Toto nie je Gorila 2.
Gorila bol dobre utajený prepis, ktorý dlhšie koloval v prostredí malej skupiny ľudí (aj médií), ale verejnosť o tom netušila. Keď sa tento prepis zverejnil, krajina z toho bola v šoku. Aj keď nie celá, stačí si spomenúť ako napríklad Lucia Žitňanská bránila nominantku SDKÚ Annu Bubeníkovú vo Fonde národného majetku.
Teraz je to presne naopak.
Ficove a Kaliňákove väzby neprekvapujú nikoho, preto aj prehrali voľby. Nahrávka potvrdzuje politickú zodpovednosť Kaliňáka a Fica, ale znamená aj – ako opäť euforicky píšu niektoré noviny – krok k obvineniu Fica a Kaliňáka?
Z toho, čo bolo zverejnené, to možné nie je.
Navyše, problém je opäť aj niekde inde. Ako je možné, že sa takéto nahrávky stále znovu a znovu dostávajú von? S fotkami, videami?
Keď sa to dialo za ministrovania Kaliňáka, bol to nástroj policajtov a vyšetrovateľov, ako niečo neututlať, aby vznikol tlak na vyšetrenie. Teraz niečo také nehrozí, kauzy sa nezametajú pod koberec. Cieľ je preto politický. Len a len politický.
A to je ten problém.
Lipšicova prokuratúra sa správa zbytočne agilne a politicky. Jej cieľom predsa nie je viesť politickú prestrelku s Ficom, jej cieľom je dozorovať vyšetrenie všetkých závažných káuz, ku ktorým má výpovede.
Lipšicova prokuratúra bude úspešná, keď budú vinníci prísne odsúdení. Nie keď budú verejne diskreditovaní.
Takto roky fungovala naša polícia, Vladimíra Mečiara dokázala demonštratívne s kukláčmi zadržať, ale nedokázala ho obviniť tak, aby ho súd potrestal. To predsa nie je spravodlivosť. Je to suplovanie spravodlivosti.
Dnes sme na tom, chvalabohu, o poznanie lepšie. Ale žiadne skratky, žiadne úniky informácií, žiadne diskreditačné kampane k cieľu nevedú.
Naopak, môžu viesť k presnému opaku.
A ešte jedna vec. Odpočúvanie politikov, osobitne politikov opozičných, je špeciálna kategória. Musí platiť zásada rovnosti, aj oni sú odpočúvateľní, ale keďže majú mandát od voličov a keďže moc vždy korumpuje (a absolútna moc korumpuje absolútne), odpočúvanie opozičného politika je špeciálna kategória. Politické zneužitie je najľahšie, preto musí byť ostraha najvyššia. Zdá sa, že v tomto prípade padlo aj toto tabu.
Ak sa Lipšicova prokuratúra nezbaví nálepky, že sa správa politicky, čo nanešťastie Daniel Lipšic na čele ÚŠP zosobňuje, tak táto inštitúcia neprežije zmenu vlády. Nehovorím, že úniky informácii sú Lipšicova práca, hovorím, že Lipšic nesie zodpovednosť, aby sa s tým skončilo.
Inak po zmene vlády hrozí iné politické rozhodnutie - zrušenie (zlikvidovanie) špeciálnej prokuratúry. Bola by to politická pomsta.
Ak tomu chce Lipšic zabrániť, musí zastaviť takéto úniky informácií.
