Záverečný ceremoniál ukázal, čo tým Peking myslí. Organizátori zverejnili bezplatný súbor údajov obsahujúci viac ako 2 500 hodín reálnych nasadení robotov získaných počas tréningov a súťaží, ktorý pokrýva 12 aplikačných scenárov, viac ako 100 zručností a viac než 10-tisíc jednotlivých úloh. Cieľom je, aby spoločnosti a výskumné inštitúcie využili tieto údaje na ďalšie trénovanie svojich vlastných systémov.

Technický pokrok sa najjasnejšie meria na dráhe. Víťaz Tchien-kung Ultra potreboval na 100 metrov na prvých hrách v roku 2025 21,50 sekundy, pričom bol jediným finalistom, ktorý trať absolvoval úplne autonómne. O rok neskôr ten istý model robota zabehol finále za 8,64 sekundy, pričom autonómne riadenie je teraz v pretekoch na 100 metrov povinné. Svetový rekord Usaina Bolta, ktorý je stále najrýchlejším časom dosiahnutým človekom, je 9,58 sekundy.

https://www.youtube.com/live/Iq7v54MvjzY?si=cjlWquWwRtNtoUbm

Limity rýchlosti

Rovnako pozoruhodné sú aj zlepšenia na dlhších vzdialenostiach. Najlepší čas na 400 metrov klesol za rok z 1:28,03 minúty na 38,15 sekundy, zatiaľ čo najlepší čas na 1 500 metrov klesol z 6:34,40 na 2:21,64 minúty. V skoku do výšky z miesta sa najlepší výkon zvýšil z necelého jedného metra na 3,40 metra. Pokrok sa neobmedzuje len na rýchlosť: prejavuje sa rovnako v rovnováhe, kontrole pohybu a vo výkone motorov a kĺbov.

Stroje behali, skákali, boxovali, zdvíhali závažia a predvádzali čínske bojové umenia. Hrali futbal a stolný tenis, skladali kocky a pokúšali sa zdvíhať drobné predmety pinzetou. Jeden robot sa dokonca postavil proti človeku v tenisovej ukážke. Pokrok v rýchlych, vopred definovaných pohybových sekvenciách je už taký výrazný, že viaceré výkony už prekonali ľudské rekordy v atletike.

Limity tejto technológie sa však jasne prejavili už pár metrov za cieľovou čiarou. Tchien-kung Ultra síce dokázal bežať oveľa rýchlejšie ako Usain Bolt, nedokázal však spoľahlivo zabrzdiť. Niekoľko robotov po pretekoch narazilo do vypchatých bariér, pričom v niektorých prípadoch lietali iskry, zatiaľ čo personál stál pripravený s hasiacimi prístrojmi. Takmer všetkých finalistov v behu na 100 metrov museli potom odniesť z dráhy.

https://twitter.com/AJE_Sport/status/2092578976338489707

Malé úlohy, veľké problémy

Stroje v súčasnosti zvládajú úzko definované, dokonca aj veľmi rýchle pohybové úlohy pozoruhodne dobre. Ťažkosti nastávajú pri prechode medzi rôznymi pohybovými stavmi a pri flexibilnej reakcii na okolie. Pre dvojnožcov je brzdenie taký zložitý proces, že si s ním stroje stále nedokážu poradiť.

Rozdiel oproti ľuďom sa ešte viac prehlbuje, keď úlohy vyzerajú oveľa menej efektne. V jednom teste dostali roboty za úlohu zatĺkať klince kladivom. Podľa správy uverejnenej vo vedeckom časopise Nature mali mnohé stroje s touto úlohou značné ťažkosti. A to aj vtedy, keď ich pohyby diaľkovo riadil človek. Zapojenie kábla do zásuvky, otváranie fliaš alebo zdvíhanie fazule pinzetou sa pre stroje ukázalo náročnejšie než akýkoľvek skok alebo šprint.

Podobný príbeh priniesla aj súťaž vo varení. Tam mal robot pomocou klieští uchopiť okrem iného parenú buchtu a potom jedlo samostatne ohriať v mikrovlnke a naliať nápoj. Už samotné kliešte spôsobili mnohým robotom problémy: stroj musel rozpoznať predmet, správne ho uchopiť a vyvinúť dostatočný tlak, a to všetko tak, aby mäkkú buchtu nerozdrvil ani mu nevypadla.

https://youtu.be/ZkS3PUDIAzQ?si=NdKDVUFwFYaoYi7X

Domáca výhoda Číny

Výzvou zostáva aj pranie bielizne. Kým človek zloží kus oblečenia za pár sekúnd, robotom v pekinských testoch niekedy trvala tá istá úloha jednu až dve minúty.

V skutočnom hoteli mali iné stroje 30 minút na prepravu batožiny, zavesenie uterákov, vybratie odpadu a ustlanie postele. Problémy spôsobovali už samotné úzke chodby a dverové rámy, pričom roboty narážali do dverí alebo vozíkov s batožinou vždy, keď ich polohovanie nebolo dostatočne presné.

Čína už nechce, aby jej súťaže slúžili len na demonštrovanie toho, že humanoidné stroje vedia chodiť alebo tancovať. Organizátori zámerne presunuli časť testov do skutočných pracovných prostredí, pričom úlohy vykonané úplne autonómne hodnotia vyššie ako tie, ktoré sa spoliehajú na diaľkové ovládanie.

Pekinská vláda výslovne označuje praktické využitie za najdôležitejší hnací motor rozvoja tohto odvetvia a podľa jej vlastných údajov má približne štvrtina čínskych výrobcov kompletných humanoidných robotov sídlo práve v hlavnom meste.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.