Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA plánujú návrat diplomatov do krajín na Blízkom východe

Americké ministerstvo zahraničných vecí sa pripravuje na postupný návrat diplomatov na svoje veľvyslanectvá na Blízkom východe, ktoré evakuovali z dôvodu vojny s Iránom. Podľa správy denníka New York Times a interných dokumentov ministerstva by sa zmierňovanie núdzových opatrení a návrat personálu mohli začať už tento týždeň.

Postupné obnovovanie stavov sa týka diplomatických misií v Izraeli, Libanone, Saudskej Arábii, Katare, Jordánsku, Ománe, Iraku, Kuvajte, Bahrajne a Spojených arabských emirátoch. Ako prví by mali doraziť diplomati na ambasádu v Libanone.

Kým v Izraeli, Jordánsku a Ománe sa počíta s plným stavom, na iných zastupiteľstvách bude kapacita zatiaľ obmedzená na 75 až 85 percent.

Hovorca rezortu zahraničia potvrdil, že úpravy počtu zamestnancov vychádzajú z najnovšieho hodnotenia bezpečnostnej situácie. Prioritou naďalej zostáva bezpečnosť personálu pri súčasnom presadzovaní zahraničnopolitických cieľov USA. Redukcia stavov sa začala ešte vo februári povolením dobrovoľného odchodu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zlato z maximálnych hodnôt ustúpilo, padlo aj striebro

Cena zlata v utorok mierne klesla na približne 4 622 dolárov za trojskú uncu po tom, ako dosiahla najvyššiu úroveň za viac ako tri mesiace. Trhy nateraz vyčkávajú na nove údaje o inflácii preferovanej americkou centrálnou bankou a na vystúpenie jej nového šéfa Kevina Warsha na sympóziu v Jackson Hole.

Spotová cena zlata zaznamenala pokles o 0,6 percenta na 4 622,01 dolára za uncu. Počas dňa však krátkodobo vyskočila na 4 696,18 dolára, čo predstavovalo najvyššiu hodnotu od 14. mája. Decembrový kontrakt na burze Comex klesol o 0,4 percenta.

Výraznejšie straty zaznamenali aj ostatné drahé kovy. Striebro odpísalo 1,7 percenta (67,76 dolára), platina klesla o dve percentá (1 837,94 dolára) a paládium oslabilo o 2,8 percenta na 1 319,50 dolára za trojskú uncu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Vláda garantuje obciam právomoci pri výstavbe veterných parkov

Premiér Robert Fico (Smer) inicioval rokovanie so zástupcami miest a obcí k otázke rozvoja veternej energetiky. Vláda samosprávam garantovala, že konečné rozhodnutie o prípadnej výstavbe veterných parkov na ich území zostane výhradne v ich rukách.

Tento prístup sa bude vzťahovať aj na akékoľvek budúce zámery súkromných investorov, pričom v dotknutej lokalite štát projekty presadzovať nebude.

Slovensko však musí formálne naplniť záväzky z Plánu obnovy a odolnosti SR prijaté predchádzajúcimi vládami v rokoch 2022 až 2023. Ich ignorovanie by znamenalo sankciu takmer pol miliardy eur, čo by ohrozilo štátny rozpočet na rok 2027 a financovanie obnovy škôl, nemocníc i sociálnych zariadení v regiónoch.

„Príprava podmienok na rozvoj veternej energetiky nie je prioritou našej vlády. Ide o záväzky prijaté predchádzajúcimi vládami, ktoré rešpektujeme. Našou jednoznačnou energetickou prioritou je rozvoj jadrovej energetiky a príprava výstavby nového jadrového zdroja,“ zhodnotil predseda vlády.

(tasr, max)

Minúta  |  

V Ceute sú stále tisíce migrantov, Španielsko rieši reformu migrácie

Španielska vláda podľa portálu Euronews predloží návrh na reformu imigračných a azylových zákonov s cieľom zosúladiť svoju legislatívu s novým Európskym paktom o migrácii a azyle.

Krok prichádza v čase pretrvávajúcej krízy v enkláve Ceuta, kde po masívnom príleve 80-tisíc migrantov z Maroka v priebehu jediného dňa stále zostáva približne päťtisíc ľudí vrátane dvetisíc maloletých bez sprievodu.

Nová legislatíva zavedie takzvaný skríningový postup EÚ a dotkne sa aj Kanárskych ostrovov.

Madrid zároveň vyhlásil situáciu v Ceute za záležitosť národnej bezpečnosti a zriadil jednotné velenie na jej riadenie, čo však opozícia skritizovala ako neskorú reakciu. Otázka návratu maloletých naráža na nezhody medzi vládou, opozíciou a regionálnymi orgánmi.

Európska komisia zdôraznila povinnosť krajiny vykonávať návraty nelegálnych migrantov pri súčasnom dodržaní práv detí. Podľa španielskych úradov spôsobili masový prílev najmä dezinformačné kampane na sociálnych sieťach a prevádzači, kým Maroko poukazuje na nejasné signály Madridu.

(max)

Minúta  |  

Epsteinova spoločníčka Maxwellová na súde neuspela

Americký federálny sudca Paul Engelmayer zamietol žiadosť Ghislaine Maxwellovej o zrušenie jej odsúdenia a 20-ročného trestu odňatia slobody. Trest jej uložili za sprostredkovanie a pomoc zosnulému finančníkovi Jeffreymu Epsteinovi pri sexuálnom zneužívaní dospievajúcich dievčat.

Sudca označil tvrdenia 64-ročnej Maxwellovej za neopodstatnené. Odsúdená sa na súde zastupovala sama a prostredníctvom žiadosti o právo na preskúmanie zákonnosti jej väznenia spochybňovala rozsudok z decembra 2021.

Argumentovala pritom novoodtajnenými dokumentmi, ktoré podľa nej dokazovali porušenie jej práv. Podľa súdu aj prokuratúry však boli jej námietky irelevantné a podané príliš neskoro.

(reuters, max)

Minúta  |  

Hormuzský prieliv je celý odmínovaný, vyhlásil Trump

Všetky míny z medzinárodných vôd Hormuzského prielivu odpálili, respektívne odstránili. Informoval o tom prezident USA Donald Trump. Irán zároveň o tom podľa neho vie a vystríha ho pred umiestňovaním nových mín. Každá loď, ktorá tak spraví, bude podľa amerického prezidenta zničená.

V príspevku na Truth Social Trump spresnil, že Spojené štáty prostredníctvom svojich vesmírnych síl sledujú „každý štvorcový centimeter“ úžiny. „Existuje politika nulovej tolerancie voči umiestňovaniu mín v plnej sile,“ zhodnotil.

USA a Irán už týždne nevykonali vzájomné letecké útoky na armády druhej strany, ale útoky na plavidlá v Hormuzskom prielive pokračujú, keďže obe strany súperia o kontrolu nad úzkym námorným priechodom.

Podľa predbežných údajov spoločnosti Vortexa, ktorá sleduje lodnú dopravu, dosiahla preprava ropy cez prieliv v pondelok päť miliónov barelov denne, čo je pokles z viac ako 20 miliónov denne pred vojnou. To predstavuje približne jeden z piatich barelov spotrebovaných na celom svete.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.