Preskočiť na obsah
  |  

Bývalého šéfa NBÚ odsúdili na podmienečný trest

Špecializovaný trestný súd v Pezinku odsúdil bývalého riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Aurela Ugora na jednoročný podmienečný trest odňatia slobody s dvojročnou skúšobnou lehotou. Súd ho uznal za vinného z prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.

Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný, keďže obžalovaný aj prokurátorka podali odvolanie.

Prípad sa týka nehospodárneho nakladania s prostriedkami pri vývoji nepoužiteľného informačného systému Iskra na krízové riadenie na ministerstve hospodárstva v rokoch 2013 až 2017. Podľa samosudcu Jána Buvalu nepreukázali úmysel obžalovaného obohatiť sa či zištný motív, avšak s financiami narábali nehospodárne a zmluvy uzavreli v rozpore so zákonmi.

Ugor, ktorého NAKA obvinila v septembri 2022, naďalej trvá na svojej nevine. Slovenskú republiku s nárokom na náhradu vzniknutej škody súd odkázal na civilný proces.

(tasr, max)

  |  

Vo Viedni ukradli diamantový náhrdelník egyptskej kráľovnej

Z Múzea úžitkového umenia vo Viedni počas otváracích hodín ukradli cenný diamantový náhrdelník od parížskeho luxusného klenotníctva Van Cleef & Arpels.

Rakúska polícia podľa agentúry DPA uviedla, že dvaja neznámi muži v tmavom oblečení rozbili sklenenú vitrínu, šperk ukradli a z miesta činu utiekli. Počas incidentu sa nikto nezranil.

Múzeum potvrdilo krádež z výstavy, na ktorej od júna vystavujú viac než 300 exponátov, ale k vyšetrovaniu podrobnosti neposkytlo. Podľa informácií z webovej stránky múzea ide o kráľovský šperk obsahujúci 673 diamantov s hmotnosťou presahujúcou 200 karátov.

Historický náhrdelník v minulosti patril egyptskej kráľovnej Nazli, ktorá ho mala na svadbe svojej dcéry v roku 1939. Podľa aukčného domu Sotheby's sa tento unikátny kúsok predal v roku 2015 na aukcii v New Yorku za približne 4,3 milióna dolárov.

Polícia nateraz zverejnila zábery podozrivých a po páchateľoch intenzívne pátra.

(max)

  |  

Taiwan opevňuje súostrovie Penghu pre prípad čínskeho útoku

Súostrovie Penghu, ležiace 50 kilometrov od juhozápadného pobrežia Taiwanu, predstavuje kľúčový obranný bod v prípade čínskej invázie.

Vojenskí experti upozorňujú, že Peking by musel Peskadorské ostrovy obsadiť alebo zničiť tamojšie rakety s dlhým doletom, aby jeho flotila nečelila paľbe pri postupe k hlavnému ostrovu.

Tchaj-pej preto posilňuje posádky, nasadzuje protilodné systémy Hsiung Feng III, jednotky dronov a pravidelne vykonáva cvičenia s ostrou streľbou.

Okrem vojenskej pripravenosti investuje Taiwan do odolnosti civilného obyvateľstva. Miestne úrady a dobrovoľníci sa pripravujú na krízové scenáre vrátane prvej pomoci, opráv techniky či námornej blokády, pri ktorej hrozí odstrihnutie zásobovania.

Čína, ktorá deklaruje cieľ byť pripravená na prevzatie Taiwanu do roku 2027, označuje budovanie obrany ostrovov za „čoraz absurdnejšie a bludnejšie“.

Analytici však pripomínajú, že ovládnutie Penghu by znamenalo stratu kontroly nad celým Taiwanským prielivom. Zároveň by však pre čínsku armádu išlo o mimoriadne náročný cieľ.

