Preskočiť na obsah
Minúta  |  

AP: Európa čelí akútnemu nedostatku striel a systémov Patriot

Podľa anonymných zdrojov agentúry AP, o ktorých píše Ukrajinska pravda, vznikla kríza počtu protivzdušných zbraní po tom, ako USA presunuli významnú časť európskych zásob na Blízky východ na obranu pred iránskymi dronmi a raketami.

Od začiatku konfliktu s Iránom použili USA približne 65 percent svojich stíhacích rakiet Patriot. Spojenci čelia aj nedostatku systémov ATACMS.

Oficiálni hovorcovia NATO a Pentagónu tvrdenia o neschopnosti brániť európske územie odmietajú a označujú ich za nepravdivé. Tvrdia, že arzenál Aliancie je na obranu aj podporu Ukrajiny dostatočný.

Znížené zásoby si vyžadujú alternatívy, ako je francúzsko-taliansky systém SAMP/T NG. Zároveň sa očakáva zvýšenie výrobných kapacít.

V Nemecku sa v septembri otvára aj prvá európska továreň na rakety Patriot. Dodávky pre Nemecko, Holandsko, Rumunsko a Španielsko by sa mali začať začiatkom budúceho roka.

(max)

Minúta  |  

Ekonóm varuje pred úpadkom, Slovensko málo investuje

Slovensku hrozia v najhoršom scenári špirála úpadku, zníženie atraktivity pre kapitál a redukcia verejných služieb. V relácii TASR TV na to upozornil riaditeľ Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied Miroslav Štefánik.

Krajina síce čerpá z predchádzajúcich zahraničných investícií, najmä v automobilovom priemysle, no generované zisky dostatočne nereinvestuje do vlastnej budúcnosti.

Problémom zostávajú duálna ekonomika a zaostávanie domáceho segmentu. Na odvrátenie negatívneho vývoja Štefánik presadzuje reformu vzdelávania, dôraz na kvalitu ľudského kapitálu v dôsledku nepriaznivej demografie a oživenie sektora vedy, výskumu a inovácií.

„Tým, že ľudí bude menej, musíme sa viac zamerať na kvalitu a každému človeku dať trošku väčšiu kvalitu. A návratnosť investície do človeka začne byť vyššia preto, lebo populácia v produktívnom veku nám začne klesať,“ podotkol s dôvetkom, že kľúčové je podporiť aj malé a stredné podniky pri expanzii na zahraničné trhy.

Hospodárenie štátu podľa neho zaťažujú neadresné sociálne transfery, pre ktoré chýbajú financie v základných verejných službách. Štát musí uvoľniť zdroje na investičné aktivity a zároveň výrazne zefektívniť a lepšie nasmerovať čerpanie nových eurofondov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Po ústupku Mety v USA žiadajú ochranu detí aj ďalšie krajiny

Dohoda spoločnosti Meta v USA v hodnote 18 miliárd dolárov, v rámci ktorej zavádza dvojhodinový denný limit a prísnejšiu ochranu pre mladistvých na Facebooku a Instagrame, vyvolala celosvetovú reakciu.

Vlády naprieč kontinentmi opätovne požadujú, aby technologický gigant zaviedol rovnaké bezpečnostné štandardy pre deti globálne.

Austrálska ministerka Anika Wellsová poukázala na to, že firmy potrebné nástroje mali, no dosiaľ ich ignorovali.

Austrália vlani ako prvá na svete zakázala sociálne siete deťom mladším ako 16 rokov. Vzhľadom na nejednotné presadzovanie zákazu ale miestna právnická firma Shine Lawyers v spolupráci s americkými právnikmi zvažuje podanie obdobnej hromadnej žaloby na ochranu austrálskych rodín.

Na Filipínach sa už Meta a Roblox taktiež zaviazali sprísniť overovanie veku a rodičovskú kontrolu, zatiaľ čo regulačné orgány v Južnej Kórei, Brazílii, Mexiku a Spojenom kráľovstve iniciujú ďalšie konania.

