Denník Štandard upozornil ešte pred zverejnením analýzy, že certifikáty kamier NERO R-ONE a CORDON obsahujú takmer stopercentnú zhodu v technických parametroch. Tieto údaje boli dostupné v Slovenskom metrologickom ústave a z ich porovnania vyplynula vysoká zhoda oboch výrobkov.

Strašenie špionážou aj po zverejnení analýzy

Predstavitelia PS však okrem podobnosti oboch radarových kamier hovorili aj o špionáži zo strany Ruska. Peter Bátor, bezpečnostný expert PS, poukazoval na možnosť „otvorenia sa ruskému systému“ a riziku, že „Rusko by malo úplne nerušený prístup ku všetkým našim databázam“.

Bátor dodal, že Ruská federácia by mohla sledovať pohyb osôb a vozidiel na slovenských cestách a že systém môže údaje „vďaka vzdialenému prístupu posielať aj priamo do Ruska“. Expert hovoril aj o „silnom špehovacom nástroji“.

PS aj po zverejnení analýzy konštatuje, že kamery možno ovládať na diaľku a že „výrobca k nim mal prístup bez ohľadu na to, v akej prevádzke boli spustené, a ministerstvo s tým nevedelo nič urobiť“.

Tieto verejné vyjadrenia strana produkuje aj napriek tomu, že analýza NBÚ žiadne ruské špehovanie nepotvrdila. PS pritom disponuje danou analýzou a je preto pozoruhodné, že ďalej zotrváva v presviedčaní verejnosti o špionáži, ktorú nikto nepotvrdil.

O ruskej špionáži hovorí aj šéfredaktor portálu Aktuality.sk Peter Bárdy s tým, že „táto vláda naozaj otvorila cestu ruským spravodajským operáciám, informáciám a záujmom“, pričom inštaláciu kamier označil za „pozývací list pre Rusko“.

Šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný zase považuje za „škandál, že tu Rusi môžu montovať kamery a majú čísla, ktoré dokážu tie kamery ovládať“. Kostolný dodal, že „vníma Rusko ako najväčšiu hrozbu pre Slovensko a pre celú Európu“.

Kritika neschopnosti ministra Šutaja Eštoka je namieste

Predstavitelia PS a niektoré médiá tak vykresľujú inštaláciu dvoch kamier ako špionáž zo strany Ruska a kritizujú ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, dokonca ho vyzývajú na odstúpenie.

Pri ministrovi vnútra ide o oprávnenú kritiku, keďže výhovorky o „oklamaní rezortu jeho dodávateľmi“ sú absolútne mimo akéhokoľvek racionálneho zdôvodnenia vzniknutej situácie. Ťažko hodnotiť, či je horšia možnosť, že sa dá takto ľahko „oklamať“ celé ministerstvo ešte pred zapojením kamier do prevádzky, alebo možnosť, že ide iba o snahu zakryť neschopnosť ministerstva riadne preverovať výrobky, s ktorými pracuje.

Dané zdôvodnenie poukazuje na závažný nedostatok odbornosti alebo profesionality.

Ak by platilo vyjadrenie Šutaja Eštoka, verejnosť by sa mala pýtať, pri akých ďalších bezpečnostných implementáciách systémov bolo ministerstvo oklamané a neprišlo sa na to iba z dôvodu nezáujmu iných verejných činiteľov.

Pri tvrdeniach o ruskej špionáži je však potrebné pripomenúť, že analýza NBÚ žiadny takýto záver nepotvrdila.

Analýza opisuje mnoho problémov, no nehovorí nič o špionáži

Analýza, ktorú má denník Štandard k dispozícii, hovorí o tom, že kamera obsahuje „viaceré, aj nezdokumentované komunikačné schopnosti, ako aktívne vyžarujúcu Wi-Fi sieť na lokálne pripojenie ku kamere, nezdokumentovaný extra 3G/4G modul (a to aj so zohľadnením dokumentácie výrobcu SIMICON) bez vloženej SIM karty v skúmanej vzorke či súbor dvanástich konkrétnych zabudovaných telefónnych čísel s prefixom +78... a +79... v Ruskej federácii“.

Čísla boli identifikované v Petrohrade a Leningradskej oblasti a v Kemerove v oblasti Kuzbas.

Ak je SIM karta prítomná, SMS prijatá z niektorého z týchto čísel umožňuje so znalosťou vstavaného hesla získať plný prístup ku kamere na úrovni administrátora, ako aj sieťový prístup ku kamere a k sieťam, ktoré sú k nej pripojené.

