Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kyjev pripravil s USA a Európou návrhy na ukončenie vojny

Ukrajina vidí do konca budúceho leta príležitosť na americké sprostredkovanie ukončenia vojny s Ruskom. Prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že Kyjev spolu so Spojenými štátmi a s európskymi predstaviteľmi pripravil jednostranový návrh, ktorý má dostať Moskva.

Dokument obsahuje jeden z návrhov na prímerie a americký plán na vytvorenie slobodnej ekonomickej zóny v Donbase, ktorú by spravovala tretia strana. Tretí bod sa týka úlohy Európskej únie a Severoatlantickej aliancie a krokov, ktoré je Ukrajina pripravená podniknúť.

Zelenskyj považuje za kľúčové obdobie od decembrového samitu G20 v Spojených štátoch do konca leta 2027. Dôvodom je blížiaca sa kampaň pred americkými prezidentskými voľbami v roku 2028.

Kremeľ však spochybnil uskutočniteľnosť ekonomickej zóny. Tvrdí, že Donbas je formálne súčasťou Ruska, a preto je podľa Moskvy nepravdepodobné, že by ho mohla spravovať tretia strana.

Predchádzajúce mierové rokovania vedené Spojenými štátmi stroskotali po odmietnutí ruských územných požiadaviek Ukrajinou a v čase, keď Washington čoraz viac zamestnával konflikt s Iránom.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Prieskum: Progresívne Slovensko a Smer delí 0,2 percenta

Progresívne Slovensko a Smer by podľa najnovšieho volebného modelu agentúry Ipsos pre Denník N súperili o víťazstvo v parlamentných voľbách. Progresívci by získali 18,1 percenta hlasov, Smer 17,9 percenta. Pre Progresívne Slovensko ide o najnižší výsledok za uplynulé dva roky.

Tretia by skončila Republika s 10,9 percenta. Hnutie Slovensko by podporilo 8,4 percenta voličov, Slobodu a Solidaritu a Hlas zhodne 8,2 percenta a Kresťanskodemokratické hnutie 7,3 percenta.

Demokrati by so 4,7 percenta zostali mimo parlamentu. Progresívne Slovensko s nimi pritom rokuje o predvolebnej spolupráci. Do Národnej rady SR by sa nedostali ani Maďarská aliancia, Právo na pravdu, Slovenská národná strana či Sme rodina.

Štyri opozičné strany by podľa prepočtu získali 79 kresiel, zatiaľ čo Smer, Hlas a Republika 71. Progresívne Slovensko by tak na zostavenie vlády potrebovalo aj Hnutie Slovensko.

Sociológ Roman Pudmarčík zatiaľ nepovažuje dvojbodový pokles progresívcov za štatisticky významný. Ich voličské jadro však od novembra kleslo z 13 na deväť percent a volebný potenciál pod 28 percent.

(bak)

Minúta  |  

Becík bude opäť kandidovať na predsedu Nitrianskeho kraja

Predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Branislav Becík (Hlas) v utorok oznámil, že sa vo voľbách 24. októbra bude uchádzať o znovuzvolenie. Jeho kandidatúru podporujú Hlas, Smer, SNS, Republika, Právo na pravdu, Bratia Slovenska a nezávislí kandidáti z južného Slovenska okolo primátora Kolárova Bélu Halásza.

Becík pri ohlásení kandidatúry vyzdvihol nízku zadlženosť a prebytkové hospodárenie kraja, opravy ciest a mostov či výstavbu zariadení sociálnych služieb. V prípade znovuzvolenia chce pokračovať v týchto projektoch a minimálne zdvojnásobiť dotáciu vo výške päťtisíc eur, ktorú kraj poskytoval obciam.

Plánuje vytvárať takzvané strediskové obce, kde by bola spoločná zdravotná starostlivosť, a podporovať regionálnych farmárov a ich potraviny, folklór či tradície. Predvolebnú kampaň chce absolvovať na traktore, s ktorým plánuje navštevovať dediny.

