Preskočiť na obsah
  |  

Po zosuve v Himalájach vznikli bariérové jazerá, hrozí ich pretrhnutie

Čína a Nepál varujú pred novým rizikom katastrofálnych záplav v Himalájach. Po nedávnom zosuve, ktorý si vyžiadal stovky obetí a takmer tisíc nezvestných (vrátane 540 cudzincov), vznikli na hraniciach dve nebezpečné bariérové jazerá.

Tie nemajú viditeľný odtok a zatápajú okolité prostredie, čím vytvárajú obrovský tlak na nánosy trosiek a kameňov.

Čínske úrady zmobilizovali inžiniersky tím na vykonanie leteckých prieskumov a 3D modelovania nebezpečnej zóny. V čínskej časti dosahuje jazero hĺbku až 50 metrov a zadržiava okolo dvoch miliónov kubických metrov vody. Situáciu zhoršujú pokračujúce zrážky a uvoľnený terén.

Úrady odhadujú, že v priebehu troch dní do nádrže pretečú ďalšie tri milióny kubických metrov vody, čo výrazne zvyšuje riziko pretrhnutia hrádze s vrcholom prietoku začiatkom septembra.

Inžinieri plánujú vykopanie odvodňovacieho kanála na zníženie hladiny, prácu však komplikujú neprístupný terén a strmé útesy.

(reuters, max)

  |  

Irán poprel plán na atentát na Trumpovho syna

Irán odmietol správy o možnom pláne na zavraždenie najmladšieho syna amerického prezidenta Donalda Trumpa. Tajomník iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Mohsen Rezáí ich vo štvrtok označil za lož.

Americká Tajná služba v utorok potvrdila, že vie o videu iránskej štátnej televízie, v ktorom sa hovorilo o možnom pláne na atentát na Barrona Trumpa.

Napätie medzi krajinami rastie aj v ekonomickej oblasti. Trump vo štvrtok vyhlásil, že Spojené štáty s Iránom v súčasnosti nerokujú a sústreďujú sa na ekonomický tlak.

„Nechceme s nimi hovoriť. Neusilujeme sa o stretnutie ani nič podobné,“ povedal.

Biely dom tvrdí, že ekonomická kampaň bude pokračovať, kým nebude Teherán pripravený na zmysluplné rokovania. Americký minister financií Scott Bessent zároveň varoval ďalšie krajiny pred sekundárnymi sankciami za finančné vzťahy s Iránom. Trump nevylúčil ani postih čínskych bánk.

Katarský premiér medzitým vo štvrtok navštívil Teherán v snahe obnoviť diplomatické rokovania.

(reuters, est)

  |  

Trump rokuje o podiele na venezuelskej rope. USA by si zdvojnásobili rezervy

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa rokuje s dočasnou vládou Venezuely o získaní vlastníckeho podielu na ropných zdrojoch tejto juhoamerickej krajiny.

Vo štvrtok o tom informoval portál Axios s odvolaním sa na dvoch amerických predstaviteľov.

Podoba prípadnej dohody zatiaľ nie je uzavretá. Rokovania sa podľa Axiosu týkajú viac ako desiatky produktívnych ropných polí, ktoré vlastnia bývalí venezuelskí predstavitelia a subjekty, ako aj záujmov, ktoré v minulosti kontrolovala Čína.

Výmenou za vlastnícky podiel USA, ktorý by podľa portálu viac než zdvojnásobil americké ropné rezervy, by ložiská rozvíjali súkromné spoločnosti vrátane amerických firiem. Príjmy z ťažby ropy by následne smerovali venezuelskej vláde.

Biely dom na žiadosť o vyjadrenie k údajným rokovaniam bezprostredne nereagoval.

(reuters, est)

  |  

Technologické firmy varujú pred vlnou útokov s AI

Viac ako sto technologických a ďalších spoločností vrátane OpenAI, Anthropic, Microsoftu, Alphabetu a Amazonu vyzvalo na rozsiahle posilnenie kybernetickej obrany. Varujú pred blížiacou sa vlnou útokov, pri ktorých budú hekeri čoraz viac využívať umelú inteligenciu.

Firmy v spoločnom liste upozornili, že zostáva len obmedzený čas na výrazné zvýšenie bezpečnosti digitálneho prostredia. V nasledujúcich mesiacoch budú podľa nich kybernetické útoky s využitím AI oveľa rozšírenejšie, keďže modely po celom svete získavajú čoraz väčšie schopnosti.

Signatári vyzvali vlády a predstaviteľov priemyslu, aby na posilnenie obrany naplno využili svoje technológie, zdroje a odborné znalosti.

Vlády by podľa nich mali urýchliť programy dôveryhodného prístupu, ktoré vybraným spoločnostiam umožňujú používať výkonnejšie modely skôr než širokej verejnosti. Ostatné organizácie vyzvali, aby z kybernetickej obrany urobili okamžitú prioritu svojho vedenia.

Obavy z využívania AI pri hekerských útokoch rastú. Spravodajská aliancia Five Eyes už v júni varovala, že umelá inteligencia môže zásadne zmeniť kybernetickú bezpečnosť.

(reuters, lud)

  |  

Zapletalová v Zürichu zakopla, skončila šiesta

Slovenská atlétka Emma Zapletalová po prvý raz v sezóne nedokázala zvíťaziť na mítingu Diamantovej ligy v behu na 400 m prek. Na štvrtkovom podujatí v Zürichu zakopla na predposlednej prekážke a dobehla šiesta v čase 54,07 s.

Víťazkou pretekov sa stala Američanka Anna Cockrellová výkonom 52,13 s. Strieborná medailistka z OH 2024 v Paríži dokázala prekonať svetový výkon roka, ktorý doteraz držala Zapletalová s časom 52,30. Druhá dobehla ďalšia Američanka Dalila Muhammadová za 53,16, tretia bola Jamajčanka Rushell Claytonová s časom 53,17.

Úradujúca majsterka Európy z Birminghamu tak ukončila základnú časť Diamantovej ligy s bilanciou päť víťazstiev a len v jedinej súťaži nedokázala prejsť cieľovou čiarou ako prvá. Už pred pretekmi na Letzigrunde mala pritom istotu štartu vo finále, ktoré je v Bruseli na programe v piatok 4. septembra.

(tasr, lud)

  |  

Putin nezaútočí na žiadnu krajinu NATO, tvrdí Trump

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin nezaútočí na žiadnu krajinu NATO.

Zároveň zľahčil správy médií, podľa ktorých riaditeľ CIA John Ratcliffe počas návštevy Moskvy tento týždeň varoval ruských predstaviteľov pred takýmto útokom. „Nezaútočí na územie NATO,“ povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni.

Prezident už skôr vo štvrtok v telefonickom rozhovore pre portál Axios uviedol, že Ratcliffe necestoval do Moskvy s nijakým konkrétnym odkazom. Šéf CIA sa podľa neho so svojím ruským náprotivkom stretáva raz za šesť mesiacov alebo raz za rok a majú „veľmi dobrý vzťah“. „Nebol tam žiadny odkaz a nebolo na tom nič nezvyčajné,“ povedal Trump.

Európske a americké spravodajské služby dlhodobo sledujú ruské sabotáže a útoky v takzvanej sivej zóne v Európe, ktoré neprekračujú hranicu otvorenej vojny. Ich cieľom je podľa západných spravodajských predstaviteľov spravidla oslabovať jednotu NATO a ochotu jeho členských štátov podporovať Ukrajinu v obrane proti ruskej agresii.

(reuters, lud)