Za pozornosť pritom stojí, že tento nezdokumentovaný extra modul sa nachádza hneď vedľa „oficiálneho slotu“ na SIM kartu, a preto si ho pri manipulácii s kamerou nemožno nevšimnúť.

Akýkoľvek špionážny komponent by zrejme nebol „ukrytý“ na zreteľne viditeľnom mieste hneď vedľa slotu na SIM kartu, ktorú je potrebné vložiť do kamery na jej ovládanie.

Podstatná skutočnosť z analýzy hovorí aj o tom, že „analyzované zariadenie nemalo osadené SIM karty ani v oficiálnom, ani v neoficiálnom slote. Montáž oficiálnej aj neoficiálnej SIM je však jednoduchý úkon, ktorý je možné vykonať v teréne bez toho, aby sa operátor dostal do zorného poľa kamery“.

Uvedené znamená, že kamery nemohli prostredníctvom mobilnej siete prijímať ani odosielať žiadne dáta, a teda týmto spôsobom vykonávať špionáž. Zároveň to potvrdzuje, že ministerstvo si nedalo ani tú námahu, aby sa pozrelo do novej kamery a zistilo, čo vlastne dané zariadenie obsahuje.

Analýza tak nepotvrdila najvážnejšie interpretácie o špionáži. V tomto smere neobsahuje žiadne informácie a politická interpretácia PS – že kamery skutočne odosielali údaje do Ruska, že ich ovládali ruské tajné služby alebo že Rusko získalo prístup do databáz ministerstva vnútra – sa nezakladá na pravde.

Analýza vyvracia tvrdenia experta PS

NBÚ hovorí o schopnosti a riziku pripojenia, no na to, aby kamery vôbec mohli odosielať údaje do Ruska, sú potrebné ďalšie kroky, ako napríklad vloženie vhodnej SIM karty do zariadenia. V tomto smere vydal aj varovanie pred významnou kybernetickou hrozbou.

Úrad však nepreukázal žiadne „odosielanie dát priamo do Ruska“, ako to tvrdilo PS, pretože vzdialený prístup vyžadoval sieťové spojenie, SIM kartu, VPN alebo fyzickú blízkosť na pripojenie prostredníctvom Wi-Fi. Skúmaná vzorka SIM kartu nemala.

Bátor pritom tvrdil, že „stačilo napísať správu na jedno z predvolených telefónnych čísel, zadať heslo a útočník získal kompletný prístup ku kamere“. Analýza NBÚ však hovorí o presne opačnom mechanizme – SMS musela prísť z povoleného ruského čísla na SIM kartu v kamere, pričom musela obsahovať zabudovaný kód a príkaz. Podstatné teda bolo umiestnenie SIM karty v kamere, ktorá v nej však nebola.

Neplatí ani ďalšie vyjadrenie Bátora o „260 bezpečnostných chybách“, ktoré údajne našiel NBÚ. Analýza uvádza, že potenciálne nebezpečný spôsob vykonávania príkazov sa v zdrojovom kóde nachádza 260-krát. Až následnou previerkou NBÚ identifikoval „niekoľko miest“, kde bolo ošetrenie vstupov nedostatočné a zraniteľnosti sa dali skutočne zneužiť.

Rozdiel je zásadný, pretože 260 výskytov rizikového programovacieho postupu nie je 260 potvrdených bezpečnostných chýb.

Špehovanie Ruskom je politický výmysel

NBÚ potvrdil ruský pôvod kamery a možnú kybernetickú hrozbu za splnenia určitých podmienok, nie však uskutočnenú špionáž, prístup do databáz ani spravodajské ovládanie zo strany Ruska.

Kamery mali navyše slot na „špionážnu“ SIM kartu umiestnený tak amatérsky, že si ho nebolo možné nevšimnúť už pri prvej snahe sprevádzkovať kameru na diaľkový prístup.

Neplatí teda tvrdenie PS o „ovládaní Eštokových kamier Ruskom“, ako to tvrdil Bátor. V skúmanom zariadení nebola SIM karta, bez ktorej by SMS alebo telefonický prístup prostredníctvom ruských čísel v skúmanom stave nefungoval.

Hysterické reakcie okolo dvoch kamier by bolo v politickej rovine možné tolerovať, ak by sa týkali neschopnosti a výhovoriek ministra vnútra.

Faktické nezmysly Progresívneho Slovenska o „špehovaní Ruskom“ boli vyvrátené a zrejme nemôže byť prekvapením, že vybraní predstavitelia médií naskočili na podobné konšpirácie iba preto, že sa týkajú Ruska.

Ak však niekto hovorí o špionážnych operáciách, nemá na to žiadne relevantné podklady a tieto tvrdenia nijako nepotvrdila ani analýza Národného bezpečnostného úradu.