Kandidatúru na predsedu kraja už oznámili aj Tibor Csenger z Maďarskej aliancie, Henrich Varga z Tímu Kraj Nitra, ktorého podporujú PS, SaS, KDH, Hnutie Slovensko, Demokrati, Občianska konzervatívna strana a Maďarské fórum, a predseda Slovenského Hnutia Obrody Róbert Švec.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Súkromné školy vidia v kurikulárnej reforme nedostatky

Asociácia súkromných škôl a školských zariadení nie je proti kurikulárnej reforme a zmenu spôsobu výučby považuje za dôležitú. Podľa jej prezidentky Evy Ohraďanovej má však reforma aj jej zavádzanie do praxe nedostatky.

Asociácia upozorňuje, že nie vo všetkých skupinách predmetov zredukovali učivo. Práve jeho menší rozsah má podľa Ohraďanovej vytvoriť priestor na rozvoj kompetencií, myslenia a ďalších dôležitých schopností.

Ministerstvo školstva zároveň vyzvala, aby školy nezaťažovalo ďalšími zmenami a poskytlo im väčšiu podporu. Navrhla na rok alebo dva zastaviť inšpekcie, prípadne zmeniť ich úlohu tak, aby inšpektori školám namiesto kontroly pomáhali a usmerňovali ich.

Ohraďanová sa obáva, že reforma zostane iba administratívnou zmenou a neprenesie sa do samotnej výučby. Rezort podľa nej vytvoril približne 20-tisíc strán dokumentov, ktorými sú školy zahltené.

Od septembra budú podľa nového štátneho vzdelávacieho programu učiť prvákov všetky bežné základné školy na Slovensku.

(tasr, bak)

Minúta  |  

OSN a Červený kríž žiadajú pravidlá pre autonómne zbrane

Organizácia Spojených národov a Medzinárodný výbor Červeného kríža vyzvali na urýchlené prijatie pravidiel pre autonómne zbrane, ktoré dokážu zabíjať ľudí bez zásahu človeka.

„Nebezpečne sa približujeme k prekročeniu morálnej červenej čiary: autonómnemu zameriavaniu ľudí strojmi,“ varovali generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres a predsedníčka Medzinárodného výboru Červeného kríža Mirjana Spoljaricová. Žiadajú začatie rokovaní o právne záväznom nástroji s jasnými zákazmi a obmedzeniami.

Štáty sa budú na budúci týždeň v Ženeve zaoberať možnými novými pravidlami. Obavy rastú najmä pre používanie poloautonómnych zbraní podporovaných umelou inteligenciou v konfliktoch na Ukrajine, v Sudáne, Gaze, Iráne a Perzskom zálive.

Plne autonómne systémy už niektoré armády využívajú, napríklad na obranu vojnových lodí pred raketami, nie je však známe, že by boli nasadzované proti ľuďom.

Ľudskoprávne organizácie varujú pred rizikom smrteľných chýb a problémami s vyvodzovaním zodpovednosti. Guterres a Spoljaricová preto vyzvali štáty, aby prešli od postupných diskusií k rozhodným krokom.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Súd zrušil výnimku na odstrel 36 chránených bobrov

Správny súd v Bratislave rozhodol, že ministerstvo životného prostredia porušilo zákon, keď povolilo usmrtenie 36 chránených bobrov vodných. Informovala o tom iniciatíva My sme les.

Výnimku podpísal v máji 2025 minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS). Podľa súdu však rozhodnutie nebolo podložené vedeckými údajmi o stave populácie bobra ani dostatočným posúdením alternatív k odstrelu.

Žalobu podali Aevis Foundation a My sme les spolu s organizáciou Via Iuris. Súd už vlani v novembri odstrel dočasne pozastavil, pričom podľa iniciatívy napokon definitívne rozhodol v ich prospech. Ani jedného z 36 bobrov neusmrtili.

Súd zároveň skonštatoval, že rezort nepreukázal, že udelená výnimka neohrozí priaznivý stav miestnej populácie, ani riadne nezdokumentoval škody, ktoré údajne zvieratá spôsobovali.

My sme les poukázalo aj na preventívne riešenia, napríklad ochranu stromov pletivom. Bobor je chránený živočích, ktorý podľa iniciatívy pomáha zadržiavať vodu v krajine, zmierňuje následky sucha a povodní a podporuje biodiverzitu.

(bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.