Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Drucker k reforme: Deti musia vedomosti vedieť použiť

Žiaci na základných školách musia vedomostiam nielen rozumieť, ale ich aj dokázať použiť v praxi. Na tlačovej konferencii za účasti zástupcov školských zväzov to vyhlásil minister školstva Tomáš Drucker (Hlas).

Zdôraznil, že nová kurikulárna reforma vznikala v spolupráci s učiteľmi a odborníkmi, pričom ako príklad uviedol výučbu percent na reálnych finančných úrokoch.

Od septembra nový štátny vzdelávací program spúšťajú v prvých ročníkoch všetkých bežných základných škôl. Zmena reaguje na moderné potreby a namiesto memorovania kladie dôraz na kritické myslenie, overovanie informácií a schopnosť spolupracovať. Do reformy sa už vopred dobrovoľne zapojila aj polovica katolíckych cirkevných škôl.

Implementácia však naráža na výhrady z praxe. Prezidentka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení Eva Ohraďanová upozornila na nedostatky pri zavádzaní do praxe a požiadala, aby inšpektori počas prechodného obdobia pôsobili skôr ako poradcovia.

Drucker reagoval, že cieľom rezortu nie je perzekúcia. Pavel Ondek z odborového zväzu zas spomenul obavy učiteľov zvyknutých na starý systém výučby.

Prezidentka Slovenskej komory učiteľov Jarmila Javorková zdôraznila, že úspech reformy je podmienený masívnou podporou pedagógov. Poukázala na klesajúcu atraktivitu učiteľského povolania a pretrvávajúci kritický nedostatok učiteľov, predovšetkým v Bratislavskom kraji. Učiteľ podľa nej nemôže zostať najslabším článkom pripravovaných zmien.

(tasr, max)

Minúta  |  

Čahojová odstupuje z boja o kreslo primátorky Bratislavy

Nezávislá kandidátka na primátorku Bratislavy Dana Čahojová odstúpila z tohtoročných komunálnych volieb. Svoje rozhodnutie oznámila vo videu na sociálnej sieti. Uviedla, že nechce riskovať trieštenie hlasov voličov, ktorí si želajú zmenu. Budúcnosť mesta podľa vlastných slov uprednostnila pred osobnými ambíciami.

Vo vyhlásení zároveň kritizovala súčasné vedenie hlavného mesta na čele s Matúšom Vallom. Poukázala na nedokončené projekty, rastúce zadlženie a podľa nej nedostatočnú ochranu prírody, pričom spomenula plány v Zimnom prístave a vo Vlčom hrdle.

Valla zároveň obvinila z vytvárania „nepriznanej tichej koalície“ s podnikateľskými záujmami.

Čahojová varovala, že bez zmeny smerovania bude život v Bratislave pre obyvateľov čoraz drahší a zhoršovať sa podľa nej budú aj doprava a dostupnosť bývania. Voličov vyzvala, aby si kandidátov dôkladne preverili a nenechali sa ovplyvniť drahým marketingom.

(max)

Minúta  |  

Trump hrozí pre spor s Kanadou premenovaním jazera Ontário

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že Spojené štáty vážne uvažujú o premenovaní jazera Ontário na „Lake America“ (v preklade Jazero Amerika). Napísal to na Truth Social uprostred vyostrujúcej sa obchodnej vojny medzi USA a Kanadou.

Trump krok odôvodnil tým, že už neočakáva výraznejší obchod s kanadskou provinciou Ontário.

Jazero leží na hraniciach medzi provinciou Ontário a americkým štátom New York. Kanadský minister pre obchod s USA Dominic LeBlanc reagoval vyhlásením, že federálna vláda nebude na príspevky amerického prezidenta na sociálnych sieťach reagovať.

Hrozba premenovania jazera nadväzuje na podobný krok z minulého roka, keď šéf Bieleho domu presadil zmenu názvu Mexického zálivu na „Americký záliv“ (Gulf of America).