Európska komisia pripomenula, že Meta už čelí zisteniam o porušení Aktu o digitálnych službách a dohoda v USA dokazuje vykonateľnosť prísnejších pravidiel.

(reuters, max)

Minúta  |  

Irán po tlaku Kataru pripravuje podmienky na otvorenie Hormuzu

Katarský premiér Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání počas návštevy Teheránu vyzval iránskych predstaviteľov na rešpektovanie slobody plavby v Hormuzskom prielive.

Po tlaku mediátorov Irán súhlasil s vypracovaním podmienok na obnovenie normálnej námornej dopravy cez túto medzinárodnú vodnú cestu.

Tajomník iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Mohsen Rezáí poznamenal, že Irán sa s Ománom predbežne dohodli na vytvorení koridoru a správe dopravy.

Využitie kanála však podmieňuje splnením požiadaviek zo strany USA, medzi ktoré v minulosti patrilo zrušenie sankcií či ukončenie blokády iránskych prístavov.

Aj keď prielivom zatiaľ prechádza len päť až 15 percent bežného objemu lodí, veliteľ Centrálneho velenia americkej armády admirál Brad Cooper vyhlásil, že americké sily oblasť odmínovali a sprevádzali už 1 500 obchodných plavidiel.

Napriek vyhláseniam USA o otvorení trasy prevádzkovatelia neprepravujú tovar naplno pre pretrvávajúce hrozby zo strany Iránu.

Medzinárodná námorná organizácia OSN nahlásila od začiatku vojny v Hormuzskom prielive 70 incidentov, pri ktorých zahynulo 19 námorníkov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Po zosuve v Himalájach vznikli bariérové jazerá, hrozí ich pretrhnutie

Čína a Nepál varujú pred novým rizikom katastrofálnych záplav v Himalájach. Po nedávnom zosuve, ktorý si vyžiadal stovky obetí a takmer tisíc nezvestných (vrátane 540 cudzincov), vznikli na hraniciach dve nebezpečné bariérové jazerá.

Tie nemajú viditeľný odtok a zatápajú okolité prostredie, čím vytvárajú obrovský tlak na nánosy trosiek a kameňov.

Čínske úrady zmobilizovali inžiniersky tím na vykonanie leteckých prieskumov a 3D modelovania nebezpečnej zóny. V čínskej časti dosahuje jazero hĺbku až 50 metrov a zadržiava okolo dvoch miliónov kubických metrov vody. Situáciu zhoršujú pokračujúce zrážky a uvoľnený terén.

Úrady odhadujú, že v priebehu troch dní do nádrže pretečú ďalšie tri milióny kubických metrov vody, čo výrazne zvyšuje riziko pretrhnutia hrádze s vrcholom prietoku začiatkom septembra.

Inžinieri plánujú vykopanie odvodňovacieho kanála na zníženie hladiny, prácu však komplikujú neprístupný terén a strmé útesy.

(reuters, max)

Minúta  |  

Irán poprel plán na atentát na Trumpovho syna

Irán odmietol správy o možnom pláne na zavraždenie najmladšieho syna amerického prezidenta Donalda Trumpa. Tajomník iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Mohsen Rezáí ich vo štvrtok označil za lož.

Americká Tajná služba v utorok potvrdila, že vie o videu iránskej štátnej televízie, v ktorom sa hovorilo o možnom pláne na atentát na Barrona Trumpa.

Napätie medzi krajinami rastie aj v ekonomickej oblasti. Trump vo štvrtok vyhlásil, že Spojené štáty s Iránom v súčasnosti nerokujú a sústreďujú sa na ekonomický tlak.

„Nechceme s nimi hovoriť. Neusilujeme sa o stretnutie ani nič podobné,“ povedal.

Biely dom tvrdí, že ekonomická kampaň bude pokračovať, kým nebude Teherán pripravený na zmysluplné rokovania. Americký minister financií Scott Bessent zároveň varoval ďalšie krajiny pred sekundárnymi sankciami za finančné vzťahy s Iránom. Trump nevylúčil ani postih čínskych bánk.

Katarský premiér medzitým vo štvrtok navštívil Teherán v snahe obnoviť diplomatické rokovania.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.