Aby sme pochopili zmysel titulku, musíme sa vrátiť do roku 1961. Vtedy sa John F. Kennedy práve nasťahoval do Bieleho domu a Ameriku zachvátila tanečná mánia menom twist, ktorú preslávil Chubby Checker.
Kennedy dostal na stôl nepríjemný rébus. Mal americkú ekonomiku vyviesť z recesie, k čomu by sa hodili lacnejšie dlhodobé úvery. Európa pritom ponúkala vyššie krátkodobé sadzby a z USA preto odtekal kapitál.
V systéme pevných kurzov z Bretton Woods to znamenalo aj odlev zlata. Zahraničné centrálne banky hromadili doláre, ktoré odtiekli z USA, a chceli namiesto nich americké zlato. Pri vtedajšom fixnom kurze 35 dolárov za uncu stavili postupne aj na to, že Washington dolár devalvuje, aby atraktivitu žltého kovu relatívne voči doláru znížil, a unca zlata už bude napríklad za 40 dolárov.
Washington chcel teda dve zdanlivo protichodné veci: nízke dlhodobé úroky, aby podporil hypotéky, investície a ekonomiku, ale zároveň relatívne vysoké krátkodobé sadzby, aby kapitál neodtekal z krajiny.
Americká centrálna banka Fed preto začala nakupovať dlhodobejšie dlhopisy a obmedzovať držbu tých krátkodobejších. Výnosová krivka sa mala „stočiť“ ako pri twiste: dlhé výnosy smerom nadol, krátke relatívne vyššie. Názov Operácia Twist bol dobovou narážkou práve na Checkerov hit.
Mohlo by Vás zaujímať
Amerika bojuje s vysokým dlhom. Trhový šok spôsobila spoločnosť Moderna
Menej rizika pre investorov
O šesťdesiatpäť rokov neskôr sa podobný motív vracia, ibaže hlavným tanečníkom tentoraz nie je Fed, ale americké ministerstvo financií.
To minulý týždeň pomerne prelomovo rozhodlo – v rozpore s nedávno zverejneným plánom – zvýšiť odkupovanie dlhodobých štátnych dlhopisov, pričom sa zároveň financovanie Spojených štátov výraznejšie opiera o krátkodobé dlhopisy.
Praktický efekt opäť môže pripomínať twist: štát odoberá trhu časť dlhej durácie, teda úrokového rizika, a nahrádza ju kratším dlhom. Investori tak nemusia absorbovať toľko dlhodobého úrokového rizika, čo má zmierniť tlak na rast dlhých výnosov.
Nie je to však kvantitatívne uvoľňovanie. Fed pri ňom nakupuje dlhopisy za novovytvorené bankové rezervy a zväčšuje svoju bilanciu. Rezort financií si na odkúpenie dlhého dlhu musí prostriedky zaobstarať napríklad emisiou krátkeho dlhu (teda nie „tlačením dolárov“).
Nevytvára teda nové peniaze, iba mení skladbu dlhu, ktorý drží súkromný sektor. Jednoducho povedané, vykupuje dlhodobý dlh za prostriedky získané zvýšením dlhu krátkodobého. Preto ide vskutku o obdobu niekdajšej Operácie Twist, len tentoraz v podaní nie Fedu, ale práve amerického ministerstva financií.
Mohlo by Vás zaujímať
Nový šéf Fedu mení pravidlá: Warshovo ticho desí trhy
Postoj šéfa Fedu
V tejto súvislosti nemožno prehliadať postoj novopečeného šéfa Fedu Kevina Warsha. Ten dlhodobo presadzuje, aby bola bilancia Fedu „taká malá, ako je prakticky možné“, a aby hlavným nástrojom menovej politiky boli úrokové sadzby, nie permanentné nákupy dlhopisov.
Veľkú bilanciu Fedu dokonca označuje za čosi ako fiškálnu politiku v prestrojení. No tvrdenie, že ministerstvo financií teraz zvyšuje odkupy dlhodobých dlhopisov práve preto, že Warsh odmieta ďalšie „tlačenie dolárov“ a zasadzuje sa o menšiu bilanciu Fedu, by zatiaľ bolo skôr len špekuláciou.
Pokiaľ je na tejto špekulácii čo i len zrnko pravdy, Warsh čoskoro po nástupe do funkcie spoznáva, ako jeho smelé idey narážajú na politickú realitu. Veď šéf Fedu sa predsa vyslovuje aj za väčšiu úlohu trhu pri určovaní dlhodobých výnosov. Lenže ministerstvo financií to vidí celkom inak. A chce výnosy teraz určovať aktívnejšie ako doteraz, rozumej manipulovať ich na obraz svoj a svojho zadávateľa, ktorým zjavne nie je nikto iný ako americký prezident Donald Trump.
