Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Chameneí vládne z ústrania, Iránci spochybňujú jeho vplyv

Šesť mesiacov od začiatku vojny a nástupu Modžtabu Chameneího do funkcie najvyššieho vodcu Iránu zostáva nová hlava štátu pre verejnosť neviditeľná. Po zraneniach z náletov sa nezúčastňuje na podujatiach a správy komunikuje iba prostredníctvom vyhlásení čítaných moderátormi.

V krajine tak silnejú pochybnosti, či Chameneí žije a skutočne riadi štát.

Predstavitelia režimu tvrdenia o akcieneschopnosti odmietajú. Absenciu fotografií či videí odôvodňujú obavami zo strany USA a znetvorujúcimi zraneniami tváre. Tvrdia, že vodca sa osobne stretáva s kľúčovými predstaviteľmi a deleguje denné právomoci na úzky okruh vlády a Revolučné gardy.

Mocenská štruktúra okolo Najvyššej rady národnej bezpečnosti zatiaľ drží systém pokope, aj keď iránska ekonomika prudko klesá.

Absencia jasného vystúpenia najvyššieho vodcu však prehlbuje neistotu medzi obyvateľstvom a podľa analytikov vytvára nebezpečné mocenské vákuum pri prijímaní zásadných rozhodnutí o smerovaní vojenského konfliktu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Nemeckí výrobcovia žiadajú tvrdší postoj voči Číne

Nemecký priemysel zvyšuje tlak na kancelára Friedricha Merza, aby zaujal ráznejší postoj voči nečestnej konkurencii a štátnym dotáciám z Číny.

Prehĺbenie obchodného deficitu Nemecka na 89,3 miliardy eur a masívny cenový tlak zo strany čínskych výrobcov viedli k výraznej zmene postoja v krajine, ktorá sa v minulosti obávala odvetných opatrení Pekingu.

Analýzy ukazujú, že čínske štátne dotácie a podhodnotený jüan umožňujú tamojším firmám predávať produkty výrazne pod nemeckými cenami. To zasahuje najmä automobilky ako Volkswagen, ktoré čelia výzvam nielen na čínskom, ale už aj na európskom trhu.

Združenia ako BDI (zastupujúce významných nemeckých výrobcov) a Nemecká obchodná a priemyselná komora preto presadzujú zrýchlenie obchodných protiopatrení, antisubvenčných konaní či zavedenie podmienok na využívanie lokalizovaných komponentov v Únii.

Merz požiadal kabinet o vypracovanie návrhov na riešenie nerovnováhy a naznačil podporu Bruselu pri príprave ochranných opatrení. Návrhy sa stanú kľúčovými pre formovanie spoločnej obchodnej politiky Európskej únie pred plánovanými októbrovými rokovaniami s Pekingom.

(reuters, max)

Minúta  |  

AP: Európa čelí akútnemu nedostatku striel a systémov Patriot

Podľa anonymných zdrojov agentúry AP, o ktorých píše Ukrajinska pravda, vznikla kríza počtu protivzdušných zbraní po tom, ako USA presunuli významnú časť európskych zásob na Blízky východ na obranu pred iránskymi dronmi a raketami.

Od začiatku konfliktu s Iránom použili USA približne 65 percent svojich stíhacích rakiet Patriot. Spojenci čelia aj nedostatku systémov ATACMS.

Oficiálni hovorcovia NATO a Pentagónu tvrdenia o neschopnosti brániť európske územie odmietajú a označujú ich za nepravdivé. Tvrdia, že arzenál Aliancie je na obranu aj podporu Ukrajiny dostatočný.

Znížené zásoby si vyžadujú alternatívy, ako je francúzsko-taliansky systém SAMP/T NG. Zároveň sa očakáva zvýšenie výrobných kapacít.

V Nemecku sa v septembri otvára aj prvá európska továreň na rakety Patriot. Dodávky pre Nemecko, Holandsko, Rumunsko a Španielsko by sa mali začať začiatkom budúceho roka.

(max)

Minúta  |  

Ekonóm varuje pred úpadkom, Slovensko málo investuje

Slovensku hrozia v najhoršom scenári špirála úpadku, zníženie atraktivity pre kapitál a redukcia verejných služieb. V relácii TASR TV na to upozornil riaditeľ Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied Miroslav Štefánik.

