Spoločnosť Meta sa nakoniec dohodla s 29 americkými štátmi na mimosúdnom urovnaní, v rámci ktorého zaplatí spoločnosť maximálne 17 miliárd dolárov a zároveň musí zmeniť fungovanie platforiem Facebook a Instagram pre mladistvých.

Ochrana zdravia detí v online priestore je tak skutočne témou, ktorá si zaslúži pozornosť zákonodarcu a vhodnú právnu úpravu.

Návrh z dielne ministerstva školstva, ktorý hovorí o zákaze vytvorenia a používania používateľského účtu na sociálnej sieti osobou mladšou ako 16 rokov, už schválila aj vláda. Tieto požiadavky pritom vyplývajú z Aktu o digitálnych službách.

Nejasné pravidlá overovania veku

Problém však predstavuje samotné praktické dodržiavanie zákona, pretože to návrh nijako nerieši.

Návrh totiž hovorí o tom, že „preukázanie podmienky veku musí byť vykonané spôsobom, ktorý zabezpečuje, že poskytovateľ online služby sociálnej siete nezíska žiadne ďalšie údaje na identifikáciu používateľa a získa len informáciu o splnení alebo nesplnení vekovej podmienky a zároveň poskytovateľ overovania veku nezíska vedomosť o online službách, na ktoré sa údaj o veku používa“.

Platformy teda majú nejakým nejasným spôsobom zistiť, že používateľ nemá menej ako 16 rokov. Návrh hovorí aj o tom, že podmienku veku je možné preukázať prostredníctvom európskej peňaženky digitálnej identity, ktorá je napríklad prítomná v elektronickom čipe v občianskom preukaze.

Nie je teda zrejmé, či používatelia budú musieť sprístupňovať sociálnym sieťam – súkromným podnikom – svoje súkromné údaje z občianskeho preukazu iba preto, aby sa mohli prihlásiť do svojich účtov. Návrh zákona to v jednej vete vylučuje, no hneď v nasledujúcej to povoľuje.

Minister Tomáš Drucker (Hlas) tvrdí, že platformy „nebudú môcť získať žiadne osobné údaje ani profilovať dieťa s tým, že už existujú riešenia, ktorými v súčasnosti disponuje aj ministerstvo vnútra v rámci e-dokladov. Je to navyše plne integrované s európskym riešením digitálnej peňaženky“. Platformy by mali dostať iba údaj o tom, či používateľ spĺňa alebo nespĺňa danú vekovú podmienku.

Európska komisia už predstavila riešenie, ktoré používateľovi umožní dokázať iba to, že prekročil určitú vekovú hranicu. Overovanie má spočívať v tom, že štát alebo dôveryhodný poskytovateľ overí osobe dátum narodenia.

Používateľ dostane anonymné elektronické potvrdenie, že má viac ako 16 rokov, a platforma dostane pri overovaní veku iba odpoveď „áno“ alebo „nie“. Tento systém je zatiaľ iba v procese vývoja.

Ako však sieť overí, či osoba predkladajúca dané potvrdenie je aj v skutočnosti tou istou osobou a či dieťa iba nepredkladá doklad rodiča alebo niekoho iného, nevedno.

Sudkyňa Jelínková Dudzíková upozorňuje na právne problémy

Na právne nedostatky s overovaním veku na sociálnych sieťach upozornila aj sudkyňa Správneho súdu v Bratislave Dana Jelínková Dudzíková.

Sudkyňa hovorí o tom, že pre overovanie veku detí budú musieť svoju identitu preukazovať aj dospelí používatelia, čo je neprimerané opatrenie. Jej výhrady smerujú aj k faktickému odstráneniu anonymity na sociálnych sieťach.

Za najhoršie riešenie označuje Jelínková Dudzíková predstavu, že konkrétny spôsob overovania identity navrhnú a budú prevádzkovať samotné technologické platformy. V tomto smere spomína aj možné riziko úniku či zneužívania údajov a vykonávanie právnych úkonov za iné osoby.

Jelínková Dudzíková upozorňuje, že deti a mladí ľudia, ktorí sú na sociálne siete zvyknutí, sa budú snažiť zákaz alebo obmedzenia obchádzať.