(reuters, max)

  |  

Chameneí vládne z ústrania, Iránci spochybňujú jeho vplyv

Šesť mesiacov od začiatku vojny a nástupu Modžtabu Chameneího do funkcie najvyššieho vodcu Iránu zostáva nová hlava štátu pre verejnosť neviditeľná. Po zraneniach z náletov sa nezúčastňuje na podujatiach a správy komunikuje iba prostredníctvom vyhlásení čítaných moderátormi.

V krajine tak silnejú pochybnosti, či Chameneí žije a skutočne riadi štát.

Predstavitelia režimu tvrdenia o akcieneschopnosti odmietajú. Absenciu fotografií či videí odôvodňujú obavami zo strany USA a znetvorujúcimi zraneniami tváre. Tvrdia, že vodca sa osobne stretáva s kľúčovými predstaviteľmi a deleguje denné právomoci na úzky okruh vlády a Revolučné gardy.

Mocenská štruktúra okolo Najvyššej rady národnej bezpečnosti zatiaľ drží systém pokope, aj keď iránska ekonomika prudko klesá.

Absencia jasného vystúpenia najvyššieho vodcu však prehlbuje neistotu medzi obyvateľstvom a podľa analytikov vytvára nebezpečné mocenské vákuum pri prijímaní zásadných rozhodnutí o smerovaní vojenského konfliktu.

(reuters, max)

  |  

Nemeckí výrobcovia žiadajú tvrdší postoj voči Číne

Nemecký priemysel zvyšuje tlak na kancelára Friedricha Merza, aby zaujal ráznejší postoj voči nečestnej konkurencii a štátnym dotáciám z Číny.

Prehĺbenie obchodného deficitu Nemecka na 89,3 miliardy eur a masívny cenový tlak zo strany čínskych výrobcov viedli k výraznej zmene postoja v krajine, ktorá sa v minulosti obávala odvetných opatrení Pekingu.

Analýzy ukazujú, že čínske štátne dotácie a podhodnotený jüan umožňujú tamojším firmám predávať produkty výrazne pod nemeckými cenami. To zasahuje najmä automobilky ako Volkswagen, ktoré čelia výzvam nielen na čínskom, ale už aj na európskom trhu.

Združenia ako BDI (zastupujúce významných nemeckých výrobcov) a Nemecká obchodná a priemyselná komora preto presadzujú zrýchlenie obchodných protiopatrení, antisubvenčných konaní či zavedenie podmienok na využívanie lokalizovaných komponentov v Únii.

Merz požiadal kabinet o vypracovanie návrhov na riešenie nerovnováhy a naznačil podporu Bruselu pri príprave ochranných opatrení. Návrhy sa stanú kľúčovými pre formovanie spoločnej obchodnej politiky Európskej únie pred plánovanými októbrovými rokovaniami s Pekingom.

(reuters, max)

  |  

AP: Európa čelí akútnemu nedostatku striel a systémov Patriot

Podľa anonymných zdrojov agentúry AP, o ktorých píše Ukrajinska pravda, vznikla kríza počtu protivzdušných zbraní po tom, ako USA presunuli významnú časť európskych zásob na Blízky východ na obranu pred iránskymi dronmi a raketami.

Od začiatku konfliktu s Iránom použili USA približne 65 percent svojich stíhacích rakiet Patriot. Spojenci čelia aj nedostatku systémov ATACMS.

Oficiálni hovorcovia NATO a Pentagónu tvrdenia o neschopnosti brániť európske územie odmietajú a označujú ich za nepravdivé. Tvrdia, že arzenál Aliancie je na obranu aj podporu Ukrajiny dostatočný.

Znížené zásoby si vyžadujú alternatívy, ako je francúzsko-taliansky systém SAMP/T NG. Zároveň sa očakáva zvýšenie výrobných kapacít.

V Nemecku sa v septembri otvára aj prvá európska továreň na rakety Patriot. Dodávky pre Nemecko, Holandsko, Rumunsko a Španielsko by sa mali začať začiatkom budúceho roka.

(max)