Krajina síce čerpá z predchádzajúcich zahraničných investícií, najmä v automobilovom priemysle, no generované zisky dostatočne nereinvestuje do vlastnej budúcnosti.

Problémom zostávajú duálna ekonomika a zaostávanie domáceho segmentu. Na odvrátenie negatívneho vývoja Štefánik presadzuje reformu vzdelávania, dôraz na kvalitu ľudského kapitálu v dôsledku nepriaznivej demografie a oživenie sektora vedy, výskumu a inovácií.

„Tým, že ľudí bude menej, musíme sa viac zamerať na kvalitu a každému človeku dať trošku väčšiu kvalitu. A návratnosť investície do človeka začne byť vyššia preto, lebo populácia v produktívnom veku nám začne klesať,“ podotkol s dôvetkom, že kľúčové je podporiť aj malé a stredné podniky pri expanzii na zahraničné trhy.

Hospodárenie štátu podľa neho zaťažujú neadresné sociálne transfery, pre ktoré chýbajú financie v základných verejných službách. Štát musí uvoľniť zdroje na investičné aktivity a zároveň výrazne zefektívniť a lepšie nasmerovať čerpanie nových eurofondov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Po ústupku Mety v USA žiadajú ochranu detí aj ďalšie krajiny

Dohoda spoločnosti Meta v USA v hodnote 18 miliárd dolárov, v rámci ktorej zavádza dvojhodinový denný limit a prísnejšiu ochranu pre mladistvých na Facebooku a Instagrame, vyvolala celosvetovú reakciu.

Vlády naprieč kontinentmi opätovne požadujú, aby technologický gigant zaviedol rovnaké bezpečnostné štandardy pre deti globálne.

Austrálska ministerka Anika Wellsová poukázala na to, že firmy potrebné nástroje mali, no dosiaľ ich ignorovali.

Austrália vlani ako prvá na svete zakázala sociálne siete deťom mladším ako 16 rokov. Vzhľadom na nejednotné presadzovanie zákazu ale miestna právnická firma Shine Lawyers v spolupráci s americkými právnikmi zvažuje podanie obdobnej hromadnej žaloby na ochranu austrálskych rodín.

Na Filipínach sa už Meta a Roblox taktiež zaviazali sprísniť overovanie veku a rodičovskú kontrolu, zatiaľ čo regulačné orgány v Južnej Kórei, Brazílii, Mexiku a Spojenom kráľovstve iniciujú ďalšie konania.

Európska komisia pripomenula, že Meta už čelí zisteniam o porušení Aktu o digitálnych službách a dohoda v USA dokazuje vykonateľnosť prísnejších pravidiel.

(reuters, max)

Minúta  |  

Irán po tlaku Kataru pripravuje podmienky na otvorenie Hormuzu

Katarský premiér Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání počas návštevy Teheránu vyzval iránskych predstaviteľov na rešpektovanie slobody plavby v Hormuzskom prielive.

Po tlaku mediátorov Irán súhlasil s vypracovaním podmienok na obnovenie normálnej námornej dopravy cez túto medzinárodnú vodnú cestu.

Tajomník iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Mohsen Rezáí poznamenal, že Irán sa s Ománom predbežne dohodli na vytvorení koridoru a správe dopravy.

Využitie kanála však podmieňuje splnením požiadaviek zo strany USA, medzi ktoré v minulosti patrilo zrušenie sankcií či ukončenie blokády iránskych prístavov.

Aj keď prielivom zatiaľ prechádza len päť až 15 percent bežného objemu lodí, veliteľ Centrálneho velenia americkej armády admirál Brad Cooper vyhlásil, že americké sily oblasť odmínovali a sprevádzali už 1 500 obchodných plavidiel.

Napriek vyhláseniam USA o otvorení trasy prevádzkovatelia neprepravujú tovar naplno pre pretrvávajúce hrozby zo strany Iránu.

Medzinárodná námorná organizácia OSN nahlásila od začiatku vojny v Hormuzskom prielive 70 incidentov, pri ktorých zahynulo 19 námorníkov.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.