Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Diplomat Vatikánu rokoval v Moskve s Lavrovom o mieri

Vatikánsky minister zahraničných vecí arcibiskup Paul Gallagher sa v Moskve stretol s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. Ide o prvé osobné rokovanie medzi vysokými predstaviteľmi Vatikánu a Ruska za uplynulých päť rokov.

Gallagher počas tlačovej konferencie zdôraznil potrebu ukončiť vojnu na Ukrajine, ktorá trvá už štyri a pol roka, keďže pokračujúci konflikt prináša nové obete a komplikuje budúce zmierenie.

Obaja diplomati diskutovali o možnostiach dosiahnutia mieru a dohodli sa na spolupráci v humanitárnych otázkach, predovšetkým v oblasti starostlivosti o deti postihnuté vojnou. Gallagher pripomenul, že Vatikán plánuje aj naďalej poskytovať duchovnú, diplomatickú a humanitárnu podporu a ponúkať priestor na priamy dialóg.

Návšteva nadväzuje na výzvy pápeža Leva XIV., ktorý dlhodobo apeluje na zastavenie bojov a vyjadruje ľútosť nad rastúcim počtom civilných obetí. Gallagher naposledy navštívil Moskvu ešte v roku 2021.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pellegrini podporuje vstup Čiernej Hory do EÚ v roku 2028

Vstup Čiernej Hory do Európskej únie v roku 2028 je reálny, ak to európski lídri a členské štáty s rozširovaním myslia vážne. Prezident Peter Pellegrini to vyhlásil po stretnutí s čiernohorským prezidentom Jakovom Milatovićom. Prijatie krajiny by podľa nich vyslalo ostatným kandidátom signál, že reformy a prístupový proces majú zmysel.

Čierna Hora otvorila všetkých 33 rokovacích kapitol a 18 už uzavrela. Milatović chce do konca roka uzavrieť všetky kapitoly a budúci rok využiť na ratifikáciu prístupovej zmluvy. Je presvedčený, že jeho krajina sa v roku 2028 stane 28. členom Únie.

Pellegrini varoval, že spomalenie rozširovania by vyslalo negatívny signál západnému Balkánu a mohlo oslabiť podporu tamojších obyvateľov pre Európsku úniu. Slovensko preto bude presadzovať urýchlenie procesu a Čiernej Hore naďalej poskytovať politickú aj expertnú pomoc.

Zároveň odmietol dvojité štandardy či skratky v prístupovom procese. Čiernu Horu označil za najlepšie pripraveného kandidáta. Jej členstvo by podľa neho posilnilo stabilitu, bezpečnosť, prosperitu aj konkurencieschopnosť Európy.

Milatović sa počas návštevy Bratislavy stretne aj s premiérom Robertom Ficom (Smer) a predsedom parlamentu Richardom Rašim (Hlas).

(tasr, bak)

Minúta  |  

Kyjev pripravil s USA a Európou návrhy na ukončenie vojny

Ukrajina vidí do konca budúceho leta príležitosť na americké sprostredkovanie ukončenia vojny s Ruskom. Prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že Kyjev spolu so Spojenými štátmi a s európskymi predstaviteľmi pripravil jednostranový návrh, ktorý má dostať Moskva.

Dokument obsahuje jeden z návrhov na prímerie a americký plán na vytvorenie slobodnej ekonomickej zóny v Donbase, ktorú by spravovala tretia strana. Tretí bod sa týka úlohy Európskej únie a Severoatlantickej aliancie a krokov, ktoré je Ukrajina pripravená podniknúť.

Zelenskyj považuje za kľúčové obdobie od decembrového samitu G20 v Spojených štátoch do konca leta 2027. Dôvodom je blížiaca sa kampaň pred americkými prezidentskými voľbami v roku 2028.

Kremeľ však spochybnil uskutočniteľnosť ekonomickej zóny. Tvrdí, že Donbas je formálne súčasťou Ruska, a preto je podľa Moskvy nepravdepodobné, že by ho mohla spravovať tretia strana.