Trump, ako je známe, si praje nízke úrokové sadzby. A teraz mu evidentne niekto s fištrónom prezradil, že napríklad pre ceny hypoték sú podstatnejšie tie dlhodobé, ktoré môže krotiť cez jemu priamo podriadené ministerstvo financií, a nie tie krátkodobé, ktoré má v moci Fed. A ten sa mu navyše zjavne ani pod Warshom podriaďovať nebude.
Šéf Bieleho domu tak zabíja dve muchy jednou ranou. Nemusí už viesť vojnu s Fedom, ktorou by vlastne priznal, že sa s nominovaním Warsha na jeho čelo mýlil podobne ako kedysi s nomináciou Warshovho predchodcu Jeroma Powella. A navyše aj tak Američanom zlacní hypotéky, aspoň teda v porovnaní so stavom, ak by zásah do výnosov dlhodobých dlhopisov nenastal.
Mohlo by Vás zaujímať
Americký dlh prvýkrát prekročil 40 biliónov dolárov
Dolár ako hlavná obeť
Nie je novinkou, že Spojené štáty vykazujú vysoké schodky a kopia obrovský dlh. Trh by za také fiškálne riziko normálne žiadal vyšší dlhodobý výnos. Ak Washington rôznymi zásahmi vrátane novodobej obdoby Operácie Twist pomáha dlhé výnosy držať nižšie, riziko samo nezmizne.
Môže sa namiesto toho prejaviť slabším dolárom. Jednoducho preto, že pri netrhovej redukcii dlhodobého výnosu dolárových aktív investori za podstúpené riziko nezískavajú adekvátny výnos.
Naplnenie Trumpovho priania lacnejších hypoték skrátka niečo stojí a dolár je hlavnou obeťou zásahov typu Operácia Twist. A investori preto o to naliehavejšie hľadia, aby sa zaistili proti slabému, znehodnocujúcemu doláru, čím hľadajú optimálny debasement trade.
Ide o investičnú stratégiu založenú na presvedčení, že hodnota klasických mien bude dlhodobo klesať v dôsledku vysokej inflácie, rastúceho verejného dlhu, rozpočtových deficitov či uvoľnenej menovej politiky.
Mohlo by Vás zaujímať
Trhy čakali pád bitcoinu. Namiesto neho prišiel prudký rast kryptomeny
Bitcoin verzus zlato
Takéto zaistenie nachádzajú napríklad v bitcoine či v zlate. Obe tieto aktíva nenesú úrok a obe môžu slúžiť ako poistka proti znehodnocovaniu bežných mien. Napriek tomu bitcoin pri terajšom debasement trade rastie výraznejšie ako zlato. Prečo?
Po prvé, jeho trh je menší. Rovnaký prílev kapitálu preto s cenou bitcoinu pohne oveľa viac ako s obrovským globálnym trhom zlata.
Po druhé, bitcoin je mimoriadne citlivý na globálnu likviditu. Je teda nielen „digitálnym zlatom“, ale aj rizikovým aktívom s vysokou monetárnou betou. To vo finančníckom slangu znamená, že reaguje nadpriemerne silno na zmeny v množstve peňazí a likvidity vo finančnom systéme. Keď trh začne očakávať slabší dolár, uvoľnenejšie finančné podmienky a viac likvidity, bitcoin má sklon reagovať násobne silnejšie.
A tretí rozdiel je najfundamentálnejší: ponuka.
Keď zlato výrazne zdražie, rastú zisky jeho ťažiarov. Otvárajú sa nové bane, rozširujú staré, oplatí sa ťažiť chudobnejšiu rudu a rastie recyklácia. Práve súčasný rast akcií spoločností ťažiacich zlato je pripomienkou tohto vzťahu – vysoká cena zlata vytvára ekonomickú motiváciu produkovať zlata viac.
Je pravda, že nová baňa nevznikne cez noc a ponuka zlata je krátkodobo veľmi nepružná. Dlhodobo však na cenu reagovať môže.
V prípade bitcoinu však nie. Pokiaľ jeho cena vzrastie napríklad z 80-tisíc na 160-tisíc dolárov, ťažiari môžu pripojiť dvojnásobok počítačov, ale nevytvoria tým dvojnásobok bitcoinov. Zvýšia iba konkurenciu a náročnosť príslušnej digitálnej ťažby. Emisná krivka zostáva nemenná, daná protokolom.
Zrátané, podčiarknuté, zlato je poistka proti riedeniu kúpnej sily peňazí, jeho ponuka môže na vysokú cenu postupne reagovať. Bitcoin je agresívnejšia stávka na to isté, ale jeho ponuka cene neuhne.
Preto keď Amerika twistuje, dolár slabne a debasement trade medzi investormi trenduje, zlato síce rastie, ale bitcoin oveľa výraznejšie.
Text pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.