Ústavný problém s vekom a slobodou prejavu vo Francúzsku

Zákaz prístupu detí na sociálne siete bol ako ústavný problém vnímaný aj vo Francúzsku. Tamojšia Ústavná rada, ktorá posudzuje súlad zákonov s ústavou Francúzska, vydala rozhodnutie, ktorým zrušila zákaz sociálnych sietí pre osoby mladšie ako 15 rokov.

Rada videla z ústavného hľadiska problém v tom, že zákaz sa vzťahoval na príliš širokú skupinu služieb bez posúdenia ich rizikovosti, zavádzal rovnaký režim pre všetky deti bez ohľadu na ich vek a vyspelosť a pravidlá ochrany súkromia neboli dostatočné.

Zásadný problém predstavovala práve potreba overovania veku celej populácie vrátane dospelých osôb, hoci zákon nešpecifikoval, ako sa má overovanie vykonávať. Rada pritom hovorila aj o neprimeranom zásahu do slobody prejavu a komunikácie.

Rada uviedla, že hoci ústavná požiadavka ochrany najlepšieho záujmu dieťaťa a cieľ predchádzania narušeniam verejného poriadku môžu obmedzenie slobody prístupu maloletých k týmto službám odôvodniť, napadnuté ustanovenia neprimerane zasahujú do slobody prejavu.

Zlyhaný experiment v Austrálii

Zákaz prístupu detí na sociálne siete sa v praxi neujal ani vo svete. Austrália zaviedla zákaz v decembri 2025, no dáta ukazujú, že veľa toho nezmenil. Technologické platformy najprv zablokovali približne 4,7 milióna účtov, no podiel detí vo veku 10 až 15 rokov s vlastným účtom klesol iba z 52 na 42 percent.

Konštatoval to austrálsky regulátor vo svojej správe, v ktorej hovorí o poklese používania sociálnych sietí deťmi iba z približne 86 na 81 percent. Ich denné používanie kleslo zo 61 na 58 percent.

Približne polovica detí, ktorým účet zostal, uviedla, že platforma ich vek vôbec nekontrolovala. Správa hovorí aj o tom, že deti využívali pri overovaní veku cudzie doklady alebo systém VPN, ktorý zmení lokalitu prihlásenia na sociálnu sieť na takú, ktorá nevyžaduje overenie veku.

Regulátor tak zistil, že implementácia overovania veku platformami zostáva neúčinná.

Podobné ústavné či praktické problémy ako vo Francúzsku alebo Austrálii možno očakávať aj na Slovensku.

Vymáhateľnosť zákona bude nulová

V súčasnom vládnom znení je vymáhateľnosť zákazu mimoriadne nízka, pričom problém nespočíva iba v obmedzenej právomoci Slovenska nad zahraničnými platformami.

Vôbec nie je jasné, ako sa bude vek overovať, ako sa bude dať predchádzať falšovaniu výsledkov overovania, ako bude pri takomto falšovaní dieťa postihnuté (zákon nehovorí o žiadnych sankciách pre deti či rodičov) a či na tento účel nebude nevyhnutná kontrola všetkých používateľov.

Výsledky z Austrálie hovoria o tom, že v praxi sa takmer nič nezmenilo. Deti si našli spôsoby, ako zákaz obísť, a dotknutí zostali iba dospelí, ktorí museli overovať svoju totožnosť.

Ak sociálna sieť poruší pravidlá, ale nenahlási to, kto a ako to bude kontrolovať? Ak štát zistí porušenie zákona, ako bude vymáhať sankcie od medzinárodnej spoločnosti? Ak sociálne siete dostanú prístup k citlivým osobným údajom používateľov, kto zabezpečí, aby nedošlo k ich zneužitiu? A dozvie sa o tom vôbec niekto, ak z úniku nebude medzinárodný škandál?

Odpovede nikto neponúka, pretože nikto nevie odhadnúť realistický scenár vynucovania zákazu. Ten má slúžiť skôr ako oficiálna záplata na verejné výhrady týkajúce sa poškodzovania zdravia detí, no bez praktickej vymáhateľnosti.

V praxi sa však zrejme nič nezmení, pokiaľ sa nezmení prístup tých, ktorí sú deťom najbližšie – ich rodičov.