Predchádzajúce mierové rokovania vedené Spojenými štátmi stroskotali po odmietnutí ruských územných požiadaviek Ukrajinou a v čase, keď Washington čoraz viac zamestnával konflikt s Iránom.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Prieskum: Progresívne Slovensko a Smer delí 0,2 percenta

Progresívne Slovensko a Smer by podľa najnovšieho volebného modelu agentúry Ipsos pre Denník N súperili o víťazstvo v parlamentných voľbách. Progresívci by získali 18,1 percenta hlasov, Smer 17,9 percenta. Pre Progresívne Slovensko ide o najnižší výsledok za uplynulé dva roky.

Tretia by skončila Republika s 10,9 percenta. Hnutie Slovensko by podporilo 8,4 percenta voličov, Slobodu a Solidaritu a Hlas zhodne 8,2 percenta a Kresťanskodemokratické hnutie 7,3 percenta.

Demokrati by so 4,7 percenta zostali mimo parlamentu. Progresívne Slovensko s nimi pritom rokuje o predvolebnej spolupráci. Do Národnej rady SR by sa nedostali ani Maďarská aliancia, Právo na pravdu, Slovenská národná strana či Sme rodina.

Štyri opozičné strany by podľa prepočtu získali 79 kresiel, zatiaľ čo Smer, Hlas a Republika 71. Progresívne Slovensko by tak na zostavenie vlády potrebovalo aj Hnutie Slovensko.

Sociológ Roman Pudmarčík zatiaľ nepovažuje dvojbodový pokles progresívcov za štatisticky významný. Ich voličské jadro však od novembra kleslo z 13 na deväť percent a volebný potenciál pod 28 percent.

(bak)

Minúta  |  

Becík bude opäť kandidovať na predsedu Nitrianskeho kraja

Predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Branislav Becík (Hlas) v utorok oznámil, že sa vo voľbách 24. októbra bude uchádzať o znovuzvolenie. Jeho kandidatúru podporujú Hlas, Smer, SNS, Republika, Právo na pravdu, Bratia Slovenska a nezávislí kandidáti z južného Slovenska okolo primátora Kolárova Bélu Halásza.

Becík pri ohlásení kandidatúry vyzdvihol nízku zadlženosť a prebytkové hospodárenie kraja, opravy ciest a mostov či výstavbu zariadení sociálnych služieb. V prípade znovuzvolenia chce pokračovať v týchto projektoch a minimálne zdvojnásobiť dotáciu vo výške päťtisíc eur, ktorú kraj poskytoval obciam.

Plánuje vytvárať takzvané strediskové obce, kde by bola spoločná zdravotná starostlivosť, a podporovať regionálnych farmárov a ich potraviny, folklór či tradície. Predvolebnú kampaň chce absolvovať na traktore, s ktorým plánuje navštevovať dediny.

Kandidatúru na predsedu kraja už oznámili aj Tibor Csenger z Maďarskej aliancie, Henrich Varga z Tímu Kraj Nitra, ktorého podporujú PS, SaS, KDH, Hnutie Slovensko, Demokrati, Občianska konzervatívna strana a Maďarské fórum, a predseda Slovenského Hnutia Obrody Róbert Švec.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Súkromné školy vidia v kurikulárnej reforme nedostatky

Asociácia súkromných škôl a školských zariadení nie je proti kurikulárnej reforme a zmenu spôsobu výučby považuje za dôležitú. Podľa jej prezidentky Evy Ohraďanovej má však reforma aj jej zavádzanie do praxe nedostatky.

Asociácia upozorňuje, že nie vo všetkých skupinách predmetov zredukovali učivo. Práve jeho menší rozsah má podľa Ohraďanovej vytvoriť priestor na rozvoj kompetencií, myslenia a ďalších dôležitých schopností.

Ministerstvo školstva zároveň vyzvala, aby školy nezaťažovalo ďalšími zmenami a poskytlo im väčšiu podporu. Navrhla na rok alebo dva zastaviť inšpekcie, prípadne zmeniť ich úlohu tak, aby inšpektori školám namiesto kontroly pomáhali a usmerňovali ich.

Ohraďanová sa obáva, že reforma zostane iba administratívnou zmenou a neprenesie sa do samotnej výučby. Rezort podľa nej vytvoril približne 20-tisíc strán dokumentov, ktorými sú školy zahltené.

Od septembra budú podľa nového štátneho vzdelávacieho programu učiť prvákov všetky bežné základné školy na Slovensku.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.