Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Súd zrušil výnimku na odstrel 36 chránených bobrov

Správny súd v Bratislave rozhodol, že ministerstvo životného prostredia porušilo zákon, keď povolilo usmrtenie 36 chránených bobrov vodných. Informovala o tom iniciatíva My sme les.

Výnimku podpísal v máji 2025 minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS). Podľa súdu však rozhodnutie nebolo podložené vedeckými údajmi o stave populácie bobra ani dostatočným posúdením alternatív k odstrelu.

Žalobu podali Aevis Foundation a My sme les spolu s organizáciou Via Iuris. Súd už vlani v novembri odstrel dočasne pozastavil, pričom podľa iniciatívy napokon definitívne rozhodol v ich prospech. Ani jedného z 36 bobrov neusmrtili.

Súd zároveň skonštatoval, že rezort nepreukázal, že udelená výnimka neohrozí priaznivý stav miestnej populácie, ani riadne nezdokumentoval škody, ktoré údajne zvieratá spôsobovali.

My sme les poukázalo aj na preventívne riešenia, napríklad ochranu stromov pletivom. Bobor je chránený živočích, ktorý podľa iniciatívy pomáha zadržiavať vodu v krajine, zmierňuje následky sucha a povodní a podporuje biodiverzitu.

(bak)

Minúta  |  

Hospodársky výbor o novom jadrovom zdroji nebol uznášaniaschopný

Mimoriadne rokovanie hospodárskeho výboru Národnej rady SR o projekte nového jadrového zdroja nebolo v utorok uznášaniaschopné. Z koaličných poslancov sa zúčastnil iba predseda výboru Róbert Puci (Hlas), podľa ktorého pozvaní hostia v tom čase rokovali o projekte na úrade vlády.

Pozvaní boli premiér Robert Fico (Smer), ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas), vládny splnomocnenec pre jadro Peter Líška a zástupcovia dotknutých energetických spoločností. Opozícia ich neúčasť kritizovala.

Poslanci chceli získať odpovede najmä na financovanie nového jadrového zdroja a odkúpenie 17-percentného podielu v Slovenských elektrárňach. Pýtali sa aj na možný konflikt záujmov Líšku, odchod českej energetickej skupiny ČEZ z projektu a fungovanie štátnej spoločnosti JAVYS po jej presune pod úrad vlády.

Opozícia kritizovala, že podľa nej sa o najväčšom investičnom projekte v histórii Slovenska rokuje za zatvorenými dverami.

Jadrová energetická spoločnosť Slovenska patrí z 51 percent štátnej spoločnosti JAVYS a zo 49 percent skupine ČEZ. Štát chce český podiel odkúpiť a získať plnú kontrolu nad projektom v Jaslovských Bohuniciach.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Merz: Nemecko čoskoro odhalí vinníka pokusu o dronový útok na letisko

Nemecká vláda čoskoro oznámi, kto je zodpovedný za pokus o dronový útok na letisko Lipsko/Halle zo začiatku augusta. V utorok to na koaličnom samite vyhlásil kancelár Friedrich Merz.

Bezpečnostné zdroje citované nemeckými médiami podozrievajú zo zapojenia ruské spravodajské služby, Berlín však zatiaľ nikoho priamo neobvinil. Moskva akúkoľvek účasť odmieta.

Dňa 4. augusta objavili neďaleko ukrajinského nákladného lietadla Antonov používaného na prepravu vojenských zásob dron s výbušninami. Vyšetrovatelia majú podozrenie, že druhý bezpilotný stroj krátko po dočasnom uzavretí letiska narazil do nákladného lietadla spoločnosti DHL.

O desať dní neskôr našli vyšetrovatelia západne od letiska tretí dron a približne 50 gramov látky, ktorú podľa médií považujú za vojenskú výbušninu hexogén.

Letisko Lipsko/Halle je významným centrom nákladnej a vojenskej logistiky. Využívajú ho Severoatlantická aliancia aj ukrajinské aerolínie Antonov Airlines na prepravu vojenských zásob.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Kandidátne listiny treba podať najneskôr v utorok

Utorok je posledným dňom na predloženie kandidátnych listín do októbrových spojených samosprávnych volieb. Nezávislí kandidáti musia odovzdať aj podpisy voličov s trvalým pobytom v obci, kde kandidujú.