(reuters, max)

Minúta  |  

Zákaz vývozu nafty môže v Rusku trvať do konca roka

Rusko plánuje predĺžiť zákaz vývozu nafty až do septembra, pričom v hre je aj jeho predĺženie do konca roka. Dôvodmi sú pretrvávajúci nedostatok pohonných hmôt na domácom trhu a odstávky viacerých rafinérií po opakovaných útokoch ukrajinských dronov.

Moskva pôvodne zaviedla obmedzenia v júli a neskôr ich platnosť predĺžila do konca augusta.

Popri nafte platí v krajine aj zákaz vývozu benzínu do konca januára nasledujúceho roka a leteckého paliva do konca novembra tohto roka. Aj keď koncom júla došlo k dočasnému zlepšeniu zásobovania, v auguste sa nedostatok palív do niektorých regiónov opäť vrátil.

Trhové zdroje uvádzajú, že prípadné uvoľnenie vývozu bude závisieť od rýchlosti opráv poškodených závodov. Vicepremiér Alexander Novak však vyhlásil, že vláda o zrušení obmedzení zatiaľ nerozhodla, pričom tvrdí, že na domácom trhu je nafty dostatok a prvé rafinérie už dodávky obnovili.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kandidatúru Slovenska do BR OSN podporuje 123 krajín

Slovensko doteraz získalo podporu 123 členských štátov Organizácie Spojených národov pre kandidatúru na nestále členstvo v Bezpečnostnej rade OSN na roky 2028 až 2029. Počas tohto roka o nej rokovalo s partnermi na štyroch svetadieloch.

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) označil kandidatúru za príležitosť prehlbovať dialóg aj so vzdialenejšími krajinami. Slovenská diplomacia získava podporu na medzinárodných podujatiach aj počas rokovaní so zahraničnými partnermi.

Kandidatúru oficiálne predstavili v júli v sídle Organizácie Spojených národov v New Yorku. Ministerstvo už vlani v septembri zriadilo samostatné oddelenie, ktoré koordinuje volebnú kampaň a prípravu na prípadný výkon mandátu.

Od vstupu Slovenska do organizácie v roku 1993 ide o tretiu kandidatúru. V rokoch 2006 až 2007 už krajina nestálym členom bola.

O výsledku rozhodnú členské štáty v júni budúceho roka. Na zvolenie je potrebná dvojtretinová väčšina prítomných a hlasujúcich krajín. Slovensko je momentálne jediným kandidátom Východoeurópskej regionálnej skupiny.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Kremeľ kritizuje Stubba za podporu útokov na Rusko

Kremeľ v utorok kritizoval fínskeho prezidenta Alexandra Stubba za podporu ukrajinských útokov hlboko na ruskom území. Podľa Moskvy jeho vyjadrenia potvrdzujú, že sa prikláňa na „stranu vojny“.

Stubb v pondelok počas návštevy Kyjeva vyhlásil, že partneri Ukrajiny jej musia pomôcť rozšíriť schopnosti zasahovať ciele hlboko v Rusku vrátane skladov internetových obchodov. Takúto stratégiu označil za rozumnú, pretože podľa neho zvyšuje náklady Moskvy na konflikt a presviedča bežných Rusov, že nastal čas vojnu ukončiť.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov reagoval, že Stubba spolu s britským premiérom Andym Burnhamom považuje za predstaviteľa „strany vojny“, ktorá chce pokračovanie bojov na Ukrajine.

Moskvu podľa neho postoj fínskeho prezidenta prekvapil, keďže pred niekoľkými týždňami hovoril o potrebe skôr či neskôr normalizovať vzťahy s Ruskom.

Fínsko vstúpilo do Severoatlantickej aliancie v roku 2023, čím ukončilo sedem desaťročí vojenskej nezúčastnenosti a približne zdvojnásobilo dĺžku hranice Aliancie s Ruskom.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.