Brazílii pokutu takmer 30 miliónov dolárov

Brazílsky úrad na ochranu údajov uložil spoločnosti ByteDance, majiteľovi aplikácie TikTok, pokutu vo výške približne 29,8 milióna dolárov. Podľa utorkového rozhodnutia zverejneného v úradnom vestníku čínska spoločnosť neoprávnene spracovávala osobné údaje tínedžerov vo veku od 13 do 18 rokov bez právneho základu.

Rozhodnutie prikazuje spoločnosti ByteDance do 60 pracovných dní vymazať neoprávnene získané dáta maloletých a informovať o tom tretie strany, ktorým ich poskytla. Následne musí predložiť auditnú správu potvrdzujúcu nápravu.

Pri nedodržaní lehoty hrozí firme denná pokuta zhruba 25-tisíc dolárov, pričom úrad ponúka zníženie celkovej sankcie o 25 percent, ak sa vzdá odvolania.

Krok úradu zapadá do globálneho trendu sprísňovania dohľadu nad bezpečnosťou detí na sociálnych sieťach. Brazílsky orgán pritom len nedávno nariadil platforme Discord pozastaviť funkcie živého vysielania z dôvodu ochrany neplnoletých používateľov pred škodlivým obsahom.

(reuters, max)

Minúta  |  

Diplomat Vatikánu rokoval v Moskve s Lavrovom o mieri

Vatikánsky minister zahraničných vecí arcibiskup Paul Gallagher sa v Moskve stretol s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. Ide o prvé osobné rokovanie medzi vysokými predstaviteľmi Vatikánu a Ruska za uplynulých päť rokov.

Gallagher počas tlačovej konferencie zdôraznil potrebu ukončiť vojnu na Ukrajine, ktorá trvá už štyri a pol roka, keďže pokračujúci konflikt prináša nové obete a komplikuje budúce zmierenie.

Obaja diplomati diskutovali o možnostiach dosiahnutia mieru a dohodli sa na spolupráci v humanitárnych otázkach, predovšetkým v oblasti starostlivosti o deti postihnuté vojnou. Gallagher pripomenul, že Vatikán plánuje aj naďalej poskytovať duchovnú, diplomatickú a humanitárnu podporu a ponúkať priestor na priamy dialóg.

Návšteva nadväzuje na výzvy pápeža Leva XIV., ktorý dlhodobo apeluje na zastavenie bojov a vyjadruje ľútosť nad rastúcim počtom civilných obetí. Gallagher naposledy navštívil Moskvu ešte v roku 2021.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pellegrini podporuje vstup Čiernej Hory do EÚ v roku 2028

Vstup Čiernej Hory do Európskej únie v roku 2028 je reálny, ak to európski lídri a členské štáty s rozširovaním myslia vážne. Prezident Peter Pellegrini to vyhlásil po stretnutí s čiernohorským prezidentom Jakovom Milatovićom. Prijatie krajiny by podľa nich vyslalo ostatným kandidátom signál, že reformy a prístupový proces majú zmysel.

Čierna Hora otvorila všetkých 33 rokovacích kapitol a 18 už uzavrela. Milatović chce do konca roka uzavrieť všetky kapitoly a budúci rok využiť na ratifikáciu prístupovej zmluvy. Je presvedčený, že jeho krajina sa v roku 2028 stane 28. členom Únie.

Pellegrini varoval, že spomalenie rozširovania by vyslalo negatívny signál západnému Balkánu a mohlo oslabiť podporu tamojších obyvateľov pre Európsku úniu. Slovensko preto bude presadzovať urýchlenie procesu a Čiernej Hore naďalej poskytovať politickú aj expertnú pomoc.

Zároveň odmietol dvojité štandardy či skratky v prístupovom procese. Čiernu Horu označil za najlepšie pripraveného kandidáta. Jej členstvo by podľa neho posilnilo stabilitu, bezpečnosť, prosperitu aj konkurencieschopnosť Európy.

Milatović sa počas návštevy Bratislavy stretne aj s premiérom Robertom Ficom (Smer) a predsedom parlamentu Richardom Rašim (Hlas).

(tasr, bak)

Minúta  |  

Kyjev pripravil s USA a Európou návrhy na ukončenie vojny

Ukrajina vidí do konca budúceho leta príležitosť na americké sprostredkovanie ukončenia vojny s Ruskom. Prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že Kyjev spolu so Spojenými štátmi a s európskymi predstaviteľmi pripravil jednostranový návrh, ktorý má dostať Moskva.

Dokument obsahuje jeden z návrhov na prímerie a americký plán na vytvorenie slobodnej ekonomickej zóny v Donbase, ktorú by spravovala tretia strana. Tretí bod sa týka úlohy Európskej únie a Severoatlantickej aliancie a krokov, ktoré je Ukrajina pripravená podniknúť.

Zelenskyj považuje za kľúčové obdobie od decembrového samitu G20 v Spojených štátoch do konca leta 2027. Dôvodom je blížiaca sa kampaň pred americkými prezidentskými voľbami v roku 2028.

Kremeľ však spochybnil uskutočniteľnosť ekonomickej zóny. Tvrdí, že Donbas je formálne súčasťou Ruska, a preto je podľa Moskvy nepravdepodobné, že by ho mohla spravovať tretia strana.

Predchádzajúce mierové rokovania vedené Spojenými štátmi stroskotali po odmietnutí ruských územných požiadaviek Ukrajinou a v čase, keď Washington čoraz viac zamestnával konflikt s Iránom.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.