Minimálny počet podpisov závisí od počtu obyvateľov. V obciach do 50 obyvateľov ich treba najmenej desať. Kandidáti na primátora a mestského poslanca v Bratislave a Košiciach, ktoré majú viac ako 100-tisíc obyvateľov, potrebujú tisíc podpisov. Rovnaký počet sa vyžaduje od nezávislých kandidátov na predsedu samosprávneho kraja.

Kandidátne listiny môžu podať nezávislí kandidáti, politické strany aj koalície. Doručiť ich treba zapisovateľovi príslušnej volebnej komisie.

Spojené voľby do orgánov samosprávy obcí a samosprávnych krajov sa uskutočnia v sobotu 24. októbra. Hlasovať sa bude v takmer tritisíc obciach, mestách a mestských častiach. Hlasovací preukaz sa pri týchto voľbách nevydáva, voliči preto môžu hlasovať iba v mieste svojho trvalého bydliska.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Proces v kauze vraždy Kuciaka pokračuje čítaním listín

Hlavné pojednávanie v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a prípravy vrážd prokurátorov pokračuje v utorok na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku čítaním listín. Ani jeden zo štvorice obžalovaných nie je v pojednávacej miestnosti prítomný.

Predseda senátu Miroslav Mazúch uviedol, že obžalovaný Dušan Kracina požiadal o zrušenie obmedzení, podľa ktorých musí oznamovať každú zmenu miesta pobytu a nesmie navštevovať zariadenia s hazardnými hrami.

Mazúch zároveň uviedol, že Kracina bol v roku 2023 obvinený z machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe a v roku 2024 zo založenia, zosnovania a z podporovania zločineckej skupiny a zo skrátenia dane a poistného.

Súd čítal aj opatrenie vtedajšieho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Maroša Žilinku z marca 2017 súvisiace s kauzou Technopol Servis a články Jána Kuciaka.

Z objednávky vraždy Kuciaka, pri ktorej vo februári 2018 zahynula aj jeho snúbenica Martina Kušnírová, sú obžalovaní Marian Kočner a Alena Zsuzsová. Predchádzajúce dva rozsudky zrušil najvyšší súd a prípad sa na Špecializovaný trestný súd dostal tretíkrát.

V prípade prípravy vrážd prokurátorov Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho čelia obžalobe okrem Kočnera a Zsuzsovej aj Dušan Kracina a Darko Dragić. K plánovaným vraždám napokon nedošlo.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Británia vyčlení desať miliárd libier na dostupnejšie bývanie

Britská vláda predstavila plán investovať desať miliárd libier do dostupnejšieho bývania pre nájomníkov, pričom sa zameria najmä na Londýn. Približne 60 percent bývania financovaného z programu má byť určených na sociálny nájom.

Tento podiel zodpovedá programu vlády bývalého premiéra Keira Starmera, ktorá projekt vytvorila, je však nižší než plán nového premiéra Andyho Burnhama. Ten sľúbil, že všetko bývanie v rámci programu zabezpečia miestne samosprávy.

Burnham tvrdí, že väčšie zapojenie samospráv do výstavby sociálneho bývania môže znížiť časť sociálnych výdavkov smerujúcich súkromným prenajímateľom, obmedziť bezdomovectvo a zvýšiť istotu ľudí s nižšími príjmami. Minister bývania Matthew Pennycook však upozornil, že samosprávy zatiaľ nemajú kapacity na prevzatie celého programu.

V prvej fáze vláda vyčlenila pre Londýn viac ako sedem miliárd libier z už skôr oznámeného balíka 39 miliárd libier na desať rokov. Londýnske samosprávy majú zabezpečiť viac ako polovicu nového bývania. Viac ako 16 miliárd libier z celkového balíka má postupne smerovať mimo Londýna.

Prvá vlna financovania má podporiť výstavbu viac ako 70-tisíc nových bytov a domov.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.